Energetická a inflačná kríza môžu spôsobiť, že slovenskí pacienti nebudú mať prístup k svojej liečbe. „Začína sa diskutovať aj o dostupnosti bežných, nielen inovatívnych liekov,“ upozornil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na konferencii Asociácie na ochranu práv pacientov v Bratislave. „Obyčajne sa pacient v lekárni dostane k svojmu lieku, no je rozdiel v rôznych liekových skupinách,“ hovorí. Problém podľa neho môže nastať napríklad u liekov na liečbu vysokého krvného tlaku či liekov na podporu imunity.
Aj Ministerstvo zdravotníctva SR už informovalo, že spolu so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) evidujú zvýšený počet otázok o prerušení či zrušení dodávok liekov. „Výpadky v dodávkach sa dotýkajú celého sortimentu liekov vrátane liekov na chronické ochorenia, liekov pre detskú populáciu, liekov na recept, ako aj voľný predaj. Ide o stále naliehavejšiu výzvu pre zdravotnícke systémy v celej Európskej únii i vo svete,“ konštatuje rezort na svojom webe. Ministerstvo a ŠÚKL však nedisponujú zákonnými mechanizmami, ktoré by im umožňovali pri mimoriadnej a nepredvídateľnej situácii zabezpečiť dodatočné dodávky liekov na slovenský trh.
Pandémia covid-19 aj vojna na Ukrajine podľa zástupcov rezortu zdravotníctva spôsobili vyšší dopyt po určitých liekoch. Zároveň priniesli obmedzenia pri distribúcii liekov a výpadky personálu pre práceneschopnosť. Ďalšie príčiny dlhodobej či krátkodobej nedostupnosti liekov vidia v reexporte, teda vyvážaní liekov zo Slovenska do iných krajín, zvýšených nákladoch na výrobu a nedostatočných výrobných kapacitách. Nijako tomu nepomáha rozšírenie respiračných ochorení, ale ani pacienti, ktorí si neúčelne hromadia lieky „do zásoby.“
Ako získať liek
Šéf SLeK Ondrej Sukeľ na konferencii vysvetlil, čo lekárnik môže robiť, ak človek príde do lekárne po liek a ten nie je k dispozícii.
„Pokiaľ liek už má nejaké ekvivalentné generické alternatívy, ktoré sú dostupné, farmaceut pacientovi môže ponúknuť tie. Väčšinu bežných diagnóz vieme plnohodnotne liečiť generickými liekmi,“ vysvetľuje. Problém však môže nastať pri nedostatku liekových surovín, keďže podľa Sukeľa všetci výrobcovia majú suroviny v zásade z tých istých zdrojov – jedného alebo niekoľkých.
„Ak liek nemá generickú alternatívu, je nevyhnutné komunikovať s ošetrujúcim lekárom, pýtať sa na to, aby nastavil liečbu inak,“ radí pacientom lekárnik. Doplnil, že niektoré lieky sa dajú pripraviť priamo v lekárni. „V iných krajinách je to bežné, ale na Slovensku sa to robiť nemôže. Keď chýba napríklad bežný sirup proti kašľu, ktorý lekárnik so svojím vzdelaním dokáže jednoducho pripraviť, stojí za úvahu využívanie potenciálu lekární v individuálnej príprave liekov,“ myslí si Sukeľ. V lekárňach sa na Slovensku bežne pripravujú napríklad krémy podľa predpisov kožných lekárov. Pokiaľ sa riešenie problému s nedostupnými liekmi nedá nájsť po komunikácii s lekárom ani lekárnikom, podľa Sukeľa by sa pacient mal obrátiť na zdravotnú poisťovňu.
Mohlo by vás zajímat
Náklady na výrobu liekov a pomôcok enormne narástli
Terézia Szádocká z Asociácie pre generické a biosimilárne lieky GENAS vysvetila, že generický alebo biosimilárny liek môže vzniknúť, keď uplynie patentová ochrana nového lieku, čo je podľa nej obyčajne po 20 rokoch. V auguste 2022 bol legislatívne zjednodušený vstup generických a biosimilárnych liekov na trh.
„Generikum musí byť niekoľkonásobne lacnejšie ako originálny liek,“ hovorí Szádocká. Ceny liekov nastavené pred energetickou a inflačnou krízou však podľa nej nereflektujú skutočné náklady na výrobu. „Okrem cien energií sa zvýšili aj dopravné náklady o 500 percent, ceny surovín o 50 až 150 percent a ceny obalových materiálov o 20 až 30 percent,“ konštatuje s tým, že všetci členovia Asociácie GENAS už vyčerpali svoje interné možnosti na to, aby sa tieto náklady nepremietli do cien liekov. „Treba zaviesť legislatívne opatrenie umožňujúce opodstatnené navýšenie cien generík a biosimilárov,“ tvrdí Szádocká. „Je to celoeurópska tendencia, na Slovensku čakáme na vyhlášku pojednávajúcu o okolnostiach hodných osobitého zreteľa v prípade cien liekov,“ dodala.
