Približne štvrtina slovenských detí vo veku okolo 13 rokov prežíva viac negatívnych emócií ako pozitívnych. Toto je nebezpečné pre ich psychické zdravie, keďže najmä strach a obavy môžu prerásť do úzkosti a následne depresie u detí. Tvrdí to slovenský komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý predstavil výskum názorov 1296 žiakov siedmeho ročníka základných škôl a druhého ročníka osemročných gymnázií, ktorí reprezentovali podiely v celej populácii.

Na základe výsledkov si chce komisár stanoviť priority a vykonávať ďalšie aktivity. Na výskume spolupracoval Inštitút výskumu práce a rodiny pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež tri slovenské univerzity – Trnavská univerzita, Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Dáta zbierali v októbri a novembri 2022 prostredníctvom elektronického dotazníka na 67 slovenských školách. Dotazník obsahoval 18 otázok a zaznamenával celkovo 163 premenných. Veľa z nich sa týkalo sociálneho prostredia, vzťahov detí, ich pocitu bezpečnosti, trávenia času, ale zamerali sa aj na psychické zdravie detí či ich pohľad na zdravotnú starostlivosť celkovo.

Dievčatá sa cítia viac ohrozené

Deti vnímajú že ich ohrozujú psychické problémy, predovšetkým depresie, strachy a úzkosti. V dotazníku sa tak vyjadrilo 95 percent dievčat (76% určite áno, 19% skôr áno) a 91 percent chlapcov (67% určite áno, 24% skôr áno). Experti, ktorí spolupracovali na výskume, si myslia, že deti sa so psychickými problémami reálne stretávajú vo svojom okolí a rodinách. „Z výsledkov výskumu možno konštatovať, že dievčatá citlivejšie vnímajú ohrozenia, čo sa ukázalo vo viacerých oblastiach, ktoré ohrozujú deti: hlad, násilie a šikanovanie; drogy a alkohol; zlé vzťahy v rodine,“ doplnili pre Zdravotnický deník. Na rozdiely medzi pohlaviami upriamila pozornosť prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová: „Dievčatá vyjadrujú výrazne väčšie obavy než chlapci z toho, že deti ohrozujú psychické problémy, či tiež násilie, šikanovanie a neodpustenie vo vzťahoch.“ Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia, z oznámenia šikanovania. „Pocit bezpečia súvisí s vnímanou sociálnou oporou od vrstovníkov a rodičov,“ vysvetlila Dědová.

Výskumníci konštatovali, že najmä po pandémii covid-19 duševné poruchy začali byť obrovským problémom. „Deti vnímajú ohrozenie duševnými poruchami ako veľmi vážne. Narastajú hlavne reaktívne poruchy, ktoré vznikajú z prostredia, v ktorom deti žijú, a to sú najmä úzkosti, depresie,“ uviedli vo vyjadrení, ktoré Zdravotnickému deníku poskytla mediálna poradkyňa detského komisára Mária Gregušová.

Dôležitosť rodiny

Vo výskume sa ukázalo, že deti, ktoré nežijú s vlastnými rodičmi, by si viac ako ostatné deti želali, aby mali lepšie vzťahy v rodine. „Kvalita rodinného prostredia je vysokým faktorom bezpečnosti dieťaťa,“ vyjadril sa Jozef Mikloško. „Možno konštatovať, že vzťahy dieťaťa v rodine – s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami a inými príbuznými, sú pre celkový život dieťaťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa,“ vysvetlil komisár pre deti.

Dotazník tiež odhalil, že čím viac času trávia deti s rodičmi, tým sú ich pocity pozitívnejšie,  sú celkovo spokojnejšie a viac dôverujú blízkym osobám. Výskum však detailne neposudzoval kvalitu rodinného prostredia. Profesor Mikloško zdôraznil, že aj deti, žijúce v zložitejších podmienkach, môžu s podporou žiť plnohodnotný život: „Dôkazom toho je veľké množstvo ľudí z centier pre deti a rodiny, teda bývalých detských domovov, ktorí dnes úspešne fungujú a majú svoje rodiny.“ Deťom z týchto centier sa venuje dlhodobo, 30 rokov viedol Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.

