Slovensku stále hrozí, že v decembri odíde z nemocníc viac ako dvetisíc lekárov. Tí dali hromadnú výpoveď a v súčasnosti s vládou a rezortom zdravotníctva rokujú o podmienkach jej stiahnutia. Ak sa ale nakoniec obe strany na požiadavkách nedohodnú, vláda bude musieť zvážiť krízové scenáre. V pondelok (21. november) už kvôli tomu zasadal aj Ústredný krízový štáb. Skloňuje sa vyhlásenie núdzového stavu a pracovná povinnosť.
Hromadný odchod lekárov z nemocníc môže spôsobiť krízovú situáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude výrazne obmedzené. Vláda túto situáciu môže čiastočne zachrániť vyhlásením núdzového stavu. Zdravotnícky denník sa rezortu zdravotníctva pýtal, aké alternatívy štát zvažuje v prípade, že lekári svoje výpovede nakoniec nestiahnu. Priamej odpovedi sa ale ministerstvo vyhlo.
„Ministerstvo zdravotníctva sa spolu s premiérom a rezortom financií naďalej snaží dosiahnuť dohodu s lekárskymi odborármi. Veríme, že sa podarí nájsť kompromisné riešenie v jednotlivých požiadavkách lekárskych odborov a odvrátiť tak hroziace komplikácie v zdravotníckych zariadeniach. Nakoľko rokovania ešte neboli ukončené, o detailoch zatiaľ nebudeme informovať,“ potvrdil Zdravotníckemu denníku komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Situáciou sa už zaoberal krízový štáb na ministerstve zdravotníctva, ako aj Ústredný krízový štáb. Rezort je podľa svojho tlačového odboru v kontakte aj s jednotlivými nemocnicami. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský už potvrdil, že sa na zasadnutiach krízových štábov snažia pripraviť plán B v prípade, že sa s odborármi nedohodnú.
V hre je núdzový stav
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského sa najviac skloňuje núdzový stav a následné nariadenie pracovnej povinnosti. „Priznám sa, nie som natoľko právne podkutý, aby som vedel potvrdiť alebo vyvrátiť takúto možnosť. Ak by však nastala, bolo by to len dočasné riešenie, ktoré by ešte viac narušilo vzťah medzi zdravotníkmi a vládou,“ povedal Zdravotníckemu denníku Vlachynský.
V prípade reálneho úbytku zdravotníkov by podľa jeho slov muselo prísť k rozsiahlym zmenám v systéme. „Verejný bezplatný zdravotný systém by musel výrazne osekať rozsah poskytovaných služieb, museli by sa intenzívnejšie hľadať možnosti, ako preplatiť výkony v zahraničí, meniť kompetencie ako napríklad viac zapojiť lekárne, viac využívať call centrá, telemedicínu, či rapídne urýchliť akceptáciu zahraničných lekárov z tretích krajín,“ vysvetlil analytik s tým, že by tieto kroky v nejakej podobe nastali viac-menej súbežne, buď rozhodnutím vlády, alebo živelne.
Zdravotný analytik Martin Smatana v relácii Na telo pripomenul, že väčšina výpovedí bola podaná v koncových nemocniciach a v špecializáciách, ktoré sú kľúčové pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Ak by sa teda stalo, že 2100 lekárov odíde, obávam sa, že koncové nemocnice by sa obmedzili primárne na neodkladnú starostlivosť. Niektoré regióny by možno mali aj s tým problém,“ povedal Smatana v relácii. Príkladom je Žilinský kraj, ktorý by po prípadných výpovediach nevedel garantovať akútnu a neodkladnú starostlivosť.
Je to len dočasné riešenie
Slovenské zdravotníctvo tak môže fungovať pomocou alternatívneho riešenia, ale podľa odborníkov by prišlo k zásadnému poklesu kvality aj kvantity. Pacienti by tiež viac vyhľadávali súkromné zdravotnícke zariadenia na Slovensku alebo v zahraničí. Núdzový stav by sa ale netýkal lekárov, ktorí už dali výpoveď. Zaviazaní budú tí, ktorí tam doteraz robia.
Podľa Smatanu by stav, kedy by nemocnice riešili len neodkladnú starostlivosť, mohol vydržať niekoľko dní. Časom by sa ale aj z plánovaných výkonov mohli stať akútne stavy, čo by bol pre nemocnice problém. „Núdzový stav môže byť naozaj len dočasný a na pár dní. Verím, že to nenastane, prípadne ak áno, tak do dvoch dní sa nájde dohoda,“ dodal Smatana.
Podobná situácia pritom nastala aj v roku 2011, kedy dalo výpoveď o polovicu menej lekárov. Vtedajšia vláda musela vyhlásiť núdzový stav, ale napriek tomu lekári vo výpovedi nemuseli prísť do práce. Obchádzali to aj tým, že išli na pracovnú neschopnosť. Vláda sa s lekármi nakoniec musela dohodnúť a podpísali aj spoločné memorandum. Slovensku vtedy čiastočne pomáhala zvládať situáciu aj susedná Česká republika. Do slovenských nemocníc vyslala 25 vojenských lekárov.
Miroslav Homola
