Slovenskí všeobecní lekári i špecialisti zavádzajú poplatky vo svojich ambulanciách. Pacientom sa to nepáči, ale lekári nemajú inú možnosť. Stojí za tým prudký rast cien energií, ktorý v niektorých prípadoch dosahuje skokové zvýšenie platieb o 500 percent. Hrozí, že niektoré ambulancie a malé polikliniky budú nútené ukončiť svoju činnosť, čo povedie k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Zvýšenie nákladov pocítil aj Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR). „Mojej ambulancii sa zdvihli náklady o 30 percent, čiže asi o 200 eur mesačne. Ale je to vďaka tomu, že som v nájme. Viem o niektorých, ktorým sa zdvihli náklady o 1000 až 3000 eur mesačne,“ povedal pre Zdravotnický deník.
Nevyriešená situácia v zdravotníctve
Zavedenie poplatkov je podľa prezidenta ASL SR zúfalým krokom, ktorý je nevyhnutný na prežitie ambulancií a malých polikliník. Asociácia odporučila svojim členom vyberať poplatok v rozmedzí od 2 do 10 eur. Samozrejme s tým, že ľudia v hmotnej núdzi nebudú platiť nič. Na dofinancovanie ambulantného sektora by podľa Šótha bolo potrebných 300 miliónov eur.
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) svojich členov požiadal o trpezlivosť vzhľadom na to, že rokovania, ako na úrovni ministerstva zdravotníctva SR, tak na úrovni zdravotných poisťovní, sú stále živé a otvorené. „Zvýšenie cien záleží najmä od veľkosti priestorov, v ktorých ambulancie sídlia, aj toho, na čo sa špecializujú. Je to v rozmedzí od 50 až do 600 percent. Lekári, ktorí boli nútení k poplatkom pristúpiť, si ich momentálne stanovujú podľa výšky nepokrytých nákladov,“ potvrdila pre Zdravotnický deník Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka ZAP. Aj podľa nej by ambulantný sektor potreboval na dofinancovanie 300 miliónov eur, zároveň je však potrebné riešenie energetickej krízy v sektore.
Zdravotníctvo je podľa predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory (SLK) dlhodobo nedofinancované, ako v nemocničnej, tak aj v ambulantnej sfére. „Energetická kríza a zvyšovanie cien vo všetkých segmentoch spoločnosti má sekundárny negatívny dopad aj na celý zdravotnícky rezort, aktuálne však dominuje ambulantný sektor. Doslova zápasí o prežitie. Ambulancie nemajú dostatok financií na pokrytie prevádzkových nákladov. Mnohí ambulantní lekári odchádzajú do dôchodku a nie je za nich náhrada,“ konštatoval Pavel Oravec, prezident SLK na tlačovej besede .
Ambulantný sektor je podľa lekárskej komory na okraji záujmu politikov, hoci práve on je kostrou zdravotnej starostlivosti. „Dostupnosť je v mnohých regiónoch Slovenska už dnes otázna. Vyvstáva veľa otázok, ani jedna s pozitívnou odpoveďou. Čo bude o pár mesiacov, keď nám zmiznú ďalšie ambulancie? Kam budú pacienti chodiť pri svojich ťažkostiach? Nájdu vôbec fungujúcu ambulanciu? Budú si pacienti poskytnutie zdravotnej starostlivosti čiastočne alebo kompletne hradiť z vlastného vrecka?“ pýta sa Oravec.
Výška úhrad nezohľadňuje reálne náklady
Ako pripomenul viceprezident SLK Róbert Roland, komora má vyše 8000 členov a z nich 41 percent má viac ako 60 rokov. Dodal, že časť z nich je pripravená svoje ambulancie zatvoriť.
Financovanie nemocníc a ambulancií je realizované prostredníctvom zdravotných poisťovní z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Podmienky úhrad za realizované výkony sa dohadujú prostredníctvom zmlúv. „Výška úhrad však málokedy zohľadňuje reálne náklady,“ konštatoval prezident SLK.
Podľa výpočtov SLK je v mnohých prípadoch reálna cena uskutočneného výkonu dvoj- až trojnásobne vyššia ako suma, ktorú poisťovňa hradí ambulancii. Ako príklad komora uviedla komplexné vyšetrenie pacienta, ktoré trvá vyše pol hodiny. Poisťovňa zaň zaplatí 14 eur, ale reálna cena tohto výkonu je podľa SLK minimálne 37 eur. To vedie ku skrytému či otvorenému dlhu nemocníc a ambulancií. „Ambulancie však na rozdiel od nemocníc nikto neoddlží, nikto za nich nesplatí pôžičky,“ konštatoval Oravec. V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami o podmienkach úhrad za realizovanú zdravotnú starostlivosť. Platby od poisťovní sú pre ambulancie hlavným zdrojom príjmov.
Suma, ktorú dostáva ambulancia na svoju činnosť od zdravotnej poisťovne, tak nestačí vykryť jej prevádzkové náklady – platby za energie, nájom, mzdy personálu, zakúpenie spotrebného materiálu. „Ak nechceme, aby sa situácia v ambulantnom sektore vyhrotila do takej miery, ako sme toho boli svedkami koncom minulého roka v nemocniciach, keď reálne hrozilo, že pacientov nebude mať kto ošetriť, mali by kompetentní okamžite konať,“ uviedol Oravec.
Lekárska komora zároveň upozornila, že nepodpísanie zmlúv so zdravotnými poisťovňami bude viesť k tomu, že pacienti si budú hradiť zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu sami. „V prípade podpísania nevýhodných zmlúv, ktoré nezabezpečia úhradu prevádzkových nákladov ambulancií, dôjde ku krachu poskytovateľa ambulantnej starostlivosti a následnému ukončeniu jeho činnosti. Alebo sa ambulantní lekári môžu prikloniť k vyberaniu rôznych poplatkov, ak sú v súlade so zákonom,“ dodal prezident SLK.
Ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo 80 miliónov eur
Ministerstvo zdravotníctva nedisponuje presnými informáciami o cenách energií v ambulanciách, priznal pre Zdravotnický deník tlačový odbor ministerstva. Dodal, že situáciu v ambulantnom sektore rezort aktívne rieši.
Ministerstvo zdravotníctva rokuje o dofinancovaní ambulantného sektora so zástupcami tohto sektora, poisťovňami a rezortom financií. „Ambíciou rezortu zdravotníctva je vyriešiť spôsob pridelenia kompenzácií ambulanciám na vykrytie ich vysokých nákladov súvisiacich s energetickou krízou do konca januára tak, aby nedochádzalo k vypovedaniu zmlúv ambulancií s poisťovňami, respektíve k zatváraniu ambulancií z tohto dôvodu,“ konštatoval tlačový odbor.
Ministerstvo zdravotníctva má vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur určených na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou tak pre ambulantný sektor, ako aj pre ústavnú zdravotnú starostlivosť. „Budeme, samozrejme, hľadať aj ďalšie možné zdroje,“ dodalo ministerstvo.
Vyberanie poplatkov od pacientov, v zmysle ich spoluúčasti, by si podľa ministerstva vyžadovalo celospoločenskú diskusiu – a to tak odbornú, ako aj laickú, ale aj legislatívne zmeny. „Aktuálne preto nie je na programe dňa. Pre rezort zdravotníctva je kľúčové, aby zdravotníctvo disponovalo dostatočným množstvom finančných prostriedkov pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti zakotvenej slovenskou ústavou,“ uzavrelo ministerstvo zdravotníctva.
Jozef Brezovský
