Koľko stojí zdravotníctvo? Financovanie na Slovensku má množstvo nedostatkov, zhodli sa odborníci

Po Pláne obnovy na Slovensku nebude lepšie zdravotníctvo, pretože krajine chýba stratégia. Vyhlásil to člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Marian Faktor na novembrovej konferencii, ktorú zorganizovala v Bratislave Asociácia na ochranu práv pacientov. Ministerstvo zdravotníctva SR chce podporiť nemocnice aj ambulancie, nie je však jasné, ako.

V týchto dňoch sa na Slovensku veľa hovorí o platovom ohodnotení lekárov, avšak problémom je aj celkový objem financií v zdravotníckom systéme. Slovensko sa síce hrdí tým, že zdravotná starostlivosť je v krajine bezplatná, podľa pacientov, lekárov ani ďalších aktérov v zdravotníctve to však nie je pravda.

„Hoci vláda by sa rada tvárila, že zdravotná starostlivosť je zadarmo pre všetkých a rovnaká, nie je to tak. Zvlášť vo finančne náročnejších regiónoch a veľkých mestách musia ambulancie vyberať poplatky, aby dokázali zaplatiť nájom a svoj personál, pretože z toho, čo im zaplatí poisťovňa vychádzajúc zo štátneho rozpočtu, to neutiahnu,“ upozornila alergologička Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov, ktorá má ambulanciu v Bratislave. Pacienti navyše platia veľa napríklad za lieky.

V doplatkoch chýba poriadok

Podľa Orosovej slovenské zdravotníctvo potrebuje koncepčné zmeny a legalizáciu doplatkov. „Nikto nechce pomenovať, že ambulancie ich vyberajú, ale keď sa bude o doplatkoch verejne hovoriť, budeme ich vedieť aj kontrolovať. Musia byť zrozumiteľné, verejné a transparentné, aby bolo jasné, začo a koľko pacient dopláca.“

Ministerstvo zdravotníctva SR pre Zdravotnický deník reagovalo, že rozsah poplatkov stanovuje zákon 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti. „Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu vyberať poplatky za zdravotné výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Cenníky výkonov musia mať na prístupnom a viditeľnom mieste a ambulancie majú vydávať pacientom potvrdenie o zaplatení poplatku. Tieto cenníky schvaľuje príslušný samosprávny kraj,“ vysvetlil rezort, ako majú postupovať ambulancie, ale aj nemocnice, ktoré vyberajú isté poplatky. Ak má pacient podozrenie na neoprávnený výber poplatku, môže požiadať kraj o prešetrenie.

Podľa Mariana Faktora z Dôvery však lekári aj pacienti majú málokedy jasno v tom, začo sa môže vyberať poplatok. „Treba povedať, čo je kryté verejným zdravotným poistením a čo už je nadštandard,“ hovorí s tým, že viaceré slovenské vlády sa o to snažili, no zatiaľ sa to nepodarilo. Doplnil, že niektoré štáty dávajú do zdravotníctva oveľa viac peňazí ako Slovensko, no aj napriek tomu si pacienti za isté veci doplácajú. Tieto doplatky by sa podľa Faktora mali odpúšťať ľuďom v limite sociálnej ochrany, napríklad dôchodcom a nízkopríjmovým skupinám.

Mohlo by vás zajímat

Nalievanie peňazí do štátnej poisťovne nikomu nepomôže

Výkonný riaditeľ spoločnosti AGEL Slovensko Jakub Rybár doplnil, že nemocnice vyberajú legislatívne oprávnené poplatky napríklad za nadštandardnú izbu alebo výber operatéra. „Problém je v tom, že platby od poisťovní niekedy nepokryjú ani ceny kvalitných operačných materiálov, plus máme ďalšie výdavky,“ priblížil Rybár, prečo niektoré nemocnice vyberajú vysoké doplatky alebo sa uchyľujú k tomu, že operujú s nekvalitným materiálom.

Zmeny sú potrebné

Účastníci konferencie sa zhodli, že súčasný stav je výsledkom dlhodobej nečinnosti vlád a zlých rozhodnutí v zdravotníctve, ktoré spôsobili obrovský investičný dlh v slovenských nemocniciach, zlé pracovné podmienky lekárov a ďalšieho zdravotníckeho personálu. Tiež jeho nedostatok, problémy vo vzdelávaní lekárov a odliv absolventov medicíny do zahraničia. Stavu nijako nepomohla ani pandémia covidu-19.

