Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie prehlásiť za nezvládnutý. Tvrdí to štúdia, medzi ktorej autormi boli exminister zdravotníctva Rudolf Zajac a ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však s výsledkami štúdie nesúhlasí.
Očakávané výsledky podľa autorov štúdiu pod názvom „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ priniesol len priebeh prvej vlny pandémie v marci až máj 2020, pri ktorej bol tvrdý lockdown zavedený od takmer prvého dňa pandémie.
Záchrana tisícov životov
Druhá vlna v septembri 2020 až máji 2021) a neskôr tiež tretia vlna (september 2021 – máj 2022) mali podľa štúdie celkom odlišný priebeh a Slovensko zaznamenalo vysoký počet infikovaných aj mŕtvych. „Zatiaľ čo silná druhá vlna je primárne dôsledkom zanedbanej prípravy, chaotických politických rozhodnutí často bez vedeckého základu, nevhodnej komunikácie k verejnosti a neskorého zavedenia tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania a opäť neskoro zavedený lockdown,“ konštatujú autori štúdie.
Hoci zvýšenú nadúmrtnosť počas pandémie zaznamenali všetky štáty EÚ, detailnejšie porovnanie za obdobie marec 2020 až február 2022 ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá. „Dosahujúc na vrchole vlny až 70-percentnú nadúmrtnosť, celkovo zaznamenaných bolo 26 786 nadúmrtí,“ uvádza štúdia. Autori uvádzajú, že je dokonca možné hypoteticky kvantifikovať počet životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené, ak by sa na Slovensku zaviedli protipandemické opatrenia rovnaké ako vo vybraných krajinách EÚ. „Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp. až 21 308 ľudských životov,“ konštatuje štúdia.
Aká bola úmrtnosť na covid-19 v kontexte chronických ochorení autori štúdie zisťovali pomocou modelu logistickej regresie postavenom na dátach zdravotných poisťovní Dôvera a Union.
Nový svetový fenomén
Podľa Michala Palkoviča, zástupcu predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pandémia covid-19 bol absolútne nový svetový fenomén po všetkých stránkach, od epidemiologickej až po kultúrnu a sociologickú.
„Pri prebiehajúcej pandémii sa robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne,“ konštatuje Palkovič v tlačovej správe.
Štúdia o nadúmrtnosti podľa neho vykazuje vážne metodologické nedostatky, a to najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb. „V dôsledku toho prichádza síce k mediálne ohromujúcim, ale zavádzajúcim záverom. Spolu s konzíliom odborníkov pripravíme na tento materiál odborne fundovanú reakciu, v ktorej vysvetlíme, prečo z odborného pohľadu nejde o relevantný podklad,“ približuje Palkovič.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zároveň upozorňuje, že sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí na ochorenie covid-19 za mesiac neklesol pod 500. „Autori štúdie opomenuli nielen tieto štatistiky, ale ich pozornosti ušla aj publikácia Poučenia z Covidu, ktorá bola uverejnená v júni 2022,“ pripomína ÚDZS.
Ako uvádza úrad, v tejto publikácii je zverejnený aj graf Epidemiologická hrozba vo vybraných krajinách EÚ. „Z neho vyplýva, že miera zvládnutia pandémie na Slovensku v zásade kopírovala vývoj v susedných krajinách,“ uvádza Renáta Bláhová, predsedníčka ÚDZS.
Jozef Brezovský
