Do konca tohto roka sa začne prevádzka prvého detenčného ústavu pre ľudí vo výkone trestu s duševnou poruchou na Slovensku. Slovenská vláda uvedenie ústavu do prevádzky ešte tento rok uložila ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽaNO). Prijímať klientov by detenčný ústav mohol začať v marci 2023. Nachádza sa pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce v okrese Levice. Ministerstvo zdravotníctva SR Zdravotnickému deníku potvrdilo, že priestory ústavu budú uvedené do prevádzky a situáciu by nemal skomplikovať ani pád slovenskej vlády. „Hlasovanie v parlamente o nedôvere vláde nemá vplyv na procesy týkajúce sa spustenia prevádzky ústavu,“ tvrdí tlačový odbor ministerstva.
Novelizovaný zákon o výkone detencie, platný od 1. decembra 2022, uvádza, že detenčný ústav poskytuje starostlivosť v osobitnom liečebnom režime podľa charakteru poruchy odsúdeného. V ústave majú pôsobiť psychiater, psychológ liečebný pedagóg, sestra so špecializáciou ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii a ďalší odborní zamestnanci podľa ústavného poriadku. V prvej etape sa predpokladá prijatie do 30 zamestnancov. Celkovo by malo v ústave pracovať 90 ľudí.
Duševne chorí väzni potrebujú podmienky na liečbu
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnický deník uviedlo, že detenčný ústav predovšetkým zabezpečí ochranu spoločnosti pred osobami, ktoré páchajú trestnú činnosť pod vplyvom duševnej choroby. „Ide o zariadenie so strážením najvyššieho stupňa pre páchateľov trestných činov, ktorí sú nebezpeční pre spoločnosť aj po odpykaní trestu. To znamená, že nie sú potom prepustení na slobodu, ale preložení do detenčného ústavu. Rozhodujúca je prognóza ochorenia. Do tohto druhu zariadenia sú prekladaní páchatelia trestných činov, u ktorých sa nepredpokladá vyliečenie, a teda redukcia alebo zbavenie nebezpečnosti pre spoločnosť,“ konštatuje ministerstvo.
Páchatelia trestných činov, u ktorých podľa odborníkov liečba povedie k redukcii alebo odstráneniu ich nebezpečnosti pre spoločnosť, budú prijímaní do forenzno-psychiatrickej kliniky a môžu byť prepustení na slobodu. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v novembri (listopadu) tiež hovorí o tom, že detenčné ústavy a detenčné ústavy pre mladistvých budú poskytovať ústavnú zdravotnú starostlivosť v nepretržitej prevádzke tak, aby mohol byť naplnený účel detencie, ktorým je, okrem ochrany spoločnosti, aj potenciálne zlepšenie zdravotného stavu danej osoby. „Pri kontinuálnej liečbe pod odborným dohľadom špecialistov je tiež možné podľa potreby zabezpečiť kontinuálne podávanie liekov a promptne zvládať situácie vyžadujúce si liečebný zásah, včas reagovať na akútne zhoršenie zdravotného stavu a eliminovať problémy spojené s dostupnosťou potrebných liekov,“ uvádza dôvodová správa k zákonu.
Duševne chorých pacientov s rizikovým správaním totiž nestačí len izolovať od spoločnosti, ale treba im vytvoriť aj vhodné prostredie na ich liečbu. „Poskytnúť dôstojnú starostlivosť pre pacientov, ktorí trpia duševnými chorobami, a preto predstavujú riziko pre spoločnosť, je naša ako medicínska, tak aj etická povinnosť,“ skonštatoval ešte v auguste (srpnu) šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Aktuálny stav? Z väzenia rovno do nemocnice
O zriadení prvého detenčného ústavu práve v Hronovciach sa rozhodlo ešte v roku 2008. Podľa ministerstva zdravotníctva 14-ročné oneskorenie spôsobilo problémy ako odkladanie termínu splnenia úlohy, určovanie ktorý rezort bude gestorom procesu, ako aj zabezpečenie financovania projektu.
V zmysle Plánu obnovy a odolnosti SR by sa malo vybudovať aj druhé detenčné zariadenie, konkrétne pri Psychiatrickej nemocnici Profesora Matulaya v Kremnici. Rezort zdravotníctva uviedol, že dva detenčné ústavy by zatiaľ mali pokryť potreby pacientov s duševnými chorobami vo výkone trestu.
Nepodarilo sa nám získať vyjadrenie z Hronoviec, ale riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Kremnici Vladimír Husárček Zdravotnickému deníku objasnil, že detenčný ústav v Hronovciach mužov je určený pre mužov a ten, ktorý má byť vybudovaný v Kremnici, bude pre ženy a mladistvých. „Naša nemocnica má platné stavebné povolenie na vybudovanie takéhoto oddelenia, no žiaľ sa nám zatiaľ nepodarilo získať finančné prostriedky na jeho realizáciu,“ upozornil riaditeľ Husárček. Dodal, že osoby so psychickými poruchami, ktoré podľa vypracovaných znaleckých posudkov môžu byť nebezpečné pre seba alebo pre svoje okolie, by mali byť umiestňované práve v rámci detenčných ústavov a tiež by sa mali vybudovať bezpečnostné oddelenia v ďalších špecializovaných psychiatrických nemocniciach a liečebniach. Teda v Pezinku, Veľkom Záluží, Michalovciach, Sučanoch a Plešivci.
