V rámci reformy slovenského zdravotníctva koncom vlaňajška prebehla takzvaná kategorizácia nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva ich rozdelilo do piatich úrovní. Niektoré nemocnice s tým ale nesúhlasia a zaradenie ich prekvapilo. „Pri kategorizácii sa nemocnice nedozvedeli nič, čo by nevedeli. Analyzoval sa počet pacientov, vybavenie, rozsah poskytovanej starostlivosti. V zásade sa dozvedeli, že sú malou nemocnicou. Skôr vnímam, že ide o psychologický efekt domnelej prestíže alebo porovnávania sa s inou nemocnicou. Ale to je mylný pohľad,“ tvrdí v rozhovore pre Zdravotnický deník riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na slovenskom ministerstve zdravotníctva Matej Mišík.

Ako z odstupom času hodnotíte zvládanie pandémie ochorenia covid-19 v rámci slovenského zdravotníctva?

Najprv si musíme priznať, že sme z veľkej časti ako spoločnosť odmietli pomoc a riešenie, ktoré priniesli vďaka vedeckej komunite rekordne rýchlo vyvinuté vakcíny. Obrovská časť úmrtí bola v decembri 2021, kedy boli široko dostupné vakcíny. Samozrejme tomuto odmietnutiu prispelo množstvo faktorov, od politiky, cez komunikáciu, ale aj veľkú mieru nedôvery v inštitúcie. Ak máme zvládnuť akúkoľvek ďalšiu krízu, je nevyhnutné pracovať na tejto dôvere, ktorá sa buduje veľmi ťažko. Pandémia intenzívne učila veľké ťažkopádne entity, akými sú štát, či nemocnice, obrovskej flexibilite. Frustrujúci bol vplyv a názory politiky na výsostne odborné otázky. Hoc si všetci pamätáme na chaos, nevnímam, že by sa opatrenia a prístup ku riešeniu pandémie výrazne vymykali zahraničiu. Všetky tie nepopulárne opatrenia sú štandardné pri riešení takejto krízy a všetky krajiny ich v rôznych odtieňoch použili. Mali by sme sa ale na to spätne v najbližších rokoch pozrieť a identifikovať tie najproblematickejšie, spomeniem asi dlho zatvorené školy, ale aj najúčinnejšie s najmenším spoločenským dopadom. Covid-19 nebola posledná pandémia, ktorej bude ľudstvo čeliť. Verím, že tie poznatky budeme vedieť zužitkovať.

Čo ešte v súčasnosti môžeme očakávať od ochorenia covid-19?

Na Slovensku sa prakticky každý už s vírusom SARS-CoV-2 stretol a polovica obyvateľov ešte informovala svoj imunitný systém aj očkovaním. Predpokladáme tak opakované sezónne vlny covidu, ktoré by ale nemali predstavovať pre zdravú populáciu problém. Rizikovej populácií budú pomáhať sezónne očkovania, podobne ako je tomu pri chrípke. Existuje nenulové riziko vzniku nového pandemického variantu, na ktorý by naša imunita nepostačovala, ale toto riziko považujú experti za nižšie a navyše už dnes vieme veľmi rýchlo modifikovať vakcíny a je k dispozícií aj viacero účinných terapeutík. Z individuálneho pohľadu, ale aj z pohľadu zdravotného systému ale pretrváva u množstva pacientov záťaž spôsobená dlhodobým covidom.

Mohlo by vás zajímat

Kategorizácia nemocníc mala byť zverejnená skôr

Tesne pred koncom vlaňajška ministerstvo zdravotníctva konečne predstavilo rozdelenie nemocníc do kategórií. Prečo to prišlo na poslednú chvíľu?

Mali sme ambíciu predstaviť prvú fázu predbežnej kategorizácie ešte začiatkom decembra. Faktom ostáva, že táto ambícia narazila na druhú. So všetkými dotknutými nemocnicami si sadnúť, diskutovať, vysvetľovať reformu. Tieto konzultácie a prezentácie boli komplexné, veľmi často sme sa vracali k téme, zopakovali sa stretnutia, vypracovávali sme dodatočné materiály na žiadosť nemocníc. Zoberme si, že máme zhruba 90 nemocníc a každá z nich sa zaujímala predovšetkým o svoje výsledky. Pre nás bolo najpodstatnejšia komunikácia s nemocnicami ešte pred tým, ako sa prvá fáza zverejní. Následne sme museli oficiálne rozhodnutia povedať nemocniciam, a až následne sme výsledky zverejnili plošne, pričom nás tlačil zákonný termín, ktorým bol koniec roka.

