Ambulantní lekári na Slovensku sa sťažujú, že úhrady z poisťovní nekryjú ich náklady. Nie je v nich zohľadnený nárast výdavkov na energie, služby, spotrebný materiál či na nárast miezd. Hrozí, že to budú musieť cez poplatky hradiť pacienti. V niektorých prípadoch už lekári poplatok za vyšetrenie aj zaviedli. Poisťovne, odborníci a ambulancie sa zhodujú, že táto situácia je výsledkom nedostatočného rozpočtu pre zdravotníctvo, ktorý nepočíta s adekvátnym zvýšením zdrojov pre ambulantný sektor. Ministerstvo zdravotníctva ubezpečuje, že o dofinancovaní ambulancií už rokuje.
Zo schváleného rozpočtu pre zdravotníctvo bude 6,74 miliardy eur (zhruba 165 miliárd Kč) v rámci verejného zdravotného poistenia využitých na ústavnú zdravotnú starostlivosť, všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ale aj na zdravotnú záchrannú službu a kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. Ambulantní lekári, odborníci a poisťovne ale už vlani upozorňovali, že rozpočet nepokryje zvýšené výdavky ambulantného sektora.
„Žiaľ, musíme konštatovať, že slovenské zdravotníctvo je rok od roka v horšom stave. Kým teda na jednej strane poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neúmerne rastú náklady, na strane druhej sú ich príjmy prísne regulované a naviazané na katalóg výkonov starý 17 rokov. Neriešenie problému dohnalo mnohých lekárov k tomu, že začali od nového roka vyberať poplatky za prevádzku, bez nich nie sú schopní ambulancie udržať,“ zdôrazňuje pre Zdravotnický deník výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.
Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pripomína, že kým nemocniciam narastú v tomto roku platby o zhruba 26 percent, špecialistom o šesť percent a všeobecným lekárom o sedem percent. „A to v prostredí 15-percentnej všeobecnej inflácie. Naviac prudký rast miezd zdravotníkov v ústavnej sfére bude vyvolávať tlak na presun zdravotníkov z ambulancií do nemocníc. Bolo preto zjavné, že ambulancie sa nejakým spôsobom ozvú,“ vysvetľuje Vlachynský pre Zdravotnický deník.
Ministerstvo zdravotníctva už ale rokuje o dofinancovaní ambulantného sektora so zástupcami ambulancií, poisťovňami a rezortom financií. „Ambíciou rezortu je vyriešiť spôsob pridelenia kompenzácií ambulanciám na vykrytie ich vysokých nákladov súvisiacich s energetickou krízou do konca januára tak, aby nedochádzalo k vypovedaniu zmlúv ambulancií s poisťovňami, respektíve k zatváraniu ambulancií z tohto dôvodu,“ informoval Zdravotnický deník tlačový odbor ministerstva zdravotníctva.
Riešenie? Viac peňazí
Ambulancie tvrdia, že riešenie je pomerne prosté, sektor potrebuje viac peňazí. Rezort by mal mať vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur, ktoré sú určené práve na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou pre ambulantný sektor či nemocnice. „Budeme, samozrejme, hľadať aj ďalšie možné zdroje,“ tvrdí ministerstvo.
Kým do rozpočtu pre zdravotníctvo nepritečú peniaze navyše, ruky majú zviazané aj poisťovne. „V zmysle rozpočtového financovania sme oprávnení upraviť cenové podmienky len tak, ako určite vyhláška, teda úradníci na ministerstve zdravotníctva. Zo strany ambulantných poskytovateľov už zazneli požiadavky o zvýšenie úhrad o viac ako 30 percent, čo momentálne nie je možné splniť,“ vysvetľuje Zdravotnickému deníku hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.
Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ivana Štefúnová pripomána, že zmluvy s poskytovateľmi v ambulantnom sektore sú platné do konca januára tohto roka. „Rokovania so zástupcami združení sa začali v dostatočnom predstihu už minulý rok a veríme, že k 1. februáru 2023 sa podarí uzatvoriť dodatky k zmluvám, ktorých súčasťou bude aj navýšenie platieb, ktoré poskytovatelia reálne pocítia v apríli tohto roka, pri úhrade faktúr za mesiac február,“ hovorí pre Zdravotnický deník s tým, že reálne navýšenie platieb ambulanciám ale bude závisieť od rozdelenia zdrojov štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo medzi ambulancie, ústavnú starostlivosť a lieky.
Riaditeľka ZAP k tomu dodáva, že s peniazmi musia ísť ruka v ruke aj systémové zmeny. „Nevyhnutne potrebujeme do systému dostať viac lekárov, vychovať si ich a pripraviť na prácu v ambulanciách. Dlho voláme aj po presnej definícii toho, čo je a naopak nie je považované za základnú bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tak ako napreduje medicína, rastie aj dopyt po stále drahšej a modernejšej liečbe. Pri súčasnom financovaní však len ťažko dokážeme pacientom a bežnej verejnosti vysvetliť, aká drahá v skutočnosti je,“ vymenúva Bedušová.
Ambulancie začali ľuďom účtovať poplatky
Keďže ambulanciám sa skokovito zvýšili náklady, niektoré z nich si začali účtovať „energetický“ poplatok. „To vyvolalo pochopiteľnú nevôľu pacientov, ktorí sa domáhajú bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorú im garantuje ústava, hoci na strane druhej ústava garantuje aj rovnaké podnikateľské prostredie a podmienky na dosahovanie zisku pre všetkých podnikateľov, čo našim lekárom umožnené nie je. Väčšina poskytovateľov je na hranici prežitia a to už dlhodobo,“ vysvetľuje riaditeľka ZAP.