Riaditeľka štátnej Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková hovorí: „Ak má štát záujem zmeniť sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a reprofilizovať niektoré zariadenia, tak prostriedky, ktoré má k dispozícii, by mohol použiť ako podporný nástroj – napríklad dať každej jednotke 5 miliónov, ak tá vypracuje projekt zahŕňajúci zmenu procesu.“ Tak by podľa nej štát zabezpečil, že zmeny budú v teréne prijaté. Otázne je, či by bolo efektívne, aby poskytovatelia reformovali samých seba. K tejto problematike sa zástupcovia ministerstva zdravotníctva nevyjadrili.

Tiež je ťažké robiť zmeny bez dostatočnej siete. „My veľké nemocnice potrebujeme sieť poskytovateľov na nižších stupňoch. Musíme robiť takpovediac pásovú výrobu a potrebujeme zabezpečiť pacienta aj po prepustení z nemocnice,“ pripomína riaditeľka Lapuníková. Dodala, že je dôležité, aby mal pacient vo svojom regióne zabezpečenú následnú starostlivosť. „Ale ak nie je vybudovaná sieť, tak to celé padne. Zásadne treba podporiť ambulantnú sféru,“ skonštatovala Lapuníková.

Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov súhlasí. „Veľa sa hovorí o tom, čo sa stane, keď v nemocniciach nebude dosť lekárov a iného zdravotníckeho personálu. Pravdou je, že v ambulanciách sa to stalo už dávno, hoci nie tak náhle. Chýbajú stovky všeobecných lekárov aj špecialistov a napriek našim opakovaným apelom sme sa stále nedočkali žiadneho systémového riešenia,“ kritizuje. Vyhliadky do budúcnosti podľa nej nie sú pozitívne: „70 percent zdravotnej starostlivosti sa deje v ambulanciách. Myslím si, že tie už skolabovali a bude to ešte horšie.“

Spoliehajú sa na Plán obnovy

Ministerstvo zdravotníctva v stanovisku pre Zdravotnický deník uviedlo, že spustilo cielenú schému na podporu ambulancií všeobecného lekárstva v nedostatkových  oblastiach. „Celkovo je z Plánu obnovy a odolnosti SR vymedzených viac ako desať miliónov eur.  V rámci výzvy môžu nové alebo už existujúce ambulancie získať 50 až 60 tisíc eur v závislosti od okresu a obce. Cieľom výzvy je podporiť vznik 170 všeobecných ambulancií v nedostatkových oblastiach,“ informuje rezort. Podporná schéma je aj súčasťou aktuálnej reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa na zdravotníctvo počíta s 1,4 až 1,5 miliardami eur, ktoré majú okrem obnovy nemocníc ísť aj na reformu psychiatrickej starostlivosti, vybavenie zariadení pre pacientov s duševnými ochoreniami, ošetrovateľskú starostlivosť a vzdelávanie odborníkov v rezorte zdravotníctva.

Marian Faktor povedal, že slovenské zdravotníctvo dlhodobo nemôže konkurovať napríklad zdravotníctvu v Česku a to pre oveľa nižší objem financií. „Česká republika do zdravotníctva dáva o 25 percent viac zdrojov. Na Slovensku pol roka intenzívne debatujeme o tom, aká jedinečná investičná príležitosť je Plán obnovy, ktorý má slovenskému zdravotníctvu priniesť miliardu eur. Keby do slovenského zdravotníctva išli také peniaze ako v Česku, máme plán obnovy každý rok,“ hovorí Faktor. Pri dostupných zdrojoch podľa neho nie je možné udržať kvalitu zdravotnej starostlivosti porovnateľnú s okolitými krajinami.

Ambulancie verzus nemocnice

V návrhu rozpočtu na rok 2023 sú výdavky na zdravotníctvo vyššie o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Účastníci konferencie však upozornili, že ambulanciám má ísť oveľa nižšia suma ako nemocniciam. „Budú z toho konflikty, pretože inflácia a ceny energií budú predsa mať rovnaký dopad na ambulancie ako na nemocnice,“ skonštatovali.

Slovenský rezort zdravotníctva tvrdí, že si uvedomuje potrebu dofinancovania ambulantného sektora a situáciou sa zaoberá aj v spolupráci s ďalšími rezortmi. „O konkrétnych riešeniach budeme informovať. Tiež rokujeme o systémových zmenách v rezorte zdravotníctva aj so stavovskými a odborovými organizáciami v zdravotníctve,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Lucia Hakszer

Foto: Pexels