Neohrozil pád vlády prípravu a proces optimalizácie siete nemocníc?

Reforma nemocníc si už svojim politickým procesom prešla a bola schválená ako zákon v roku 2021. Je zároveň súčasťou plánu obnovy a odolnosti, čo do značnej miery, pevne verím, robí z reformy nadstranícku, nadpolitickú tému. Navyše, dnes hádam neexistuje na Slovensku človek, ktorý by povedal, že máme skvelú sieť nemocníc a niet čo zlepšovať a že tento stav je udržateľný aj o desať či 20 rokov. Po tom, čo politickým procesom v roku 2021 prešiel zákon o kategorizácií, sa téma presunula viac do implementačnej a odbornej úrovne ako sú prípravy vyhlášok a implementácia. Na tejto časti sa už nepodieľajú politici, ale cez 400 klinických odborníkov, ktorí v intenciách zákona ktorý im schválili politici, pripravili presné podmienky čo na ktorej úrovni sa má poskytovať. 

Prinesie optimalizácia siete nemocníc aj nejaké ušetrené peniaze v rezorte alebo ide hlavne o lepšiu starostlivosť pre pacienta?

Hlavne kvalitu a efektivitu. Vieme, že zdravotníctvo ako investícia si zaslúži viac zdrojov. Pri sieti nemocníc ide o zavedenie a pravidelné vyhodnocovanie kvalitatívnych kritérií pri poskytovanej starostlivosti, garanciu a hlavne transparentnosť maximálnych čakacích lehôt. A asi najpodstatnejší aspekt je takzvaná cesta pacienta. Znie to mierne poeticky, ale nech je záchranke, regulátorovi, mladým medikom, obvodným lekárom či špecialistom a hlavne pacientovi jasné, kde a akú starostlivosť dostane, v akej kvalite a za ako dlho. Desiatky rokov nám tu živelne zanikali nemocnice, oddelenia a naozaj ten pacient v mnohých regiónoch často nevie presne kam ísť. To sa musí zmeniť a to sa mení. 

Ako veľmi sa odlišuje súčasná podoba reformy siete nemocníc od pôvodných návrhov za bývalej vlády?

Povedal by som, že základná filozofia je obdobná. To nie je ani prekvapivé, keďže aj iné krajiny postupujú obdobným modelom. V princípe predchádzajúca vláda rovnako vnímala potrebu zmeniť súčasné fungovanie. Osobne vnímam hlavný rozdiel v analytickej a odbornej prepracovanosti nakoľko tentokrát bol zákon aj schválený a mohla začať ta detailná implementačná práca. Na reforme pracujeme už tretí rok, pripravovali sme ju skutočne v spolupráci s obrovským počtom odborníkov v rôznych pracovných skupinách, komunikovali sme so všetkými dotknutými. Ministerstvo sa snaží v tomto hrať hlavne koordinačnú rolu, aby sme mohli hovoriť o odbornej zmene, ktorú pripravili tí, ktorí sú na to najpovolanejší.

V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. Znamená to, že nemocnice z prvej úrovne sa ešte môžu dostať vyššie?

Sieť a kategorizácia je otvorený a živý proces, ktorý by mal živiť konkurenciu a nechať priestor pre zmeny. Tak, ako sa vyvíja medicína, mení sa chorobnosť a demografia, tak ani sieť nemocníc nemôže byť navždy statická. Každý rok môže akákoľvek nemocnica požiadať o zaradenie nových programov, či preradenie do inej úrovne. Prvá predbežná kategorizácia je de facto analytické popísanie reálneho stavu. Nikto nerozhodol, že tá či oná nemocnica bude mať takú alebo onakú úroveň. Zobrali sa dáta a údaje od nemocníc, zaoberali sme sa počtom pacientov, spádovou oblasťou, vybavením, personálom za niekoľko ostatných rokov. Na základe týchto údajov sme nemocnicu zaradili do určitej úrovne, ktorá popisuje minimálny rozsah starostlivosti, ktorý musí nemocnica poskytovať.