Mohlo by vás zajímat
Tvrdí, že Kremnická psychiatrická nemocnica dosiaľ nemá skúsenosti s ľuďmi s duševnými poruchami vo výkone trestu. V ich blízkosti sa nenachádza žiadne väzenie a lekári z Kremnice teda neposkytujú starostlivosť takýmto pacientom. „Čo ma však občas zarazí je fakt, že aj po výkone trestu, a niekedy aj dlhodobého, je prepustená osoba priamo z ústavu na výkon trestu prevezená k nám do nemocnice na výkon ochranného liečenia. To podľa môjho názoru malo byť realizované ešte počas výkonu trestu. Možno by riešením bolo, aby niektorý z ústavov na výkon trestu bol špecializovaný aj na výkon ochranných liečení – teda psychiatrických, protialkoholických, protitoxikomanických a sexuologických, a tým neboli osobami prepustenými z výkonu trestu zaťažované zdravotnícke zariadenia,“ zhrnul riaditeľ psychiatrickej nemocnice.
Sebapoškodzovanie u väzňov
Anna Ragasová z komunikačného odboru Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) pre Zdravotnický deník uviedla že v súčasnosti umiestňujú odsúdených s psychickými problémami, ktorí vyžadujú špecializované zaobchádzanie, alebo odsúdených s problémami s adaptáciou, do oddielov špecializovaného zaobchádzania, kde sú režim a organizácia aktivít prispôsobené osobnostiam odsúdených, ich psychickému stavu a liečbe. Toto preloženie musí navrhnúť pedagóg, psychológ alebo psychiater a prerokovať komisia. „V akútnych fázach ťažkostí môže byť väzeň na základe psychiatrického vyšetrenia hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne,“ vysvetlila poručíčka Ragasová.
U väzňov s psychickými poruchami sa podľa nej objavujú sebapoškodzujúce a samovražedné tendencie alebo agresívne správane voči okoliu. Jednotlivé symptómy diagnostikovaných psychických ochorení sa zhoršujú. „Zbor sa usiluje o prevenciu výskytu týchto prejavov napríklad psychologickými a špeciálno-pedagogickými intervenciami. Personál väzníc, ktorý denne zaobchádza s väznenými osobami, sleduje a hodnotí ich správanie, aktuálny psychický stav, ale vyhodnocuje tiež získané informácie, napríklad z korešpondencie, individuálneho pohovoru, vstupnej lekárskej prehliadky, od samotného obvineného alebo odsúdeného, na základe jeho zdravotného stavu, záverov z psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia, priebehu trestného konania alebo iných zdrojov. Relevantné informácie o psychickom stave väznenej osoby sa evidujú aj od tých, ktorí boli s človekom v kontakte, napríklad príbuzní, orgány činné v trestnom konaní, advokáti, a podobne,“ skonštatovala Ragasová s tým, že ak sa u väznenej osoby objaví zvýšené riziko sebapoškodzujúceho či samovražedného konania, zaradia ju do jednej z troch rizikových skupín. V prípade potreby poskytnú psychologickú službu.
Dozorcovia v ústave
Keďže do detenčného ústavu v Hronovciach sa dostane iba malé percento odsúdených osôb, v jednotlivých väzniciach podľa ZVJS nedôjde k zásadným zmenám. „Najväčší prínos ale vidíme predovšetkým v poskytnutí plnohodnotnej a adekvátnej liečebnej starostlivosti väzneným osobám, u ktorých výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel,“ podotkla Ragasová.
Zákon o výkone detencie uvádza, že stráženie a bezpečnosť v detenčnom ústave bude zabezpečovať Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podľa Ragasovej musí príslušník zboru, ktorý bude služobne zaradený v detenčnom ústave, absolvovať rovnaké odborné vzdelávanie ako všetci príslušníci zboru. To má 12, respektíve u niektorých funkcií, 14 týždňov. „Príslušníci oddelenia detencie naviac absolvujú odborný kurz detencie v rozsahu jedného týždňa,“ dodala.
V každom z ústavov na výkon trestu odňatia slobody sú podľa nej viacerí odsúdení s rôznymi psychiatrickými diagnózami, avšak miera ich nebezpečnosti pre seba a okolie sa musí posúdiť individuálne na základe vyhodnotenia viacerých faktorov. „Možno odhadnúť, že aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody niekoľko desiatok osôb s duševnou poruchou, u ktorých je možné zlyhanie liečby alebo vysoké riziko nebezpečného konania následkom vysadenia liečby,“ uzavrela Ragasová zo ZVJS.
Lucia Hakszer
