V krajinách so silnou všeobecnou ambulantnou starostlivosťou je postavenie všeobecného lekára kľúčové. Všeobecný lekár má k dispozícii širokú škálu kompetencií s minimálnou mierou preskripčných a indikačných obmedzení a dokáže plniť jednu zo svojich kľúčových rolí, ktorou je rola tzv. gate-keepera v zdravotnom systéme. Na Slovensku je snaha zmeniť súčasný stav a prispieť k posilneniu právomocí všeobecných lekárov.

„Percentuálny podiel návštev vo všeobecných ambulanciách vyriešených bez odporúčania na vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti, teda „gatekeeping“ je na Slovensku na úrovni 72 percent, čo predstavuje potenciál na posilnenie a prínos pre pacientov, ktorí by tak veľkú časť svojich zdravotných problémov vedeli vyriešiť o svojho všeobecného lekára,“ hovorí pre Zdravotnický deník Petra Lániková, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR). V krajinách so silnou všeobecnou ambulantnou starostlivosťou (VAS) dokážu všeobecní lekári vyriešiť približne 80-90 percent všetkých návštev bez odporúčania na vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti, najčastejšie špecializovanú ambulantnú starostlivosť.

„S nízkym kompetenčným statusom súvisí aj nízka atraktivita povolania všeobecný lekár. V súčasnosti je percento absolventov lekárskych fakúlt, ktorý sa rozhodnú pre špecializačný odbor všeobecné lekárstvo, pod priemerom OECD. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo je ťažiskovým cieľom na nasledujúce obdobie rozšírenie kompetencií pre všeobecných lekárov,“ pokračuje Lániková.

Pridaná hodnota pre pacientov

„Posilnenie kompetencií primárnej sféry je nevyhnutnosťou, práve pre nedostatok špecialistov a ich preťaženosť. Ďalším nezanedbateľným prínosom je zvýšenie atraktívnosti práce v ambulancii primárneho kontaktu z hľadiska odbornosti, možnosti manažovať aj komplikovanejších pacientov a poskytovať komplexnú starostlivosť najbližšie k pacientovi,“ hovorí pre Zdravotnický deník Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP).

Práve ten komunitný rozmer primárnej starostlivosti je veľká pridaná hodnota pre pacientov. Na druhej strane, personálna kríza v primárnej sfére znemožňuje rýchlu a efektívnu implementáciu nových kompetencií.

„Nie je reálne zvyšovať výkon už teraz preťažených primárnych ambulancií, je veľmi ťažké dovzdelať sa pri tej pracovnej záťaži, v akej pracujú. Zároveň, aby mohli byť kompetencie, ktoré majú všeobecní lekári pre dospelých už k dispozícii čo najviac využívané, treba riešiť aj množstvo zbytočných návštev ambulancií s banálnymi ochoreniami. Áno, bude to prínosom v čase, keď bude dostatok všeobecných lekárov a budú mať priestor a čas venovať pacientom dostatok času,“ dodáva Trenčanská Bedušová.

Mohlo by vás zajímat

Reforma ambulantnej starostlivosti

V rozbiehajúcej sa reforme primárnej starostlivosti je veľký priestor venovaný práve príprave realizácie tohto kroku. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2021 predstavilo odbornej verejnosti plán reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti rozdelenú do troch samostatných fáz. Prvá časť reformy, ktorá definovala novú verejnú minimálnu sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, bola v roku 2022 plne implementovaná.

„Práve druhá časť reformy je tou kľúčovou v kontexte rozširovania kompetencií. Jadrom tejto časti je schválenie nového strategického a koncepčného rámca všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS) do roku 2030. Ide o strategický výhľadový dokument zameraný na návrh opatrení smerujúcich k posilneniu VAS na Slovensku,“ konštatuje hovorkyňa MZ SR.