V centre celej reformy siete nemocníc má byť pacient

Reforma stanovuje aj čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť, časovú dostupnosť starostlivosti a kvalitatívne parametre nemocnice. Ako to bude v praxi vyzerať?

V centre celej reformy je pacient a témy, ktoré vieme, že pacientov trápia ako napríklad orientácia v systéme, dlhé a netransparentné čakanie, otázna kvalita. Sme, samozrejme, na začiatku cesty, ale zákon zadefinoval, pre aké spády má byť k dispozícií nejaká komplexita starostlivosti. Tiež sa stanovuje, ako dlho sa má maximálne od indikácie čakať. V praxi to znamená, že po tom, čo ma nemocnica indikuje na poskytnutie takejto starostlivosti, je táto informácia poskytnutá poisťovni a ja ako pacient sa môžem kedykoľvek pozrieť, kde som v poradí. Samozrejme môže nemocnica prioritizovať akútne zákroky, ale orientačne budem vedieť, kedy mi bude táto plánovaná starostlivosť poskytnutá. V prípade, že by sa mala presiahnuť táto doba, tak poisťovňa mi poskytne starostlivosť buď u iného, hoc aj nezmluvného poskytovateľa, alebo následne v zahraničí. Tiež sa stanovilo okolo 500 kritérií kvality. Jednak všeobecné pre nemocnicu ako takú, od spokojnosti pacientov, cez procesné kritéria, až po indikátory ako reoperovanosť či rehospitalizovanosť, ako aj špecifické kritéria kvality pre medicínske programy, aby bolo možné porovnávať kvalitu nemocnice aj na úrovni konkrétne poskytovanej starostlivosti. Tieto ukazovatele sa budú každoročne vyhodnocovať a zverejňovať.

Prečo sa do najvyššej kategórie okrem Univerzitnej nemocnice v Bratislave nedostala žiadna iná nemocnica?

Celý koncept reformy je postavený na zefektívnenie práce s pacientom, koncentrácií zriedkavých výkonov, ktoré vyžadujú špecialistov, ktorých máme možno pár na Slovensku. Ja možno len pre upresnenie, čo hovorí číslo úrovne. Aký objem a rozsah zdravotnej starostlivosti poskytuje. Viac ako 70 percent zákrokov bude na bedrách prvej a druhej úrovne. Tieto zákroky budú vykonávať aj nemocnice vyššej úrovne, ale k tomu navyše špecializovanejšie, komplikovanejšie a hlavne zriedkavejšie zákroky, ktoré potrebujú jednotky až desiatky pacientov na Slovensku ročne. Na najvyššej úrovni sa tak bavíme o napríklad špecializovaných výkonoch ako totálnej náhrade srdca, implementácia kardiostimulátora u malých detí, alebo intrauterinná operácia plodu. Pričom tieto zákroky sú zriedkavé a nemá zmysel, aby boli v každom kraji. Ani na to nikto nemá kapacity či prax. Nie len na Slovensku, ale v každej krajine, a preto do budúcna v rámci Európskej únie (EÚ) je namieste aj diskusia o užšej medzinárodnej spolupráci pri zriedkavých ochoreniach či zákrokoch.

Nemocnice sú rozdelené do piatich kategórií. Môžete povedať, čo budú môcť nemocnice v jednotlivých kategóriách robiť? Môžete začať od prvej úrovne.

To by sme tu trávili množstvo času. Špeciálne, ak by tom chcel skomplikovať a budem popisovať, čo budú robiť aj s doplnkovými či nepovinnými programami. Napríklad nemocnica piatej úrovne musí spĺňať 187 povinných medicínskych programov. Tretej úrovne 97 a takto možno pokračovať. Jednoducho úroveň nemocnice hovorí o minimálnom povinnom rozsahu spolu s povinným technickým a materiálnym vybavením, personálom a počtami výkonov. K tomu sa môže nemocnica rozvíjať a budovať excelentnosť v konkrétnych oblastiach cez doplnkové programy vyšších úrovní. Umožní to vedeniu nemocníc reagovať na potreby svojho okolia a investície sústrediť do oblasti, v ktorej chcú rásť.