Podľa jej slov ambulanciám okrem spoluúčasti pacienta či nezmluvného vzťahu, keď ambulancia môže vyberať akúkoľvek výšku úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, žiadna iná možnosť nezostáva. „Ak nerátame zatvorenie ambulancií. Dnes je jasné, že bez dofinancovania to nezvládneme,“ hovorí Bedušová. Zároveň ale dodáva, že nekontrolovateľné vyberanie akejkoľvek spoluúčasti pacientov by mohlo byť cestou k ukončeniu dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Zdravotnícky analytik a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar pre Zdravotnický deník hovorí, že lekári si môžu pýtať len také poplatky, ktoré sú uvedené v cenníku, skontrolovanom samosprávnym krajom. „Potom sú tu dobrovoľné poplatky, ktoré teraz vznikajú, ale ktorými nesmú lekári podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi. Čiže tie pacienti nemusia uhrádzať, ak nechcú,“ objasňuje Zachar.
Pacienti teda musia v praxi rozlišovať, či ide o legitímny povinný poplatok podľa platného cenníka, alebo dobrovoľný príspevok, ktorým si ambulancie kompenzujú nedostatočný rozpočet.
V tom, ako funguje prípadný cenník, sa so Zacharom zhoduje aj vysvetlenie ministerstva zdravotníctva. Rezort upozorňuje, že ak má pacient podozrenie na neoprávnený výber poplatku, môže sa so svojou žiadosťou o prešetrenie obrátiť na samosprávny kraj, v ktorom daná ambulancia sídli. Prístup jednotlivých žúp sa ale bude podľa Zachara pri prípadnom sankcionovaní ambulancií za neoprávnené poplatky líšiť.
Dobrovoľné poplatky označil za problematické aj zdravotnícky analytik z INESS Vlachynský. Podľa neho však okrem pokrytia nákladov chcú ambulancie pomocou nich zatlačiť na vládu.
Únosná spoluúčasť pacienta
Analytici, poisťovne a ambulancie sa zhodujú aj v tom, že v rámci dlhodobého riešenia problému by mal štát uvažovať nad tým, že časť diagnostiky bude platiť pacient aj z vlastného vrecka.
Podľa Zachara platí, že ak chceme dlhodobo udržateľné a kvalitnejšie zdravotníctvo dostupné pre všetkých, tak bude zo strednodobého hľadiska nevyhnutné zavádzať regulovanú, sociálne únosnú spoluúčasť pacienta na diagnostike a liečbe. V súčasnosti podľa riaditeľa z INEKO funguje paralelné zdravotníctvo, v ktorom si len bohatí môžu dovoliť platiť vysoké polooficiálne poplatky.
Zo spoluúčasťou súhlasí aj Vlachynský. „Predstavovalo by to nielen dodatočný finančný zdroj pre ambulancie, ale aj motivačný nástroj redukovania zbytočných návštev pacientov. Poplatky sú bežné aj v mnohých západných štátoch. Solidarita v zdravotníctve sa nemá riešiť celoplošnou, kompletnou bezplatnosťou, ale stropmi a vyňatím najzraniteľnejších skupín,“ hovorí.
Aj podľa súkromných poisťovní je spoluúčasť v zdravotníctve oprávneným nástrojom na získanie chýbajúcich zdrojov. Ministerstvo zdravotníctva ale aktuálne nepripravuje zmeny v oblasti poplatkov pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. „Ako sme uviedli, riešime tému dofinancovania ambulantného sektora komplexne. V budúcnosti však vidíme priestor na diskusiu o tejto oblasti,“ dodáva tlačové oddelenie.
Zväz ambulantných poskytovateľov hovorí, že téma spoluúčasti pacienta nateraz nie je prioritou. „Považujeme to za krajné riešenie, ktoré naviac bez úpravy legislatívy nie je možné. Máme za to, že by tejto téme mala predchádzať široká diskusia. Je dôležité aby táto zodpovednosť nezostala na pleciach našich poskytovateľov, ale aby za ňu do veľkej miery prebral zodpovednosť samotný štát a postaral o ochranu pacientov, ktorí si akúkoľvek spoluúčasť nemôžu dovoliť,“ tvrdí riaditeľka ZAP Bedušová.
Zavedenie dodatočnej spoluúčasti by ale podľa ambulancií mohlo čiastočne vyriešiť problém s modernou liečbou, ktoré je momentálne drahá. „Nemôžeme očakávať, že dostaneme najmodernejšiu a najdrahšiu liečbu bez toho, aby sa na nej nejakou formou pacient spolupodieľal, pretože to nikdy z verejných financií nebudeme vedieť v plnom rozsahu pokryť,“ upozorňuje Bedušová.
Podľa jej slov je možným riešením napríklad aj zavedenie komerčného pripoistenia. „Zatiaľ, žiaľ, nebola na jeho zavedenie politická vôľa. Do budúcnosti je to však asi jedno z mála systémových riešení, ktoré by mohli byť efektívne a pritom dostupné pre všetkých pacientov. Podobné mechanizmy fungujú všade vo svete, aj v omnoho vyspelejších krajinách ako je Slovensko,“ dodala.
Miroslav Homola