Katarína Danková zo Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED doplnila, že inflácia a zvýšenie cien materiálov a energií sa enormne dotkli aj výroby zdravotníckych pomôcok. Po niekoľkých mesiacoch diskusií bol v lete tohto roka novelizovaný zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. „Vďaka nemu bude možnosť navýšenia úradne určenej ceny pre kategorizované pomôcky, lebo náklady na výrobu a dodávku sa niekde zvýšili aj o 100 percent,“ povedala Danková počas pacientskej konferencie. Dodala, že veľký problém bol s dostupnosťou kompenzačných pomôcok ako sú chodítka, barly či slepecké palice, na ktoré v niektorých prípadoch pacienti čakali aj viac ako tri mesiace. Pacient, odkázaný na tieto pomôcky, však bez nich dokáže fungovať len veľmi ťažko. „Obrovský problém je aj s inkontinenčnými pomôckami,“ pokračuje Danková. Ak štát nezvýši limity, môže to podľa nej viesť k tomu, že pacienti budú dostávať menej kusov potrebných pomôcok ako sú absorpčné podložky, vložky, plienky a ďalšie.
Rozpočet na lieky musí byť flexibilnejší
Iveta Pálešová z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu si myslí, že novela zákona o liekoch, schválená v lete, je dobre aplikovaná do praxe. „Od januára do októbra ministerstvo zdravotníctva schválilo 18 onkologických liekov do kategorizácie, pričom minulý rok to boli len 4. Aj výrobcovia liekov podali omnoho viac žiadostí ako v roku 2021, keďže kritéria pre kategorizáciu sú splniteľné,“ poznamenala Pálešová. Nezabudla však dodať, že ak chcú predstavitelia štátu na Slovensko dostať inovatívne lieky, každoročne bude treba doplniť rozpočet o 200 miliónov eur.
„Uvidíme, ako ovplyvní nový zákon atraktivitu Slovenska v očiach výrobcov generických a biosimilárnych liekov. Slovensko nie je sebestačné z hľadiska výroby ani zásobovania a všetko závisí od liekových politík, štátnych i celoeurópskych,“ pripomína viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková. Programové rozpočtovanie výdavkov na lieky je podľa nej zlé a neflexibilné. „Predstavte si že by prišiel nejaký nový liek s potenciálom pomôcť veľkému množstvu pacientov, napríklad by umožnil, že ľudia s obličkovými problémami by už nemuseli chodiť na dialýzu. V rozpočte však nebudú prostriedky na jeho zaobstaranie. Čo potom?“ pýta sa zástupkyňa pacientov.
Poukázala aj na ďalší problém, a síce že na Slovensko sa 10 rokov dovážajú tie najlacnejšie a najmenej kvalitné zdravotnícke pomôcky. „Niekoľkokrát sme sa pýtali, prečo hradíme plienky, ktoré nespĺňajú parametre kvality, teda nemajú dostatočnú savosť alebo dráždia pokožku. Žiadali sme stanoviť minimálne kvalitatívne štandardy pre zdravotné poisťovne, veríme, že sa tak stane,“ povedala Marušáková.
Lekárne žijú z výživových doplnkov
Prezident lekárnickej komory v liekovej politike štátu vidí viaceré problémy. „Liek nie je tovar a pri jeho príchode na trh sa nemáme baviť v prvom rade o tom, koľko bude stáť a koľko na ňom ušetríme. Poslaním lieku je liečiť pacienta,“ poznamenal Ondrej Sukeľ. „Poďme hovoriť o tom, že zdravotníctvo a farmakoterapia si zaslúžia, aby sa peniaze na ne našli. Tiež by debata nemala byť len o dostupnosti lieku, ale aj o tom, či ho používame efektívne. Máme dáta, ktoré hovoria, že pacientov s mnohými diagnózami neliečime správne. Tiež vieme, že sa vyskytuje veľmi veľa liekových interakcií a že zaostávame v používaní moderných kombinácií liekov,“ hovorí.
Poukázal aj na to, že v súčasnosti distribútori a lekárne nežijú len z predaja liekov, ale aj z výživových doplnkov, ku ktorým sa viacerí účastníci konferencie vyjadrili s pochybnosťami. Zloženie týchto doplnkov je totiž často nejasné. „Položme si otázku, či je úlohou lekárne predávať a motivovať ľudí, aby užívali niečo, o čom ani nevieme, čo to obsahuje,“ podotkol Sukeľ.
„Na Slovensku máme 140 distribučných spoločností, ale traja distribútori reálne pokrývajú celý lekársky trh. Veľká časť distribútorov a lekární žije z vývozu liekov a pomôcok do zahraničia. Načo ich držíme v systéme?“ hnevá sa šéf lekárnikov.
Lucia Hakszer