Môžete predsa len konkretizovať jednotlivé kategórie?

Nemocnica na I. úrovni má najväčšiu flexibilitu vo svojom zameraní a špecializácií. Zabezpečuje následnú a rehabilitačnú starostlivosť, urgentnú ambulantnú starostlivosť, komplexnú ambulantnú špecializovanú starostlivosť. Môže poskytovať jednodňovú zdravotnú starostlivosť, stacionárnu starostlivosť, a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. V urgentnej starostlivosti ambulantná pohotovostná služba, urgentný príjem I. alebo II. typu. Možnosť poskytovať aj škálu programov pripadajúcich nemocniciam II. úrovne ako doplnkový program. Napríklad pôrodnícky program, program internej medicíny, neinvazívny kardiovaskulárny program a podobne.

Nemocnica na II. úrovni je nosnou v poskytovaní akútnej a plánovanej starostlivosti v regióne. Poskytuje starostlivosť minimálne v rámci 43 povinných programov pre 100- až 220-tisíc poistencov. Ide o základné chirurgické výkony ako napríklad apendektómia, štandardná starostlivosť v internej, pediatrii, pôrodníctve a neonatológii, ale aj plánované výkony ako napr. výmeny kĺbov, varixy.

Nad rámec tohto poskytuje nemocnica III. úrovne zriedkavejšie či komplexnejšie medicínske služby, pri ktorých pre dostatočnú prax zdravotníckeho personálu a kvalitu je potrebná koncentrácia starostlivosti. Nemocnice III. úrovne poskytujú špecializované komplexné výkony pre pacientov so spektrom kardiovaskulárnych ochorení ako vaskulárne intervencie, cievna chirurgia a arytmológia. Na danej úrovni nemocníc sa budú vykonávať aj neurointervenčné výkony pri cievnych mozgových príhodách. Z chirurgických a internistických výkonov, diagnóz, je to súbor medicínskych služieb vyžadujúci multidisciplinárny prístup k diagnostike a liečbe ochorení. Spád je tu medzi 450- až 900-tisíc poistencov, čo je zhruba sedem až 12 nemocníc na Slovensku.

IV. úroveň poskytuje navyše špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou a so spádom 1,4 až dva milióny poistencov, čo sú zhruba tri až štyri nemocnice na Slovensku. Z výkonov ide napríklad o kardiochirurgiu, vysoko komplexné výkony v neurochirurgii, vysoko komplexná onkologická liečba, špecializovaná starostlivosť o deti a podobne.

V. úroveň navyše manažuje vysoko špecializovanú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom, napríklad transplantácia srdca, totálnu náhradu srdca, implementáciu kardiostimulátora u malých detí, či intrauterinnú operáciu plodu a podobne.

Prídu nemocnice v nižšej kategórii o oddelenia, ktoré v súčasnosti majú? Respektíve, zatvoria sa niektoré oddelenia?

Cieľ reformy nie je oddelenie či nemocnice zatvárať. Reforma je práve odpoveďou na živelné zatváranie oddelení a celých nemocníc. Na južnom Slovensku pred asi niekoľkými rokmi zanikla celá okresná nemocnica. V okresnom meste na severovýchode Slovenska pred niekoľkými rokmi zanikla pôrodnica. Reforma má zastabilizovať fungujúce pracoviská, nie ich zatvárať. Samozrejme, istá koncentrácia zriedkavejších výkonov je žiadúca. Je to ale postupný proces, kde najprv musia vzniknúť nové kapacity a až potom môže dochádzať ku koncentrácií. Naopak v uvoľnených kapacitách na nižších úrovniach potrebujeme budovať starostlivosť budúcnosti, čiže komplexnú následnú a dlhodobú starostlivosť, ktorú prakticky dnes nemáme a vzhľadom na demografický vývoj bude mimoriadne dôležitá a aj veľmi komplexná.

