Pandémia ochorenia Covid-19 doslova zasiahla miliardy ľudí po celom svete. U mnohých to prebudilo alebo posilnilo duševné choroby či závislosť na alkohole, drogách či fajčení. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde sa podľa niektorých lekárov pandémia podpísala aj pod nárast závislostí od tipovania či mobilného telefónu. Slovenský pneumológ Ivan Solovič v rozhovore pre Zdravotnícky denník tiež povedal, že dopady pandémie neobchádzajú ani zdravotníckych pracovníkov.
Svet bojoval s pandémiou od začiatku roka 2020. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť na konci rovnakého roka iniciovalo štúdiu, ktorej cieľom bolo preskúmať situáciu aj so závislosťami. Dáta ukázali, že došlo k určitému zníženiu spotreby nelegálnych drog. Naopak, zmeny súvisiace s užívaním alkoholu sa týkali najmä jeho častejšieho pitia, pitia väčšieho množstvo a pitia osamote. V niektorých prípadoch to bolo spojené so zvýšeným používaním liekov na predpis.
Niečo podobné zaznamenali aj lekári na Slovensku. Podľa nich sa ale pandémie v našich končinách podpísala aj pod nárast závislostí od drog, cigariet či iných návykových činností. Solovič si napríklad všimol rastúcu tendenciu najmä pri fajčení. „Počas pandémie stúpol počet fajčiarov medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Spôsobil to najmä syndróm vyhorenia,“ prezradil Solovič v rozhovore. Podľa jeho slov tiež počas pandémie vypadli z rebríčka priorít preventívne prehliadky či vyšetrenia, ktoré vedia odhaliť choroby pľúc.
Pitie sa presunulo z ulice do obývačky
Pitie alkoholu sa počas pandémie presunulo z barov či reštaurácií do obývačiek. Vo viacerých krajinách rástol aj predaj alkoholu cez internet. Slovensko so spotrebou 11,1 litra alkoholu na obyvateľa počas obdobia pandémie pritom predbehlo nielen európsky priemer, ale takmer dvojnásobne aj svetový.
Podľa primára interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici Milana Kulkovského sa problém s alkoholom prehĺbil najmä u žien. „V počte závažných intoxikácii alkoholom vyžadujúcich hospitalizáciu sa ženy mužom vyrovnávajú. Prakticky neustále máme hospitalizovanú minimálne jednu ženu s cirhózou pečene. Rastie tiež počet žien s dlhodobým nadužívaním alkoholu,“ povedal pre portál Webnoviny.sk Kulkovský.
Alkoholu pritom začali viac holdovať aj mladistvé osoby. Národné centrum zdravotníckych informácií na základe svojich štatistík tvrdí, že stúpol aj ich počet hospitalizácií v psychiatrickej starostlivosti. Najviac hospitalizácií na psychiatrii má pritom na svedomí alkohol. Vlani prišlo k medziročnému nárastu počtu hospitalizácií v skupine 15-ročných až 19-ročných o 13,8 percenta. Počas pandémie sa hovorilo aj o seniorských závislostiach, ktorí kombinovali alkohol s liekmi.
Hazard aj mobilný telefón
To, že sa pandémia podpísala pod vznikom alebo prehĺbením rôznych závislostí u ľudí si myslí aj psychológ Tomáš Divéky. „Myslím si, že najviac bola a je ohrozená skupina obyvateľstva, ktorí patria medzi rizikových konzumentov, u ktorých pandémia koronavírusu zrejme v mnohých prípadoch naštartovala závislosť, napríklad ak stratili prácu, prišli o blízkeho z rodiny alebo ich z nejakého dôvodu pandémia izolovala od spoločnosti,“ povedal v rozhovore pre portál MY Trenčín.
Zároveň vymenoval, že medzi najčastejšie závislosti patrí alkohol, marihuana, pervitín, heroín, extáza, hranie či tipovaní. „Môj názor ale je, že pandémia hlavne zintenzívnila nezdravú konzumáciu alkoholu a drog, spolu s trávením času na mobiloch a tipovaním,“ myslí si Divéky s tým, že vlajkové lode závislosti na Slovensku sú momentálne hlavne hazardné hry a tipovanie.
Podľa odborníkov boli alkohol a drogy počas pandémie akýmsi riešením problémov ako napríklad obmedzený kontakt s ľuďmi či zatvorené prevádzky. Ľuďom chýbal najmä sociálny kontakt.
Miroslav Homola