Deti sa boja smrti

Výskum ukázal, že deti majú strach zo základných vecí. Smrti sa bojí viac ako polovica z nich. 34 percent detí uviedlo na otázku, či pociťujú strach zo smrti „určite áno“ a 19 percent „skôr áno“.

Pre hlbšiu analýzu toho, čo konkrétne to pre deti znamená, by bolo treba skúmanie formou rozhovorov. Predstavitelia úradu komisára sa nazdávajú, že strach detí zo smrti môže súvisieť s vojnou na Ukrajine či pandémiou. „Počas covidového obdobia sa deti mohli dostať častejšie do kontaktu so smrťou rodinných príslušníkov a zachytávali informácie z médií. Podstatný je spôsob, ako spracovali informáciu so zameraním na emocionálne prežívanie a porozumenie situácii. To, že sa deti boja základných vecí je signál, ktorý treba brať veľmi vážne,“ uviedli pre Zdravotnický deník.

Mohlo by vás zajímat

Veľa detí deklarovalo, že má obavy z hladu, čo podľa výskumníkov môže súvisieť s informáciami, ktoré sa šíria v médiách. „Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej situácii je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sme sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ upozornila Markéta Rusnáková, prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Chcú lepšie zdravotníctvo

Celkovo 92 percent detí sa v dotazníku vyjadrilo, že by chceli lepšie zdravotníctvo. Uviedlo to 93% chlapcov (73% určite áno, 20% skôr áno) a 90% dievčat (61% určite áno, 29% skôr áno). Výskumníci zhodnotili, že deti vnímajú zdravie ako vysokú hodnotu, ale tiež predpokladajú, že pohľad detí súvisí s negatívnymi reakciami dospelých a kritikou zdravotníctva, ktoré deti okolo seba často počujú.

Ukázalo sa, že 33 percent opýtaných detí je nespokojných so svojou postavou. Toto sebaneprijatie môže viesť k poruchám príjmu potravy. Zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (2021) vyplýva, že tieto poruchy sú stále rozšírenejšie. Medziročne vzrástol počet novodiagnostikovaných pacientov s poruchami príjmu potravy až o 31,3 percenta. „Ďalším faktorom môže byť reálne zvýšenie hmotnosti detí v dôsledku covidového obdobia, keď sa vzdelávali dištančnou formou, rôzne opatrenia eliminovali pohyb detí a to mohlo mať za následok zvýšenie hmotnosti. Návrat pohybových aktivít u detí je dôležitou súčasťou prevencie nárastu hmotnosti,“ uviedla za úrad komisára Gregušová. Pripomenula, že s deťmi treba hovoriť všeobecne o zdravom životnom štýle a dôležitosti športovania, nie o chudnutí.

Treba viac podpory

Úrad komisára odhadol, že na Slovensku je veľa detí, ktoré majú duševné poruchy a sú mimoriadne agresívne, preto je nemožné aby žili v bežných kolektívoch. „Rokujeme s ministerstvom školstva a ministerstvom zdravotníctva o vytvorení špecializovaného zariadenia s 24-hodinovou psychiatrickou starostlivosťou, ktoré by vytváralo prostredie aj pre takéto deti,“ povedali zástupcovia úradu. Pripomenuli, že v prvom rade je potrebné zvýšiť počet odborníkov, ktorí sa budú deťom venovať. „Podľa našich informácií je detských psychiatrov približne 40, veľmi málo je detských psychológov,“ podotkla Gregušová. Okrem toho sú pre deti dôležití rodičia a učitelia. Detský komisár preto chce rokovať so zástupcami rodičovských aktivít, učiteľov a taktiež s Asociáciou školskej psychológie, ktorá zastrešuje školských psychológov na školách. „Chceme spoločne identifikovať ako učiť a pomôcť rodičom a učiteľom zachytiť prvé znaky duševných problémov, aby boli prvými osobami, ktoré budú prinášať prevenciu duševného zdravia,“ uzavreli zástupcovia úradu komisára.

 „Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Všetky tieto oblasti sú pre mňa veľkou prioritou v snahe, čo najviac chrániť a podporovať práva detí, ktoré vychádzajú z Dohovoru o právach detí,“ hovorí komisár pre deti Mikloško, ktorý chce výsledky výskumu použiť ako podklad pre ďalšie aktivity.

Lucia Hakszer