Optimalizácia siete nemocníc nebude znamenať rušenie oddelení, ale môže naopak viesť k budovaniu nových. Povedal to slovenský minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) vo štvrtok počas stretnutia s novinármi. Mnohé nemocnice v regiónoch sa obávali rušenia, vyhláška ministerstva zdravotníctva však žiadne rušenie nespomína. Lengvarský tvrdí, že zástupcovia ministerstva hovorili s predstaviteľmi všetkých slovenských nemocníc a objasnili im princípy kategorizácie nemocníc do jednej z piatich úrovní.
„Vieme, kde máme slabé miesta a skôr budeme musieť niečo budovať ako rušiť. V nemocniciach chýbajú niektoré oddelenia a medicínske programy,“ povedal minister. Na otázku Zdravotnického deníka, čo si pod tým predstaviť, vysvetlil: „Je to dizajnované podľa potrieb v danom regióne. Ak v spolupráci s nemocnicami identifikujeme konkrétne miesta, kde je potrebné poskytovať novú medicínsku službu, a nemocnica bude mať technické a personálne kapacity, samozrejme to môže urobiť.“
Niektoré nemocnice nesúhlasia so zaradením
Riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz (IZA) na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR Matej Mišík tvrdí, že reforma je založená na stanovení jasných pravidiel pre nemocnice a má predísť živelnému zanikaniu oddelení. Každá nemocnica bude zaradená do jednej z piatich úrovní podľa programových profilov pre jednotlivé úrovne. „Reforma stojí na pevných odborných a analytických základoch a vychádza z programov zdravotnej starostlivosti, ktoré jednotlivé nemocnice už poskytujú vo vysokej kvalite. Ak je nemocnica zaradená do nižšej úrovne, no napríklad má už teraz vysokokvalitný pôrodnícky program, môže ho poskytovať aj na vyššej úrovni ako doplnkový program,“ povedal Mišík. Ako príklad uviedol nemocnicu v Trstenej, ktorá by celkovo mala byť zaradená do 1. kategórie, no keďže na jej pôrodníckom oddelení urobia viac ako 1000 pôrodov ročne, bude poskytovať doplnkový pôrodnícky program 2. kategórie.
Generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia na MZ SR Ildikó Kukanová hovorí, že jednotlivé doplnkové programy musia byť schválené a v závislosti od poskytovaných programov budú nemocnice aj financované. „Všetky zdravotné poisťovne povinne musia hradiť všetky výkony schválené v programových profiloch nemocníc,“ hovorí Kukanová. Reforma podľa nej prináša zásadný posun v kvalite slovenských nemocníc, transparentnosť pre pacienta, ktorý si bude môcť vybrať nemocnicu podľa rozsahu a kvality starostlivosti v nej. „Dnes sa rozsah zdravotnej starostlivosti určuje podľa personálnych možností,“ poznamenala Kukanová, „Teraz je kľúčové, aby v jednotlivých nemocniciach boli definované povinné programy aj tie doplnkové, ktoré budú ukazovať silné stránky nemocnice.“
Zoznam nemocníc podľa kategórií mal byť pôvodne známy už po komunálnych voľbách v novembri (listopadu) tohto roka, verejnosť k nemu však stále nemá prístup. Rezort zdravotníctva prvý predbežný zoznam plánuje zverejniť v týždni pred Vianocami. Nemocniciam budú distribuovať prvé rozhodnutia o zaradení do siete. Jednotlivé nemocnice po rokovaniach s ministerstvom však už vedia, do ktorej kategórie ich rezort chce zaradiť, čo Zdravotnickému deníku potvrdil aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Je riaditeľom Nemocnice s poliklinikou svätého Jakuba v Bardejove, ktorá má byť zaradená do 2. úrovne. Doplnil, že okrem nemocnice v Trstenej so svojím zaradením do 1. úrovne neboli spokojné ani nemocnice v Snine, Svidníku a ďalšie. Na zaradenie do vyššej kategórie však musí nemocnica splniť kritéria týkajúce sa počtu výkonov, dostupnosti, technického a personálneho zabezpečenia.
Služby podľa úrovne
Urgentnú zdravotnú starostlivosť majú poskytovať nemocnice na všetkých úrovniach. Zároveň majú nemocnice v jednotlivých kategóriách určené povinné programy, ktoré musia poskytovať a doplnkové programy, z ktorých si môžu zvoliť, ktoré budú realizovať. „Nemocnica 1. úrovne dnes môže dosiahnuť 38 povinných a doplnkových medicínskych služieb,“ zhrnula Kukanová. Na vyšších úrovniach počty rastú.
Riaditeľ IZA Mišík povedal, že nemocnice 1. úrovne sa majú okrem urgentnej medicíny sústrediť na ambulantnú a jednodňovú starostlivosť. Najväčší dôraz je kladený na časovú dostupnosť. Nemocnice 2. úrovne, ktorých má byť do 40, budú nosným pilierom v poskytovaní akútnej aj pravidelnej starostlivosti v regióne, povinne majú poskytovať starostlivosť v širokom spektre chirurgických a internistických disciplín. Tiež zabezpečujú dostupnosť medicínskych služieb z klastra pediatrických programov ako nemocničná pediatria, detská hematológia a onkológia či detská kardiológia. „Starostlivosť v takejto nemocnici môže byť veľmi komplexná a nemocnica sa vie sústrediť na to, v čom je dobrá,“ hovorí analytik. V nemocniciach 3. úrovne budú podľa Mišíka multidisciplinárne tímy odborníkov poskytovať komplexnú starostlivosť, vrátane špecializovaných výkonov. Má ich byť osem až desať. Vysokošpecializované nemocnice 4. úrovne budú tri až štyri na celom Slovensku. Podľa Mišíka ide napríklad o Detské kardiocentrum v Národnom ústave srdcových chorôb. Nemocnica 5. úrovne sa v krajine bude nachádzať len jedna. Do kategorizácie sú nemocnice zaraďované od 2. úrovne, na 1. úrovni teda budú všetky ostatné.