Z nemocníc sa nestanú doliečovacie zariadenia

Nespokojné nemocnice prvej kategórie tvrdia, že sa z nich stanú doliečovacie zariadenia. Je to pravda?

Nie je to vôbec pravda. V prvom rade by som nadnesene povedal, že pri kategorizácii sa nemocnice nedozvedeli nič, čo by nevedeli. Analyzoval sa počet pacientov, vybavenie, rozsah poskytovanej starostlivosti. V zásade sa dozvedeli, že sú malá nemocnica. Skôr vnímam, že ide o psychologický efekt domnelej prestíže alebo porovnávania sa s inou nemocnicou. Ale to je mylný pohľad. V zahraničí nájdeme malé nemocnice, ktoré majú obrovskú prestíž v konkrétnej zdravotnej starostlivosti. A opäť sa vrátim k doplnkovým programom, ktoré si môže nemocnica zvoliť. Úroveň nemocnice hovorí len o objeme a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý nemocnica ponúka. Podstatnejšie je vnímanie následnej starostlivosti. Mimochodom jedna z najrýchlejšie rastúcich oblastí starostlivosti v zahraničí. Pri demografii Slovenska, ktorá patrí k najhorším demografickým prognózam na svete, bude mimoriadne dôležitá komplexná zdravotná starostlivosť o našich rodičov, starých rodičov, ale aj o nás. Významne vzrastie napríklad záťaž neurodegeneratívnych ochorení, ktoré vyžadujú komplexnú, ale dlhodobejšiu starostlivosť. Zároveň pri kvalitnej následnej starostlivosti po komplexných výkonoch EBM hovorí o jasných benefitoch včasnej a komplexnej rehabilitácií. V nemocniciach vyššej úrovne bude obrovský tlak na efektivitu a krátku dĺžku akútnej hospitalizácie, ak chceme kvalitné výsledky, tá starostlivosť musí pokračovať a ideálne už v prostredí, ktoré poznáme a bližšie k nášmu domovu.

Nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach sa dostali do štvrtej úrovne a majú 149 povinných programov. Čo im chýbalo na to, aby mali rovnaké zaradenia ako nemocnica v Bratislave?

Ak sa na to pozrieme matematicky, tak približne 40 programov. Ale z faktického hľadiska spravidla skutočne nedáva veľký zmysel pri zákrokoch, ktorých je na Slovensku 20 ročne, mať hneď tri špecializované pracoviská. Je tomu tak aj dnes, kde napríklad detské kardiocentrum je iba v Bratislave.

Tento rok by sa mala otvoriť aj nová súkromná Nemocnica Bory v Bratislave. Je registrovaná ako uchádzač o zaradenie do tretej úrovne s vybranými medicínskymi programami zaradenými do úrovne štyri. Môže sa dostať aj do najvyššej kategórie?

Dnes si ešte nemocnica nepodala žiadosť o zaradenie do siete. Takže sa mi ťažko reaguje. Samozrejme so zástupcami nemocnice sme v kontakte, takže predstavu o ich ambíciách máme a samozrejme aj radosť z toho, že pribudne nová moderná nemocnica v Bratislave. Na zaradenie do niektorej úrovne bude ale nemocnica musieť vydokladovať plnenie tak personálne ako aj materiálno-technické, budeme musieť vyhodnotiť aj dopyt po tejto starostlivosti v regióne. Neviem, či bude nemocnica iniciálne teda žiadať o zaradenie do II. úrovne a následne v budúcich rokoch do III. Nechcem teraz o tom špekulovať.

Kritika zaznieva aj zo stredného Slovenska, napríklad v prípade nemocnica v Liptovskom Mikuláši, ktorá bola zaradená do najnižšej kategórie. Čo o tom rozhodlo a môže sa situácia ešte v tomto roku zmeniť?

Predbežná kategorizácia popísala skutkový stav. Pre nejaký spád poistencov potrebujeme zabezpečiť poskytovanie plnej šírky starostlivosti. V tomto regióne sú zaradené ako nemocnice druhej úrovne nemocnice v Ružomberku a v Poprade, oboje viac ako dvakrát väčšie ako nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Samozrejme aj s nemocnicou v Liptovskom Mikuláši ďalej počítame, či pre urgentnú starostlivosť súvisiacu s cestovným ruchom, alebo aj lokálnu v programoch, ktoré by chcela nemocnica poskytovať ako doplnkové. Napríklad neurológia II. úrovne, psychiatrický program či ďalšie. Ale aj samotná nemocnica pre váš denník povedala, že dnes plní iba menšiu časť z povinného spektra II. Úrovne.

