Ministerstvo zdravotníctva chce dočasne zaviesť nový úhradový mechanizmus pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Vyplýva to z návrhu opatrenia, ktoré prešlo v decembri pripomienkovým konaním. Podľa rezortu je súčasné financovanie dlhodobej opatery nedostatočné. Niektoré zmeny pri financovaní sa ale nepozdávajú zdravotným poisťovniam.

Slovenský rezort zdravotníctva chce zmeniť financovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Kým doteraz bola hradená paušálnymi platbami z verejného zdravotného poistenia alebo dohodnutými cenami, po novom by mali byť zavedené pevné ceny podľa druhu starostlivosti. Ide napríklad o ošetrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí, v zariadeniach sociálnych služieb, hospicoch či v domoch ošetrovateľskej starostlivosti. Podľa ministerstva je súčasný systém financovania nedostatočný.

„Financovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti je primárne zabezpečené systémom verejného zdravotného poistenia, v ktorom pôsobia tri zdravotné poisťovne, ktoré uhrádzajú zdravotnú starostlivosť realizovanú poskytovateľmi najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete. Úhrada formou zmluvne dohodnutej ceny za zdravotné výkony alebo formou paušálnych úhrad sa javí ako nedostatočná a len čiastočne pokrýva náklady poskytovateľov,“ tvrdí rezort.

Nový úhradový mechanizmus by ale mal byť zavedený len na prechodné obdobie. Po zmenách by malo dôjsť k výraznejšiemu pokrytiu nákladov poskytovateľov, ale aj k ich motivácii na zefektívnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Tým sa v konečnom dôsledku zvýši dostupnosť tejto starostlivosti pre osoby, ktoré ju potrebujú,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.

Málo peňazí na materiál a dopravu

Problém je podľa ministerstva napríklad v tom, že výkony agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) sú síce hradené zdravotnými poisťovňami, ale v súčasnosti len čiastočne pokrývajú náklady na materiálne vybavenie či na dopravu. Podobný problém je pri hospicoch a domoch ošetrovateľskej starostlivosti. V tomto prípade úhrady podľa ministerstva nepostačujú na pokrytie starostlivosti a pri mobilných hospicov chýbajú peniaze na dopravu.

„Nedostatok financií tieto zariadenia kompenzujú navýšením úhrad od klientov, respektíve darmi. V dôsledku toho sa tak znižuje dostupnosť služieb pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Do budúcnosti je možné uvažovať aj o iných zdrojoch financovania ošetrovateľskej starostlivosti v týchto zariadeniach ako napríklad pripoistenie na dlhodobú starostlivosť,“ uvádza v návrhu ministerstvo zdravotníctva.

Mohlo by vás zajímat

Problémy s financovaním tejto starostlivosti vznikajú aj pri odmeňovaní. „Nízke paušálne úhrady z verejného zdravotného poistenia za ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb znižujú možnosť získať a adekvátne ohodnotiť kvalifikovaný zdravotnícky personál,“ tvrdí rezort. Zamestnanci poskytujúci zdravotnú či ošetrovateľskú starostlivosť tvoria 13 percent personálu v zariadeniach sociálnych služieb.

Čím menej peňazí prúdi do tohto sektora, tým viac si potom podľa rezortu zdravotníctva za služby musia priplácať samotní pacienti. Nízke platby zo strany zdravotných poisťovní tiež majú odrádzať poskytovateľov od zriaďovania vlastných mobilných a kamenných hospicov. Ročne je na financovanie zariadení sociálnych služieb vynaložených 514 miliónov eur, z toho iba 2,8 milióna eur platia zdravotné poistenie priamo zariadeniu.

Po novom bude počas tohto roka napríklad pevná cena za zdravotnú starostlivosť poskytovanú mobilným hospicom za každú domácu návštevu osoby v paliatívnej opatere na úrovni 58 eur za každú začatú hodinu. Od januára do konca júna budúceho roka to bude už 61 eur. Potom by sa malo financovanie vrátiť do starých koľají. S rovnakými dátumami, ale rozdielnymi cenami bude nastavená aj starostlivosť klasického hospicu, ošetrovateľská starostlivosť či starostlivosť v zariadeniach, v ktorých sú pacienti napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.

Poisťovne majú výhrady

Pripomienkovanie návrhu bolo skončené ešte pred koncom minulého roka, pričom svoje výhrady mali aj niektoré zdravotné poisťovne. Union napríklad tvrdí, že pri určovaní pevnej ceny za každú začatú hodinu neexistuje spôsob vykazovania. „Preto úhrada podľa tohto ustanovenia nebude realizovateľná. Z uvedeného dôvodu navrhujeme posunúť účinnosť,“ napísala poisťovňa Union v pripomienke.

Okrem pevných cien za služby sa má zaviesť aj pevná cena za dopravu pre mobilný hospic a ADOS, ak je návštevná služba vykonaná v dosahu maximálne 60 kilometrov od sídla týchto poskytovateľov. Poisťovňa Dôvera ale ministerstvu zdravotníctva pripomenula, že zdravotné poisťovne ho na problematiku pri doprave opakovane upozorňovali. „Na úhradu podľa kilometrov prejdených vozidlom poskytovateľa je nevyhnutne potrebné vykonať zmenu informačného systému, ktorá objektívne vyžaduje čas niekoľko mesiacov. Zároveň ani poskytovatelia, ktorí majú byť príjemcom takejto platby, nemajú v rámci dátového rozhrania možnosť vykazovania kilometrov jazdy vozidlom. Opatrenie je z uvedeného dôvodu v navrhovanom termíne nerealizovateľné,“ napísala v pripomienkach poisťovňa Dôvera.

Poisťovňa Dôvera tiež v pripomienkach uviedla, že v schválenom rozpočte verejnej správy na tento rok nie je premietnutá suma navýšenia pre podporu dlhodobej zdravotnej starostlivosti. „Zo schváleného znenia rozpočtu na rok 2023 tak nie je zrejmé, či je navrhovaná suma navýšenia výdavkov na podporu dlhodobej zdravotnej starostlivosti krytá rozpočtom verejnej správy pre rok 2023. V prípade, ak by sa zaviedla navrhovaná regulácia cien, je nevyhnutne potrebné, aby vynaložené zdroje boli kryté v rozpočte verejnej správy a premietnuté v jednotlivých segmentoch zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Dôvera. Zmeny by mali len v tomto roku stáť takmer 13 miliónov eur. Ministerstvo financií ale v zmenách financovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti podľa pripomienok problém nevidí.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá je v rukách štátu, zase namieta, že napríklad domy ošetrovateľskej starostlivosti či klasický hospic nemôžu požadovať doplatok od pacienta. Podľa poisťovne ide o výkon plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Štátna poisťovňa chce, aby to ministerstvo jasne uviedlo aj v opatrení. Odvoláva sa pritom na dôvodovú správu, podľa ktorej sa „financovanie výkonov v dome ošetrovateľskej starostlivosti navyšuje z dôvodu, že doteraz stanovené ceny zdravotnými poisťovňami nepokrývajú náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v domoch ošetrovateľskej starostlivosti, a preto musia žiadať doplatky od pacientov“.

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti ešte vyhodnocuje pripomienkové konanie. Opatrenie tak ešte oficiálne nebolo prijaté.

Miroslav Homola