Po jesenných protestoch nemocničných lekárov, iniciovaných Lekárskym odborovým združením, im od začiatku roka výrazne narástli platy. Ambulantní lekári podporovali svojich kolegov v nemocniciach, ale teraz upozorňujú, že viac peňazí sa musí čo najrýchlejšie dostať aj do ambulancií. Už teraz je ambulantných lekárov akútny nedostatok, najmä v niektorých regiónoch. „Keď sa situácia nebude riešiť, určite môže dôjsť k ďalšiemu odlivu ambulantných lekárov do nemocníc alebo do zahraničia,“ povedal pre Zdravotnický deník prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) Peter Makara.
Súhlasí aj predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit: „Nemocniční lekári majú od štrajku počas vlády Ivety Radičovej zabezpečený každoročný rast mzdy, čo sa o ambulanciách nedá povedať. Ambulantní lekári však vybavia ročne oveľa viac pacientov, ako ich je vybavených v nemocniciach.“
Vyše 66 miliónov návštev za rok
Podľa prehľadov zverejnených na webe ministerstva zdravotníctva sa plat nemocničného lekára bez praxe oproti minulému roku zvyšuje o 28 percent a nemocničný lekár s 30ročnou praxou zarobí v roku 2023 takmer o 67 percent viac. Zvýšia sa aj platy ďalších zdravotníkov zamestnaných v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v záchrannej službe. Komunikačný odbor rezortu zdravotníctva Zdravotnickému deníku potvrdil, že to platí pre všetky nemocnice bez ohľadu na ich vlastníka, teda nielen štátne, ale aj tie, ktoré vlastnia vyššie územné celky, finančné skupiny alebo iní súkromníci. Ambulancií sa však novela zákona netýka.
Zdravotnícka ročenka Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2021 uvádza, že predminulý rok sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 66 miliónov návštev pacientov v ambulanciách, prípadne návštev lekára alebo sestry u pacienta. Po prechodnom poklese ambulantných návštev v roku 2020 sa ich počet v roku 2021 vrátil takmer na úroveň spred roka 2020. Hospitalizovaných bolo oveľa menej pacientov – takmer 781 tisíc, čo je o 3,9 % menej ako v roku 2020 a o 21 % menej ako v roku 2019. Priemerný ošetrovací čas bol 7,7 dňa.
„V ambulantnom sektore odmena reflektuje výkonnosť a čiastočne aj kvalitu služby, ktorú lekár poskytuje,“ hovorí doktor Zanovit o financovaní ambulancií. Upozornil na riziko zvyšovania platov podľa rokov praxe. „Odmeňovanie, ktoré zohľadňuje odpracované roky je v rozpore s tým, že vekom aj lekári strácajú pružnosť, rýchlosť a presnosť, čiže ich výkon prirodzene klesá. Lekára to môže odrádzať od práce v ambulancii, ktoré sú prevažne jednoosobovými s.r.o. alebo v nich lekári pracujú na licenciu. Ambulancie prevádzkované finančnými skupinami alebo štátom budú pravdepodobne kvôli riziku odchodu lekárov musieť odmeňovanie prispôsobiť platovým podmienkam v nemocniciach. Každopádne, ak nedôjde k dofinancovaniu ambulantnej sféry, hrozí zníženie jej dostupnosti,“ tvrdí všeobecný lekár z Námestova.
Málo absolventov a dlhodobý nedostatok mladých lekárov
Peter Makara, ktorý má ambulanciu v Snine, upozorňuje, že nedostatok všeobecných lekárov je zapríčinený aj zlou situáciou v ich vzdelávaní (vrátane problémov v rezidentskom štúdiu). Z údajov Centra vedecko-technických informácií SR vyplýva, že v roku 2021 vyštudovalo na slovenských vysokých školách program všeobecné lekárstvo 567 Slovákov a 347 ľudí iného štátneho občianstva.
Podľa doktora Makaru by ich malo byť niekoľkonásobne viac. V primárnej sfére je však dlhodobý nedostatok mladých lekárov. Pre príklad, počet absolventov sa príliš nelíši od roku 2006. Pred 15 rokmi skončilo na Slovensku odbor všeobecné lekárstvo 509 Slovákov a 29 cudzincov.
„Nie je tu perspektíva zlepšenia, tak akých nových lekárov dostanete do ambulancií? Tí vo vyššom veku to nejako doklepú alebo odídu do dôchodku, ale po nich nemá kto prísť,“ podotkol Makara.