Niektorí kritici hovoria, že problém nemocnice prvej kategórie je, že si nevie vynútiť zmluvu s poisťovňou.

Nemocnice prvej úrovne si môžu zažiadať o doplnkové programy, ktoré sú povinne zazmluvnené poisťovňami. Musia však splniť kritéria pre daný program. Nepovinné programy budú na rokovaní s poisťovňami, tak ako je tomu aj dnes.

V prvej kategórii bola aj nemocnica s poliklinikou v Trstenej, ale teraz je podmienečne zaradená do druhej kategórie. Splnila táto nemocnica niečo navyše oproti nemocnici v Liptovskom Mikuláši?

V tomto regióne je vzhľadom na počet obyvateľov priestor na jednu nemocnicu II. Úrovne, teda Dolný Kubín, alebo Trstená. Vzhľadom na objektívnej komplikovanejšej doprave v tomto regióne, ako aj koncepciu, ktorú si buduje Žilinský samosprávny kraj, sme nechali prechodné obdobie na stanovenie, ktorá z týchto nemocníc bude I. a ktorá II. úrovne. Sieť nemocníc sa bude každoročne vyhodnocovať. Zároveň v tomto regióne bude práve dôležité finalizácia a implementácia novej siete zdravotnej záchrannej služby. V prípade, že nejaká nemocnica nebude plniť kritéria pre úroveň, v ktorej je zaradená, má zákon aj korekčné mechanizmy ako napríklad krátenie úhrad z poisťovne. Čiže boj za vyššiu úroveň môže byť skôr rizikom a obmedzením pre nemocnicu. Nerád by som však porovnával jednotlivé nemocnice. Osobne si myslím, aj po diskusiách s niektorými primármi v Liptovskom Mikuláši, že aj táto nemocnica má veľký potenciál, majú pre ňu víziu, a určite vedenie nemocnice využije možnosti rozvíjať nemocnicu cez doplnkové či nepovinné programy.

So svojim zaradením do tretej kategórie nesúhlasí napríklad ani martinská nemocnica, podľa ktorej by mala mať byť zaradená do najvyššej úrovne. Mohla by to v súčasnosti spĺňať podmienky?

Zákon počíta s tým, že budem mať tri až štyri nemocnice IV. úrovne. Dnes nemocnica v Martine nemá plný rozsah IV. úrovne, avšak projekt výstavby novej nemocnice, ktorý minulý rok začal s rozvojom týmto smerom počíta. Aj nemocnica nám avizovala záujem požiadať o zaradenie do IV. úrovne po dostavbe novej nemocnice. Mechanizmy na to v zákone máme. 

Na tretej úrovni je aj žilinská nemocnica, pričom je od Martina vzdialená len zhruba 30 kilometrov. Aký to potom dáva zmysel v rámci spádovej oblasti?

Vzhľadom na rozsah a komplexitu dnes poskytovanej starostlivosti v nemocnici v Žiline, zároveň prebiehajúcu výstavba v Martine, zlú dostupnosť cez Strečno, ministerstvo podmienene zaradilo do sprístupnenia tunela Višňové a otvorenia novej nemocnice, Martin do III. úrovne. Žilinská nemocnica v rámci predbežnej kategorizácie splnila významnú časť kritérií. Opäť hovoríme o predbežnej kategorizácii. Jednou z výhod kategorizácie je skutočnosť, že nemocnice budú musieť medzi sebou viac spolupracovať pri svojom rozvoji. To znamená, ak sa Žilina chce sústrediť na určitú oblasť, Martin by sa mal venovať inej. A naopak. Jednoducho aj reforma nemocníc vychádza z reality. Ak by sme na Slovensku nemali ani jednu nemocnicu, začali by sme ich stavať na zelenej lúke, asi by nenastala takáto situácia. Lenže kategorizujeme sieť nemocníc, ktorá už je reálne postavená je. Dánsko napríklad zvolilo odlišný postup. Skoncentrovalo nemocnice do novopostavených takzvaných supernemocníc, ktoré z veľkej časti postavilo na zelenej lúke s rozpočtom takmer 10 miliárd eur. S našim kapitálovým vybavením by tento prístup asi nebol na Slovensku reálny. Žiaľ.

