Nemocnice môžu žiadať o doplnkové či nepovinné programy. Poisťovne ale nemusia preplatiť všetko
Na Slovensku koncom roka oficiálne začala takzvaná optimalizácia siete nemocníc (OSN). Ministerstvo zdravotníctva niektorým nemocniciam už pridelilo kategóriu a zoznam povinných oddelení. Každá z nich má presne zadefinované, aké programy musí poskytovať a aké kritériá spĺňať. Okrem toho sa budú môcť po spustení zmien v praxi venovať aj ďalším medicínskym programom. Môžu požiadať o doplnkové či nepovinné programy. Zdravotné poisťovne ale nemusia všetko preplatiť.
Rezort zdravotníctva zverejnil prvú a zároveň čiastkovú fázu podmienenej kategorizácie nemocničnej siete. Vyhodnotené boli len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V ďalšej fáze budú kategorizované ostatné programy. Ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka. Netýka sa ani špecializovaných zariadení.
Podmienky a pravidlá pre zaradenie nemocníc do jednotlivých kategórií určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Podľa nej by malo vzniknúť päť kategórií nemocníc. V zásade platí, že najprísnejšie nároky bude musieť spĺňať nemocnica piatej kategórie, menej prísne zase nemocnica najnižšieho stupňa. Rozdiel medzi kategóriami je napríklad v počte a type povinných oddelení či výkonov, ktoré budú vykonávať.
Základným cieľom reformy nemocníc je, aby pacienti vedeli, ktorá nemocnica v ich okolí im poskytne adekvátnu starostlivosť v adekvátnom čase a adekvátnej kvalite. „Nie je cieľom reformy nemocníc rušiť fungujúce oddelenia a nemocnice. Práve naopak, reforma prinesie nemocniciam stabilitu,“ cituje rezort zdravotníctva v tlačovej správe svojho dočasne povereného ministra Vladimíra Lengvarského.
Druhá fáza reformy siete
Prvá fáza podmienenej kategorizácie nemocničnej siete priniesla rozdelenie zariadení do jednotlivých kategórií. Odborníci zohľadnili päticu exaktných podmienok ako je napríklad počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti, časová dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existenciu povinných programov.
Okrem povinných programov, ktoré musí nemocnica po zaradení do jednej z úrovní plniť, si môže nemocnica ponuku poskytovanej zdravotnej starostlivosti rozšíriť aj o doplnkové a nepovinné programy. V praxi to znamená, že po schválení doplnkového programu bude môcť napríklad nemocnica prvej úrovne poskytovať pôrodnícky program, urgentnú medicínu či ďalšie programy nemocnice vyššej úrovne.
Mohlo by vás zajímat
Podľa ministerstva zdravotníctva všetky nemocnice už prejavili záujem poskytovať aj programy zariadení z vyššej úrovne kategorizácie. Rezort bude doplnkové programy ešte vyhodnocovať a po splnení legislatívnych podmienok ich aj schvaľovať. Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc by malo ministerstvo zdravotníctva zverejniť v prvých troch mesiacoch tohto roka.
Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava má zapísaných šesť doplnkových programov a štyri nepovinné. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici môže mať maximálne 34 doplnkových programov a štyri nepovinné. Rovnako dopadla aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Ďalšia z kategórie hlavných nemocníc, Fakultná nemocnica Nitra, má zapísaných 68 doplnkových a tri nepovinné programy.
Povinné, nepovinné a doplnkové programy
Rozdiel medzi jednotlivými programami je v tom, ktoré musí nemocnica dodržiavať a ktoré nie, prípadne aj v tom, či dané oddelenie preplatí aj zdravotná poisťovňa. Pre povinné programy platí, že ich musí nemocnica poskytovať a plniť. To v praxi znamená, že musí pre dané oddelenie zabezpečiť aj dostatok personálu, počet výkonov a materiálno-technickú stránku.
Doplnkové a nepovinné programy len rozširujú ponuku medicínskych služieb, ktoré nemocnice poskytujú a umožňujú im rozvoj v rámci špecializácie. Nemocnica môže o povolené doplnkové programy požiadať. Rezort ich schváli v prípade, že budú v danom regióne potrebné.
Keď už nemocnica získa doplnkový program, musí splniť všetky požadované kritériá ako pri povinnom programe. Ide napríklad o počet výkonov, personálne kapacity, technické vybavenie a podobne. Plnenie nepovinných programov ministerstvo zdravotníctva nesleduje.
Zdravotné poisťovne musia podľa zákona zazmluvniť len povinné a doplnkové programy. Nepovinné programy môže nemocnica poskytovať, zdravotná poisťovňa ich ale nemusí zazmluvniť. Bude to závisieť od rokovaní medzi manažmentom nemocnice a poisťovňou.
Prvotnú kategorizáciu zatiaľ zastrešuje ministerstvo zdravotníctva. Od roku 2024 ju prevezme Komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov. Komisia bude každoročne prehodnocovať zaradenie nemocníc do siete. Zákon počíta aj s tým, že nemocnice môžu každý rok požiadať o zaradenie do vyššej úrovne. Musia na to ale splniť podmienky.
Okrem rozhodnutia v rámci doplnkových programov má rezort v tomto roku v pláne vyhodnotenie novej siete, rozhodnúť o zmenách a zverejniť ich zoznam či novelizovať vyhlášku o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Na začiatku roka 2024 chce rezort kontrolovať plnenie podmienok.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