Ambulancie budú nedostupné
Pri nedostatku financií a personálu sa môže stať, že niektoré ambulancie jednoducho zatvoria. „Všeobecní lekári pre dospelých sú financovaní tak, že dostávajú zo zdravotných poisťovní kapitačnú platbu a nejakú výkonnostnú zložku. Špecialisti majú len výkonnostnú zložku. Tieto platby musia byť navýšené tak, aby sme mohli zaplatiť náklady, odvody, vlastnú prácu a sestrám dať mzdu v takej výške, aby nám neodišli do nemocníc. Pretože keď ambulancia príde o zdravotnú sestru, tak de facto skončila,“ vyhlásil prezident SSVPL.
„Do nákladov ambulancií sa prenesú zvýšené ceny energií, na ktoré ešte nie je žiadny kompenzačný mechanizmus. Navyšovanie miezd v nemocničnej sfére je v poriadku, súhlasíme, že je potrebné stabilizovať lekárov na Slovensku. Ale systém je prepojený a ambulancie budú ťahať za kratší koniec,“ pripomína Makara, „Keď úplne zlyhá ambulantná sféra, potom nemocnice nedokážu poskytovať toľko zdravotnej starostlivosti, aby ju celú saturovali.“ Dodal, že nemocničný aj ambulantný segment sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie podfinancované. Pri nedostatku ambulantných lekárov sa ľudia nedostanú včas na vyšetrenia a podľa všeobecného lekára to vedie k vysokej miere preventabilnej úmrtnosti.
Doplatia na to ľudia
„Mne poisťovňa nedá vyššiu platbu za to, že som starší lekár ako inej ambulancii, kde je lekár mladší,“ hovorí doktor Makara na margo zvyšovania mzdy v nemocniciach podľa rokov praxe. „Zaplatí nám rovnako a my v dnešnej dobe pravdepodobne nedosiahneme možnosť dať si takú mzdu ako má lekár v nemocnici. Máme možno iné výhody – neslúžime po nociach s výnimkou pár služieb na ambulantnej pohotovosti. Avšak keď chýbame, musíme za seba nájsť náhradu. Keď sa mzdové podmienky nejako adekvátne nedorovnajú, časom ambulancie budú zanikať a pocítia to ľudia v regiónoch,“ zdôrazňuje všeobecný lekár zo Sniny.
„Napríklad niekde na dedine, kde ľudia chcú mať doktora, mu možno zaplatia nájom ambulancie, niekto iný si ho musí platiť sám. Ak bude mať vysoké ceny energií, nižší príjem a nemôže si dať ani výplatu, tak sa na to možno vykašle. Alebo pôjde robiť do nemocnice,“ predpovedá Makara, „zrazu pacienti nebudú mať pľúciara, potom endokrinológa a potom už ani obvodného lekára. Všade budú čakať, nikam sa nedovolajú a preťažia sa urgentné príjmy, lebo pacienti nebudú ošetrení v ambulanciách.“
Zákon hovorí aj o zvyšovaní odmien pre iných zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Otázka je, v čom sa líši napríklad práca fyzioterapeuta zamestnaného v nemocnici od práce fyzioterapeuta, ktorý je tiež zdravotník, no s ľuďmi cvičí v súkromnej ambulancii vedľa v poliklinike.
„Rezort zdravotníctva intenzívne pracuje na zlepšení ohodnotenia aj pre zdravotníckych pracovníkov mimo ústavných zdravotníckych zariadení. Rokujeme s ministerstvom financií, poisťovňami a ďalšími subjektami o navýšení platieb za výkony. To umožní upravovať mzdy aj v ambulanciách,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Štát musí platiť viac za svojich poistencov
Ambulantní lekári dlhodobo volajú po navýšení platieb do zdravotných poisťovní zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu, teda deti, ženy na materskej dovolenke, dôchodcov a invalidných dôchodcov. To by mohlo stabilizovať finančnú situáciu v sektore. Práve poistenci štátu, ktorých je v krajine možno aj tretina, sú tí, ktorí potrebujú najviac zdravotnej starostlivosti.
Platba za poistencov štátu sa od budúceho roka zvyšuje na 4,5 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Kým živnostník platí zdravotné odvody v priemere 77 eur, štát doteraz odvádzal za svojich poistencov len asi 34 eur. Poslanci Národnej rady SR schválili návrh opozičnej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej (SaS), na základe ktorého sa platba zvýši na 54 eur.
Lucia Hakszer