Prioritné oblasti, na ktoré sa viažu navrhované stabilizačné a rozvojové opatrenia definované v tomto dokumente sú najmä: posilnenie kompetencií všeobecných lekárov a primárnych pediatrov, posilnenie kompetencií sestier a nové formy spolupráce, vzdelávanie a atraktivita povolania, dostupnosť a financovanie VAS a zníženie administratívnej záťaže.

Prioritou je začať riešiť personálnu krízu

Posilnenie kompetencií všeobecných lekárov by privítali aj samotní pacienti. „Samozrejme, pacient môže len získať tým, že bude jeho všeobecnému lekárovi umožnené vykonávať všetky úkony, na ktoré má potrebné vzdelanie a zručnosti, a teda sa posilnia jeho kompetencie v praxi. Veľa lekárov tieto svoje vedomosti a zručnosti aj uplatňuje, výkony ale nemajú zaplatené. Nie je zriedkavosťou, že všeobecný lekár vypíše pre špecialistu výmenný lístok až po tom, čo pacienta vyšetrí a zistí, že pacientov stav si vyžaduje takéto vyšetrenia a liečebné postupy u špecialistu,“ približuje Elena Marušáková, viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).

Aby však zmena prebehla, je potrebné zvládnuť veľa vecí. Podľa ZAP je prioritou seriózne začať riešiť personálnu krízu, personálne i materiálne zabezpečiť sieť všeobecných ambulancií, a simultánne vytvoriť podmienky, aby každý všeobecný lekár, ktorý má ambíciu využívať viac kompetencií, mal reálnu možnosť a podmienky sa dovzdelať. „Reforma, pripravená kompetentnými orgánmi, takéto možnosti prináša, ale kým sa nestane uskutočniteľná z rozhodnutia štátu, nebude úspešná. A to bude len vtedy, kedy sa zdravotníctvo stane prioritou vlády a zároveň prioritou spoločnosti,“ tvrdí výkonná riaditeľka ZAP.

Potrebné je vytvoriť procesné štandardy

Viceprezidentka AOPP si myslí, že v prvom rade je potrebné vytvoriť nielen diagnosticko-terapeutické štandardy, ale aj procesné štandardy. Kým tie diagnostické a liečebné by mali byť u každého lekára rovnaké, tak procesné má mať každý lekár individuálne. Každý lekár je v inom regióne, má iných pacientov, v regióne má iných špecialistov a, dokonca, sú niektoré regióny, kde je veľmi špecifická záťaž z okolia. „Preto si musí každý lekár urobiť procesné štandardy podľa svojich individuálnych potrieb a možností. V druhom rade je potrebné, aby bol pacient vždy zapájaný do diagnostiky a liečby. A to nie iba formálne, ale aj prakticky. Pacient, ktorý vie, čo sa deje, a vie, čo má robiť lepšie, spolupracuje, viac dôveruje a vo výsledku býva zdravší,“ konštatuje Marušáková.

V súčasnosti je materiál vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní a očakáva sa jeho schválenie. „Do celého procesu prípravy, tvorby aj implementácie návrhov a opatrení uvedených v návrhu stratégie boli pozvaní a sú aktívne zapojení všetci zástupcovia ambulantného sektora,“ konštatuje Lániková. Úspešnosť implementácie jednotlivých opatrení okrem nevyhnutných legislatívnych zmien závisí podľa MZ SR od splnenia každého z viacerých krokov.

Dôležitá je zmena mentálneho nastavenia v sektore – otvorený postoj k rozširovaniu kompetencií vo všeobecnom lekárstve s cieľom dobehnúť trend v Európe, ale i odborná kvalita návrhu, ktorý prešiel širokou odbornou diskusiou. Jednoznačne je treba určiť hranice rozdelenia zodpovednosti medzi VAS a špecialistami, dôvodom je snaha predchádzať kompetenčným kolíziám. Taktiež je potrebné zabezpečiť financovanie nových kompetencií vo VAS a urobiť zmeny vo vzdelávaní. Každá nová kompetencia totiž musí mať oporu vo vzdelávacom systéme, špecializačnom alebo certifikačnom.

Jozef Brezovský