Mohlo by vás zajímat
Kategorizácia každý rok nanovo
„Kategorizácia nemocníc je podložená rozsiahlou analýzou súčasného stavu a čerpali sme aj z materiálov, ktoré vypracovali naši predchodcovia,“ povedala médiám projektová manažérka Zuzana Kostičová. Na reforme s názvom Stratifikácia nemocníc pracoval rezort zdravotníctva pod vedením Andrey Kalavskej (nominantky Smeru-SD). Podľa časového harmonogramu OSN by mali jednotlivé nemocnice začať plniť stanovené podmienky v januári roku 2024. Každý rok sa bude kategorizácia prehodnocovať, aby reflektovala zmeny a vývoj nemocníc.
Nemocnice vo viacerých slovenských regiónoch nesúhlasia so svojím predbežným zaradením do určitej kategórie. „S nemocnicami sme si vysvetľovali, že vyššia úroveň by skôr mohla byť pre nich rizikom. Nie je to o prestíži, ale o tom, že nemocnice budú musieť poskytovať služby na vyššej úrovni,“ hovorí Mišík. Napríklad Univerzitná nemocnica Martin aktuálne napĺňa 3. úroveň a keď bude finalizovaná výstavba jej nového medicínskeho komplexu, bude môcť požiadať o preradenie do 4. úrovne. Podľa riaditeľa IZA sú momentálne problémy v komunikácii medzi martinskou a žilinskou nemocnicou, keďže Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina je aktuálne zaradená do 3. úrovne, ale po dostavaní nemocnice v Martine by sa mala znížiť. Respektíve, nemocnica bude musieť obhájiť svoje postavenie na základe počtu výkonov, vybavenia a podobne.
Málo zdravotníkov
Analytik Matej Mišík priblížil, že na reforme pracovalo vyše 400 odborníkov z praxe. „Za tri roky práce na OSN vzniklo vyše 2000 strán legislatívy a 63 programov, ktoré zoskupujú materiálno-technické a odborné predpoklady. Programy pozostávajú z vyše 1500 medicínskych služieb a výkonov. V 700 z nich sme definovali maximálne čakacie lehoty,“ priblížil množstevné charakteristiky procesu. Legislatívne predpisy v rámci OSN definujú povinnosti jednotlivých aktérov zdravotnej starostlivosti s čo najefektívnejším využitím personálu. Toho je totiž v slovenskom zdravotníctve stále akútny nedostatok. Tiež určujú technické vybavenie potrebné pre jednotlivé programy. „Číslo úrovne nemocnice hovorí výlučne o povinnom minimálnom rozsahu zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Matej Mišík. Úkony, ktoré nie sú súčasťou schválených doplnkových programov, však podľa Ildikó Kukanovej poisťovňa nemusí preplatiť.
O nedostatku lekárov, zdravotníkov a financií v sektore Matej Mišík hovorí: „Ľudské aj materiálne zdroje v zdravotníctve sú limitované a vzhľadom na demografický vývoj sa to zrejme nebude zlepšovať. Musíme nevyhnutne rozlišovať medzi urgentnou, ambulantnou a plánovanou zdravotnou starostlivosťou. Myslím si, že cestovanie za plánovanými operáciami je mierny diskomfort, ktorý človek rád vymení za kvalitu a skúseného lekára.“ Podľa riaditeľa nemocnice Mariána Petka je nedostatok lekárov a zdravotníkov otázkou vzdelávania, ohodnotenia aj motivácie. „Nedostatok personálu je v celej Európe a či sa to niekomu páči alebo nie, nemôžeme pri ohodnotení lekárov a sestier vychádzať len z priemernej mzdy na Slovensku. V Česku a v Nemecku im ponúkajú podstatne viac, pretože nedostatok zdravotníkov zvyšuje ich cenu práce,“ pripomína Petko. „Samotnou OSN počet zdravotníkov nenarastie. Môže byť trochu lepšie, že niektoré výkony sa budú centralizovať do istých zariadení, ale nevyriešia sa problémy s nedostatkom personálu, lebo to je oveľa komplikovanejšie. V množstve nemocníc nie sú pre nedostatok lekárov, sestier a sanitárov schopní zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a preto sa zatvárajú časti niektorých oddelení. Používame na to výraz, že sa tam maľuje. Napríklad v Bratislave sú zatvorené časti interných kliník a v Galante je teraz prechodne zatvorené detské oddelenie,“ podotkol prezident ANS.
Optimalizáciu siete nemocníc aj ďalšie opatrenia ministerstva zdravotníctva aktuálne môže skomplikovať pád slovenskej vlády. Opozičná strana SaS, ktorá ho iniciovala, sa však vyjadrila, že nechce predčasné voľby. Súčasná vláda by mala podľa SaS prejsť rekonštrukciou alebo by ju mala nahradiť vláda odborníkov. Ďalšie opozičné strany volajú po predčasných voľbách.
Lucia Hakszer
Foto: autorka
