Tohtoročný rozpočet pre slovenské zdravotníctvo je nedostatočný. Zhodujú sa na tom odborníci, ale aj zdravotné poisťovne. Rezort zdravotníctva a vládni politici síce hovoria, že bol navýšený, podľa zdravotnícky analytikov to ale nie je celkom pravda.
Výdavky na slovenské zdravotníctvo dosiahnu v tomto roku úroveň 7,62 miliardy eur (zhruba 182,86 miliardy Kč) Oproti vlaňajšku tak vzrastú o 19,44 percenta. Ešte predtým, ako ho na konci minulého roka schválil parlament, musel prejsť rozpočet úpravami, na ktorých sa dohadovali politické strany. Po decembrovom páde vlády totiž hrozilo, že krajina bude hospodáriť v rozpočtovom provizóriu. Rezort financií pritom rozpočet pre zdravotníctvo opravoval aj pred odvolaním vlády.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že do rozpočtu pritiekli peniaze navyše. „Finálna podoba rozpočtu pre oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti vzrástla o 175 milióna eur (zhruba 4,2 miliardy Kč) v časti zmeny politik. Toto navýšenie kompenzuje prijaté zmeny v parlamente vo výške cca 138 miliónov eur(zhruba 3,3 miliardy Kč), ako aj ďalších 37 miliónov eur (zhruba 888 miliónov Kč) na krytie ďalších požiadaviek z memoranda medzi Lekárskym odborovým zväzom (LOZ) a vládou,“ tvrdí rezort Zdravotnickému deníku.
Spomínaných 138 miliónov eur majú byť určené na platové požiadavky LOZ, navýšenie na 30 rokov praxe u všetkých zdravotníckych profesií a na zmeny Zákonníka prace. „Nad rámec tohto sa z rezervy na kompenzácie energií presunulo 80 miliónov eur (zhruba 1,9 miliardy Kč) do kapitoly rezortu zdravotníctva, pričom presná metodika ich alokácie bude predmetom rokovaní so sektorom a ministerstvom financií,“ vyčísľuje ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho sa podľa tlačového oddelenia rezortu presunula rezerva na úhradu zakontrahovaných vakcín a liečiv na ochorenie Covid-19 do kapitoly ministerstva vo výške 225 miliónov eur (zhruba 5,4 miliardy Kč).
Zdravotnícky analytik Martin Smatana ale vo svojom blogu, ktorý sa venoval rozpočtu pre zdravotníctvo, tvrdí, že schválený rozpočet pre zdravotníctvo nepridal nič oproti tomu, čo bolo dohodnuté v pôvodnom rozpočte, ktorý prešiel v októbri minulého roka vládou. „Všetky dodatočné náklady spôsobené dorokovaním miezd s LOZ boli vykryté existujúcimi rezervami a transfermi v rozpočte, ktoré však už boli dohodnuté alebo verejne prisľúbené na iné oblasti. Celková obálka zdrojov ostala rovnaká,“ vysvetľuje Smatana na sociálnej sieti.
Jeho slová potvrdzuje aj analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský, podľa ktorého prišlo v parlamentom schválenej verzii rozpočtu oproti tej pôvodnej ku zlepšeniam najmä v zmysle toho, že sa ujasnilo použitie rezerv a v rozpočte už nelieta toľko nejasných položiek. „Na verejnosti aj medzi mnohými politikmi sa však šíri mýtus, že prišlo k navýšeniu rozpočtu oproti pôvodnej verzii. Tak to nie je, len sa zaúčtovali spomínané rezervy do konkrétnych položiek,“ hovorí Vlachynský pre Zdravotnický deník.
Chýbajú peniaze na lieky aj ambulantný sektor
Zo schváleného rozpočtu pre zdravotníctvo bude 6,74 miliardy eur (zhruba 165 miliárd Kč) v rámci verejného zdravotného poistenia využitých na ústavnú zdravotnú starostlivosť, všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ale aj na zdravotnú záchrannú službu a kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. Súkromné zdravotné poisťovne sa ale zhodujú, že rozpočet nie je dostatočný.
„Nepokryje ani požiadavky na zvýšenie platieb pre ambulantný sektor, ani zvýšené náklady na lieky. Slovenské zdravotníctvo potrebuje rozpočet, ktorý ho zastabilizuje a aspoň trochu priblíži zdravotníctvu napríklad v Českej republike,“ uvádza pre Zdravotnický deník hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.
Podľa zdravotnej poisťovne Union sa zase rozpočet javí ako „silne“ disproporčný. Zvýšené mzdové nároky a ostatné náklady ovplyvnené infláciou sú podľa jej hovorkyne Kristíny Baluchovej premietnuté len pri ústavnej zdravotnej starostlivosti, kúpeľnej liečbe a záchrannej službe. „Pri ambulantnej starostlivosti, liekoch a zdravotníckych pomôckach je v rozpočte uvedený nárast, ktorý je v porovnaní s našimi očakávaniami a očakávaniami ambulantného sektora značne podhodnotený. Taktiež máme výhrady k očakávaným úsporám a to najmä v oblasti liekov, kde je už teraz zrejmé, že nebudú dosiahnuteľné,“ tlmočí postoj Unionu pre Zdravotnický deník.
K rozpočtu sa odmietla vyjadriť len Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá patrí štátu.
Ministerstvo už rokuje o ďalších peniazoch
Horšia situácia pravdepodobne nastala v ambulantnom sektore. Vlachynský napríklad hovorí, že v časoch 15-percentnej inflácie majú zvýšený nominálny rozpočet len o zhruba šesť percent. „Aj po zmene rozpočtu je tak jasné, že finančne bude rok 2023 veľmi turbulentný. Veď už to vidíme na snahe ambulancií zavádzať nové energetické poplatky,“ upozorňuje analytik z INESS.
Problém s ambulanciami si uvedomuje aj samotný rezort zdravotníctva. Ten podľa svojho tlačového oddelenia pracuje na zlepšení ohodnotenia aj pre zdravotníckych pracovníkov mimo ústavných zdravotníckych zariadení. Aktuálne prebiehajú rokovania s ministerstvom financií, poisťovňami a ďalšími subjektami o navýšení platieb. Platby za výkony totiž umožňujú upravovať mzdy aj v ambulanciách, pretože sú podľa ministerstva brané ako podnikateľské subjekty.
Zdravotnícky analytik Vlachynský ešte dodáva, že upravený rozpočet nekryje zvýšenie nákladov o zhruba 160 miliónov eur (zhruba 3,8 miliardy Kč), ktoré bolo spôsobené dohodou odborárov s vládou ohľadom mzdových koeficientov. „Tieto peniaze sa budú musieť niekde vziať. To, že rozpočet ignoruje takúto podstatnú položku, je, samozrejme, zásadná chyba,“ uzatvára analytik.
Miroslav Homola
