Psychiatrický pacient v jednom zo slovenských zariadení bol počas piatich dní nepretržite pripútaný k posteli. Na šiesty deň ho personál umiestnil do takzvanej klietkovej postele. To všetko s použitím liekov na psychické poruchy a napriek tomu, že vôbec nebol agresívny. Ide o jeden z prípadov výročnej správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku z roku 2019. Tento prípad je zároveň jedným z dôvodov, prečo chce skupina slovenských poslancov novelizovať zákon o zdravotnej starostlivosti. Pomocou svojho návrhu, ktorý už v polovici novembra prešiel pripomienkovým konaním, chcú regulovať používanie obmedzovacích prostriedkov na psychiatriách.

Skupina poslancov koaličnej strany OĽaNO chce reguláciou obmedzovacích prostriedkov zlepšiť postavenie ľudí so zdravotným postihnutím a pacientov, ktorí sú hospitalizovaní v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ide najmä o psychiatrie a detské psychiatrie či ústavy na liečbu drogových závislostí. Problém vidia v tom, že obmedzovacie prostriedky sa v praxi síce používajú, v legislatívnej podobe neexistuje ich bližšia úprava. „Potreba právnej úpravy je podčiarknutá tým, že obmedzenie pohybu človeka obmedzovacím prostriedkom je zásahom do jeho osobnej integrity, ktorý môže predstavovať závažné porušenie jeho základných práv,“ píšu poslanci v odôvodnení návrhu.

Novely by mala okrem toho zosúladiť pravidlá v rámci slovenského právneho poriadku pri používaní obmedzovacích prostriedkov. Poslanci pri tvorbe návrhu zákona vychádzali napríklad zo zistení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, z dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) či zo zistení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT), ktorý navštívil Slovensko ešte v marci 2018. Niektoré body sú podľa poslancov koaličnej strany inšpirované aj rakúskou právnou reguláciou. Návrh čiastočne napĺňa aj niektoré tézy programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2021 až 2024.

Regulácia je príliš prísna, tvrdia firmy

Poslanecký návrh bol v pripomienkovaní len týždeň a celkovo si vyslúžil 59 pripomienok, pričom až 29 z nich vyhodnotili poslanci ako zásadné. Najčastejšie sa v nich opakuje výhrada voči príliš prísnej regulácii obmedzovacích prostriedkov.

Najviac zásadných pripomienok mala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Tej sa napríklad nepozdáva, že obmedzovací prostriedok môže aplikovať iba zdravotnícky pracovník. To podľa zamestnávateľov môže v praxi výrazne zvyšovať nebezpečenstvo pre personál. „Na psychiatriách je obvyklé, že pri výrazne agresívnom pacientovi pomáhajú silové zložky, čiže polícia pri manipulácii a zvládnutí pacienta. Personál v nemocnici sú zdravotníci a nie sú ani trénovaní ani vybavení na zvládnutie agresivity pacienta na rozdiel od polície,“ vysvetľujú v zásadnej pripomienke.

Prísna je podľa AZZZ aj podmienka, že použitie obmedzovacieho prostriedku nariaďuje lekár špecialista. „Takáto redukcia kompetencií je nezvyklá, nie je vyžadovaná ani v iných právnych systémoch okolitých krajín, napríklad v Česku je táto kompetencia pridelená lekárovi, v prípade jeho neprítomnosti aj sestre, ktorá má povinnosť v najskoršej možnej dobe si vyžiadať jeho dodatočný súhlas,“ hovoria zamestnávatelia v ďalšej zásadnej pripomienke. Pacienta s obmedzením má navyše podľa návrhu kontrolovať lekár každých 20 minút, čo podľa firiem tiež nie je v praxi možné. „Táto činnosť je plne odborne zastupiteľná sestrou,“ tvrdia.

Mohlo by vás zajímat

Navrhovatelia chcú do zoznamu obmedzovacích prostriedkov zaradiť aj verbálnu komunikáciu, odvrátenie pozornosti a aktívne počúvanie. Podľa zamestnávateľov to ale neobmedzuje pacienta, preto by nemalo byť charakterizované ako obmedzujúci prostriedok. „Predkladateľ nijako nezdôvodnil prečo to ako obmedzujúci prostriedok uviedol. Keďže použitie obmedzujúcich prostriedkov je potrebné zaznamenávať, museli by sa zaznamenať aj tieto prostriedky, čo je prakticky nemožné,“ dodali firmy.

Generálna prokuratúra SR v pripomienkach zase tvrdí, že poslanci by mali v návrhu časovo vymedziť trvanie obmedzenia pacienta vo voľnom pohybe alebo v styku pacienta s vonkajším svetom tak, aby zodpovedné osoby vedeli splniť túto normu. Navrhuje tiež, aby mal prokurátor, ktorý napríklad vykonáva dozor v zdravotníckych zariadeniach, prístup k údajom v zdravotnej dokumentácii pacienta a aby mu zdravotníci oznamovali použitie obmedzovacieho prostriedku.

V pripomienkach sa objavili aj vylepšenia návrhov na registráciu použitia jednotlivých obmedzovacích prostriedkov či informovania pacienta pred ich vykonaním.

Pacienti pripútaní k posteli

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, z ktorého správy vychádzali aj poslanci pri tvorbe návrhu, napríklad zistil, že bežnou praxou je využívanie klietkových posteli ako bežných lôžok pre pacientov, ktorým bola zároveň podávaná takzvaná psychofarmakologická liečba. Dostávali teda lieky určené na psychické poruchy. V inom prípade komisár dokonca konštatoval porušenie ľudských práv. „V jednom zariadení došlo k hrubému porušeniu ľudských práv tým, že pacient bol počas piatich dní nepretržite pripútaný na lôžko a na šiesty deň bol umiestnený do klietkovej postele, toto všetko spolu s použitím psychofarmakologickej liečby a napriek tomu, že pacient nebol nijako agresívny,“ píše v správe komisár.

V iných prípadoch zase zo zdravotných záznamov pacientov viackrát vyplynulo, že obmedzenie nebolo nevyhnutné ani potrebné. Problematické sú zrejme aj takzvané sieťové postele, ktoré tiež patria do kategórie obmedzujúcich. Zistilo sa napríklad, že sa nachádzajú bežne v izbách tak, že iní pacienti vidia pacientov, ktorí sú v nich umiestnení. Komisár ale tvrdí, to pacienti v týchto sieťových posteliach považujú za ponižujúce, pričom tieto postele by mali byť v praxi oddelené v iných izbách. Okrem toho sa nesprávne používajú na akútnych oddeleniach pri príjme každého nového pacienta, čo platí aj na detskom oddelení.

Komisár okrem toho zistil, že vo viacerých zariadeniach chýbajú registre obmedzovacích prostriedkov, pacienti často nie sú informovaní o svojich právach a aplikovanej liečbe, pri liečbe elektrokonvulzívnou terapiou chýbajú prístroje na monitorovanie EEG či dokonca samostatný súhlas s takouto liečbou. Dosť často sa tiež používa kombinácia fyzického obmedzenia v kombinácii s liekmi automaticky a pred reálnym vyšetrením pacienta službukonajúcim lekárom. „V prevažnej väčšine psychiatrických zariadení sa uplatňovanie fyzického obmedzenia, žiaľ, stalo bežnou nemocničnou rutinou,“ dodal v správe komisár.

Miroslav Homola