Protialkoholické záchytné izby, známe ako záchytky, prestali na Slovensku fungovať už v roku 2004. Aj keď na ich potrebu pravidelne upozorňujú samosprávy, nič sa stále nezmenilo. „Zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb č. 219/1996 je prekonaný, podľa neho nie je možné zriadiť žiadnu záchytku. Zákon vznikol v inom organizačnom a regulačnom zdravotníckom rámci než máme dnes,“ konštatuje pre Zdravotnický deník Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja.
Zákon treba podľa nej zmeniť, na čo Bratislavský kraj niekoľkokrát verejne upozornil. „Inicioval dve pracovné stretnutia stakeholderov na ministerstve zdravotníctva. „Ale skončilo to vždy rovnako – išlo to do stratena. Navyše, téma si vyžaduje koordináciu postojov ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra, čo situáciu len ďalej komplikuje,“ dodáva Forman.
Ministerstvo zdravotníctva SR podľa vyjadrenia tlačového odboru problematike záchytiek venuje náležitú pozornosť, preto sa odborníci z rezortu v uplynulom období zúčastnili viacerých odborných diskusií. „Ide však o tému, ktorá si vyžaduje komplexné riešenie, nakoľko sa týka aj iných ministerstiev, a tiež obcí a miest. Zdôrazňujeme, že riešenie by malo vyplývať z konsenzu všetkých zainteresovaných strán,“ hovorí ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnický deník.
V rámci Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028 je strategický cieľ č. 4, a to zvyšovanie ochrany verejných priestorov a pocitu bezpečia. V rámci neho je navrhovaná úloha – vypracovanie návrhu mechanizmu na obnovu činnosti protialkoholických izieb a predloženie na Radu vlády SR pre prevenciu kriminality. „V prípade schválenia dokumentu bude Ministerstvo zdravotníctva SR podnikať aktívne kroky v naplneniu predmetnej úlohy,“ dodáva tlačový odbor.
Problém riešia viaceré ministerstvá
Keďže ide o medzirezortný problém, požiadal Zdravotnický deník o vyjadrenie aj Ministerstvo vnútra (MV) SR. Jeho komunikačný odbor potvrdzuje, že ministerstvo dlhodobo upozorňuje na potrebu zriaďovania a prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb a v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa hľadajú konštruktívne riešenia.
„Vzhľadom na multirezortnú zainteresovanosť Ministerstvo vnútra SR navrhlo, aby sa riešenie tejto problematiky dostalo aj do jednej z úloh vládneho dokumentu, do Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Ministerstvo vnútra SR takýmto spôsobom apeluje na riešenie problematiky aj týmto materiálom,“ pripomína komunikačný odbor MV SR. Kľúčovým partnerom v tejto problematike sú podľa neho aj samosprávy.
Hovorkyňa Bratislavského kraja podotýka, že kraj túto tému otvoril pred ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím a štátnou tajomníčkou Janou Ježíkovou s podporou Združenia samosprávnych krajov SK8 v lete 2020, avšak bez jasného záveru a riešenia ministerstva zdravotníctva. „Žiaľ, bez zmeny zákona sa nedá dosiahnuť prostredie priaznivé pre vznik záchytky,“ dodáva Forman.
V ČR funguje 18 záchytiek
V susednej Českej republike je situácia iná a v krajine funguje 18 záchytiek, najviac v Moravsko-sliezskom kraji, kde sú štyri. Podľa portálu idnes.cz je priemerná ceny za pobyt v protialkoholickej záchytnej izbe 2500 korún. Najvyššia cena je v Plzni, kde je to až 4500 korún. Prevádzkovateľmi záchytiek sú kraje.
Napríklad Juhomoravský kraj má uzatvorenú zmluvu na zabezpečenie tejto služby za pevne danú čiastku na rok, na základe verejnej zákazky, bez ohľadu na počet ošetrených ľudí. „Posledné informácie, ktoré máme, sú ku koncu septembra, kedy to bolo 2086 osôb,“ vypočítava Alena Knotková, hovorkyňa Krajského úradu Juhomoravského kraja pre Zdravotnický deník.
Na roky 2022-2024 má kraj uzatvorenú zmluvu s Psychiatrickou nemocnicou Brno za zabezpečenie protialkoholickej a protitoxikomanskej záchytnej služby na cenu 13 miliónov korún za rok, teda 39 miliónov korún za 3 roky.
„V predchádzajúcich troch rokoch 2019-2021 bola zmluva na zabezpečenie záchytnej služby v Juhomoravskom kraji uzatvorená na celkovú čiastku 28,5 milióna korún, teda 9,5 milióna korún za rok,“ uzatvára Knotková.
Jozef Brezovský