Žilinská nemocnica pre Zdravotnický deník povedala, že o svoje zaradenie musela bojovať. Na akej úrovni mala byť pôvodne a prečo sa to zmenilo?

Pôvodne sme vzhľadom na spád počítali s nemocnicou na II. úrovni.

Nemocnica tiež zdôraznila, že sa do druhej kategórie nedostane ani vtedy, keď sa dokončí diaľničný tunel Višňové alebo nová nemocnica v Martine. Je to pravda?

V čase, kedy sa dopravná situácia zmení bude kategorizácia v riadnom režime, nie predbežnom. To v praxi znamená, že každý rok bude nezávislá komisia zložená z odborníkov hodnotiť kritéria. Kategorizácia je nastavená veľmi odborne a transparentne. Ak sa Žilina bude usilovať o zachovanie úrovne, nikto jej to právo nemôže uprieť, ale ani garantovať výsledok.

Nepredpokladáme zmeny

Koľko nemocníc sa podľa vás ešte v tomto roku nakoniec dostane do vyššej kategórie ako bola pôvodne zaradená?

Ako analytik sa na veštenie pozerám s krajnou podozrievavosťou. Nepredpokladáme zmeny.

Nemocnice môžu požiadať o doplnkové či nepovinné programy. Nezaradí ich to automaticky do vyššej úrovne?

Nie, nezaradí. Iba ak by mali a plnili plný profil vyššej úrovne v doplnkových programoch. Ako názov napovedá, doplnkové programy dopĺňajú základný povinný profil nemocnice o medicínske programy, v ktorých chcú excelovať.

Zdravotné poisťovne musia podľa zákona zazmluvniť len povinné a doplnkové programy. Nepovinné programy môže nemocnica poskytovať, zdravotná poisťovňa ich ale nemusí zazmluvniť. Nebude to automaticky znamenať nižší záujem o nepovinné programy?

To si nemyslím, ak sa nemocnica chce rozvíjať, vníma dopyt v danom regióne o určitý medicínsky program, tak o tomto dopyte dokáže presvedčiť aj poisťovňu. Nemôžme zabudnúť, že dnes prakticky výhradne takto prebieha rokovanie poisťovní s nemocnicami. V tomto zmysle zákon skôr uľahčuje pozíciu nemocnice, ktorá nebude musieť bojovať o zmluvu k povinným či doplnkovým programom.

Prvotnú kategorizáciu zatiaľ zastrešuje ministerstvo zdravotníctva. O rok to prevezme špeciálne komisia. Kto v nej bude sedieť a komu sa bude komisia zodpovedať?

Zloženie komisie presne určuje zákon. Táto komisia bude mať deväť členov so zastúpením zdravotných poisťovní, ministerstva, poskytovateľov, vyšších územných celkov, pacientskych organizácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade námietok záujme stanovisko rada pre tvorbu siete, ktorá má iné personálne obsadenie ako komisia.

Čo a kedy príde v ďalších fázach optimalizácie siete nemocníc?

Teraz nás čaká postupná implementácia. Potrebujeme implementovať kritéria kvality, čakacie listiny, vyhodnocovanie siete a podobne. Zároveň úzko spolupracujeme s kolegami, aby na optimalizovanú sieť nemocníc kvalitne nadväzovala sieť záchraniek, či sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Nemalo by sa ministerstvo zdravotníctva teraz prioritne venovať aj ambulantnému sektoru?

Je to otázka, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce. Musíme sa venovať tak nemocniciam, ako aj ambulantu, záchrankám, liekom, personálu, digitalizácií či telemedicíne. A áno, musí to na seba vhodne nadväzovať. Tieto zmeny majú vniesť systém a poriadok, na základe ktorého bude štát vedieť zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť v dlhodobejšom horizonte.

Miroslav Homola