Slovenské zdravotníctvo by mohlo na začiatku decembra prísť o zhruba 2100 lekárov. Tí podali hromadnú výpoveď a za jej stiahnutie požadujú splnenie svojich požiadaviek. Rokovania medzi vládou a lekármi vo výpovedi síce ešte stále prebiehajú, jednotlivé regióny sa už pripravujú na najhoršie. Vedenie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) ale po analýze stavu tvrdí, že v prípade nestiahnutia výpovedí nebude v silách nemocníc garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
V rámci Žilinského kraja sa k hromadnej výpovedi pripojilo 270 lekárov. Celkový počet sa ale zo dňa na deň mení, pretože niektorí lekári svoju výpoveď sťahujú. V utorok (22. november) napríklad ubudlo 14 výpovedí. Hovorkyňa ŽSK Eva Lacová tvrdí, že na krízovom štábe v kraji opätovne aktualizovali stav a pripravenosť v jednotlivých nemocniciach. „Po úvodnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň, sme dnes prehodnotili krízové plány a zamerali sa na splnenie úloh, ktoré nám včera zadal krízový štáb ministerstva zdravotníctva,“ vysvetľuje Zdravotníckemu denníku Lacová.
Podľa jej slov bolo snahou vytvoriť maticu krízového plánu pre zabezpečenie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti a vytvorenie možných scenárov s čo najmenším dopadom na pacienta. „Napriek tomu sme dospeli k záveru, že za daných podmienok, pri skladbe a štruktúre výpovedí, množstva aktuálne hospitalizovaných pacientov, geografickej zložitosti regiónov, zimnej sezónnosti a sťaženej dopravnej infraštruktúre, za daných podmienok nie sme schopní garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území Žilinského samosprávneho kraja od doby platnosti výpovedí lekárov,“ hovorí Lacová.
Blíži sa otvorenie lyžiarskych stredísk
Výpovede vstúpia do platnosti 1. decembra tohto roka. Hovorkyňa navyše upozornila, že sa blíži otvorenie lyžiarskych stredísk. Tie sa koncentrujú najmä v liptovskom regióne, kde ľudia pravidelne zapĺňajú pohotovosť so zdaneniami zo zimných športov. „Vyjadrujeme obavu, že po prenesení zodpovednosti na lekárov, ktorí zostali a ostatných zdravotníckych pracovníkov, nie je možné zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť, geografickú aj časovú, a to aj napriek faktu, že v dvoch nemocniciach v Žilinskom kraji nepodali výpovede a vo zvyšných je garantovaná čiastočná funkčnosť niektorých oddelení,“ dodáva hovorkyňa.
V dvojmesačnej výpovednej dobe v súvislosti s hromadnými výpoveďami je aj 43 lekárov Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. „Naďalej robíme maximum, čo je v našich kompetenciách, aby sa situácia dotkla pacientov v čo najmenšej možnej miere. Denne komunikujeme s oddeleniami, rezortom zdravotníctva, koordinujeme aktuálny stav aj na úrovni kraja v spolupráci s okolitými nemocnicami. V prípade, že sa odborári s rezortom zdravotníctva nedohodnú a budeme nútení realizovať opatrenia, ktoré by sa v nejakej miere dotkli pacientov, budeme o tom verejnosť včas informovať,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorkyňa žilinskej nemocnice Lenka Záteková.
Dohodnite sa, odkazujú do Bratislavy
Kompetentní sa tiež obávajú, že naplnenie výpovedí vytvorí enormný tlak na primárny i špecializovaný ambulantný sektor, ktorý je však už dnes poddimenzovaný. Žilinský kraj aj nemocnice preto odkazujú vláde aj lekárskym odborárom, aby sa snažili dospieť k dohode. „Momentálne považujeme za najdôležitejšie riešiť situáciu priamo s lekármi na úrovni vlády a zabrániť vzniku krízového stavu,“ zdôrazňuje Záteková.
Vedenie kraja navyše žiada, aby sa Lekársky odborový zväz (LOZ) a vládu dohodli ešte tento týždeň. „Pokiaľ k dohode nedôjde, vzniká otázka, kto prevezme zodpovednosť za akékoľvek ohrozenie zdravia obyvateľov v Žilinskom kraji. V tejto chvíli nie je v možnostiach kraja, ani našich nemocníc situáciu vyriešiť. Napriek tomu spoločne robíme všetky kroky na stabilizáciu situácie v kraji,“ dodáva Lacová s tým, že kraj bude na dennej báze komunikovať s nemocnicami, ministerstvo zdravotníctva a pevne veriť, že „rozum zvíťazí nad emóciami“.
Miroslav Homola
