Slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, ktoré boli tento rok kontrolované. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, podľa ktorého to má na svedomí ministerstvo zdravotníctva. Podľa národných kontrolórov napríklad chýba povinný systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG), plná a udržateľná prevádzka eZdravia či aktuálne a spoľahlivé zdravotnícke dáta. Súbor nedostatkov tak podľa kontrolórov oberá pacientov o kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Systém eZdravie v súčasnosti využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov funguje len na dobrovoľnej báze. Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov, na základe ktorých by rezort zdravotníctva mohol kvalitnejšie plánovať, chýbajú, neoverujú sa, ani nevyhodnocujú. K tomu sa do problémov s hospodárením dostávajú aj dve najväčšie záchranné služby v Bratislave a Košiciach. Také sú v skratke závery kontrol z roku 2022.
Všetky tieto nedostatky podľa NKÚ smerujú k tomu, že najhoršej situácii sú vystavovaní pacienti, lekári a vrcholový manažment zdravotníckych zariadení. „To všetko má za následok, že dnes nevieme povedať, či objem peňazí smerujúci do slovenského zdravotníctva je postačujúci, či sú peniaze využívané efektívne a hospodárne a či občan, ktorý má nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ju aj v reálnom živote dostane,“ uviedol v správe NKÚ jeho predseda Ľubomír Andrassy.
Potrebujeme systém DRG
Slovenské zdravotníctvo by mohlo do roku 2030 ušetriť takmer pol miliardy eur. Podmienkou je zavedenie rôznych opatrení v zdravotníctve, ktoré spoločne našli ministerstvo financií a Inštitút zdravotných analýz. Okrem iného by tam malo patriť aj zavedenie systému DRG, po ktorom volá aj NKÚ. „Najväčšou prekážkou pri zavedení DRG systému do reálnej praxe je chýbajúca legislatíva, ktorá by zaviazala zdravotné poisťovne aj nemocnice povinne používať systém pri uzatváraní zmlúv a uhrádzaní zdravotnej starostlivosti,“ tvrdia kontrolóri.
Keďže je systém dobrovoľný, počas kontroly ho používalo 87 zo 187 nemocníc. To, že ho nemá viac zariadení kontrolóri pripisujú častým personálnym výmenám na pozícii projektového manažéra nemocnice a vo vedení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v rokoch 2011 až 2020 zodpovedal za implementáciu systému. Zavedenie systému má tiež brzdiť nedodržiavanie stanovených termínov zasielania údajov zo strany nemocníc a „neflexibilitou“ ministerstva v legislatívnej oblasti.
Takzvaný klasifikačný systém DRG slúži na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Umožňuje teda zaradiť liečbu pacienta podľa demografických, diagnostických a terapeutických charakteristík. To v praxi znamená, že v tomto systéme je výška úhrady závislá od diagnózy, nie od počtu pacientov. Mal by tiež zabezpečiť lepší prehľad v nákladoch jednotlivých nemocníc a zistenie, kde sa plytvá a kde sú rezervy.
Mohlo by vás zajímat
eZdravie sa používa len minimálne
Kontrolný úrad poukazuje aj na to, že systém eZdravie trpí obmedzeniami a je používaný len minimálne. Reč je napríklad o elektronickej zdravotnej knižke či laboratórnych vyšetreniach, ktoré mali byť prioritou. Ešte v októbri napríklad nefungoval elektronický zápis výsledku z laboratórneho vyšetrenia a problém je aj v tom, že nie všetci lekári či nemocnice do elektronického zdravotníctva posielajú nálezy.
Jedinou funkčnou a využívanou službou sú podľa kontrolórov takzvané eRecepty, ich zmysel sa prejavil najmä počas pandémie ochorenia Covid-19, kedy bol obmedzený kontakt lekára s pacientom. „Projekt eZdravie, ktorý zhltol z verejných peňazí cez sto miliónov eur, nie je ani po 12 rokoch funkčný a je veľmi otázne, či ho tak, ako je dnes nastavený, možno vôbec vylepšiť a prostredníctvom neho poskytovať kvalitnejšie služby občanom,“ vysvetlil predseda národnej autority pre kontrolu.
Kontrolóri v správe upozornili aj na nedostatočnosť v registroch Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Viaceré by mali byť nefunkčné, neúplné či neaktuálne. V národnom onkologickom registri našli národní kontrolóri spracované údaje napríklad len do roku 2012. „Hrozí, že strategické dáta budú len odhadované, nepresné a nespoľahlivé na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, čo môže ohroziť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ píše v správe NKÚ.
Kontrolovali sa aj záchranky
Kontrola dvoch štátnych záchraniek v Bratislave a Košiciach ukázala zhoršujúce sa výsledky ich hospodárenia, pričom z roka na rok je pre nich náročnejšie nájsť peniaze na mzdy pre zdravotníckych pracovníkov. „Nastavenie systému ich finančného riadenia sa ukázalo ako neudržateľné. Bez adekvátneho zvýšenia platieb za poskytované neodkladné zásahy záchraniek to môže reálne viesť k ich platobnej neschopnosti, a tým aj k ohrozeniu dostupnosti a poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedli kontrolóri.
Podľa rezortu zdravotníctva už pracovná skupina pripravuje reformu záchraniek. Pre správne nastavenie finančného systému však podľa NKÚ chýba aj metodika hodnotenia činnosti záchranných zdravotných služieb zo strany ministerstva v nadväznosti na zákon o záchrannej zdravotnej službe. „Zistenia z kontroly odstupuje úrad orgánom činným v trestnom konaní, keďže existuje podozrenie na porušenie zákona pri obstarávaní sanitiek a tiež inšpektorátu práce, pre detailné preverenie dodržiavania zákonníka práce zo strany oboch zamestnávateľov,“ dodali kontrolóri.
Finančné problémy bratislavskej záchranky malo podľa predstaviteľov Základnej odborovej organizácie pri ZSS spôsobiť ešte predchádzajúce vedenie. Podľa informácií Zdravotnickeho deníku záchranka už rokuje s ministerstvom zdravotníctva o dofinancovaní záchrannej služby. Odborári ale žiadajú odvolanie šéfa bratislavskej záchranky Imricha Andrásiho, ktorý ju vedie do ukončenia výberového konania na nového riaditeľa.
Miroslav Homola
Ilustračné foto: Freepik
