Nepriaznivú situáciu v zdravotníctve by jednoznačne zlepšila vyššia miera dofinancovania v kombinácii s optimalizáciou nákladovej štruktúry nemocníc a efektivity. Tie majú priniesť opatrenia na zlepšenie hospodárenia realizované manažérmi v nemocniciach. Tvrdí to slovenské ministerstvo zdravotníctva v informácii o realizácii opatrení a ich implementácia v zdravotníckych zariadeniach, o ktorej v stredu (11. január) rokovala vláda. Materiál nakoniec zobrala na vedomie.

Rezort zdravotníctva spravidla monitoruje vývoj finančných záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení a jeho úlohou je znižovať ich zadĺženosť. „Všeobecne dlhodobým problémom však je, že náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní,“ konštatuje ministerstvo.

Medziročne rastú prevádzkové náklady

Generovanie prevádzkových strát v nemocniciach v pôsobnosti ministerstva je spôsobené okrem iného aj tým, že sa v nich uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Medziročne rastú prevádzkové náklady predovšetkým v oblasti osobných nákladov. Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje a významne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc,“ tvrdí rezort.

Tento podiel v roku 2021 predstavoval v priemere 85 percent, pre porovnanie v roku 2020 to bolo v priemere 77 percent. Za obdobie január až október minulého roka je to v univerzitných nemocniciach už 90 percent, priemerne 84 percent. „Zvyšovanie tohto podielu je spôsobené predovšetkým platovým automatom a vplyvom navýšeniam na základe kolektívnych zmlúv, ktorých priemerný podiel na ročnej cene práce za 13 univerzitných a fakultných nemocníc je na úrovni približne 25 percent,“ uvádza rezort zdravotníctva.

Platové zvýhodnenia formou kolektívnych zmlúv sú podľa neho však nevyhnutné pre stabilizáciu personálnych kapacít. Stav záväzkov spolu na úrovni istiny za univerzitné a fakultné nemocnice bol k 31. októbru minulého roka vo výške 958 miliónov eur, z toho v lehote splatnosti takmer 280 miliónov eur a po lehote splatnosti 678 miliónov eur.

Realizácia úsporných opatrení

Podľa ministerstva zdravotníctva je dôležité prijať opatrenia vo vzťahu k dofinancovaniu systému verejného zdravotného poistenia v takom rozsahu, aby to postačovalo na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení. V prípade, ak nedôjde ku komplexnému dofinancovaniu systému verejného zdravotného poistenia v dostatočnom rozsahu, dôjde k ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc. A to nielen z titulu nárastu istiny, ale aj úrokov z omeškania na pohľadávkach veriteľov.

„Takéto nakladanie s finančnými prostriedkami štátu sa pri súčasných podmienkach na finančnom trhu javí ako nehospodárne a ohrozujúce činnosť zdravotníckych zariadení v dôsledku veriteľmi uplatnených oprávnených nárokov,“ pripomína rezort.

Mohlo by vás zajímat

Riešenie situácie v oblasti finančnej stabilizácie nemocníc preto podľa neho spočíva v realizovaní úsporných opatrení, zvýšením ich efektivity, pri ich súčasnom dofinancovaní ako predpokladu pre realizáciu úsporných opatrení. „Popri projektoch smerujúcich k optimalizácii nákladov, ako aj zlepšovaní procesov v nemocniciach, je nevyhnutné navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach na takú úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Jednou z podstatných príčin, prečo sa doposiaľ nepodarilo ďalšie zadlžovanie eliminovať, je nenaplnenie vyššie uvedených predpokladov,“ dodáva rezort zdravotníctva.

Kontroling i DRG systém

Nakoľko samotné oddlženie nemôže nahradiť komplexné opatrenia na systémové riešenie nahromadených príčin nepriaznivého hospodárenia zdravotníckych zariadení, boli definované opatrenia na úrovni vlády a súčasne na úrovni ministerstva s cieľom obmedzenia tvorby ďalšieho dlhu, ktoré sú dlhodobého charakteru.

Zadlženosť zdravotníckych zariadení je primárne meraná cez záväzky po lehote splatnosti. Tie v súčasnosti vytvárajú v zásade tri typy zdravotníckych zariadení – zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva obrany a zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a Vyššie územné celky (VÚC) a transformované na neziskové organizácie. Ministerstvo zdravotníctva prioritne sústreďuje svoje aktivity najmä na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré majú najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu.

Ministerstvo pokračuje v implementácii centrálneho kontrolingového systému, v ktorom je aktuálne zapojených 13 najväčších príspevkových organizácii a zároveň päť akciových spoločností. Systém pracuje s kópiami hlavných kníh, čím odľahčuje administratívne kapacity poskytovateľov, eliminuje vplyv ľudského faktora, zrýchľuje proces zberu údajov a zároveň umožňuje identifikovať rozdiely v spôsobe účtovania u jednotlivých poskytovateľov, čím sa spresňuje báza pre nákladový a výnosový kontroling až na úroveň jednotlivých nákladových stredísk.

„Udržateľné zastavenie zadlžovania štátnych nemocníc je systémový krok, ktorého základné predpoklady budú naplnené implementáciou optimalizácie siete nemocníc a DRG systému, ako platného úhradového mechanizmu v kombinácii s dofinancovaním sektoru zdravotníctva, ako takého,“ tvrdí rezort zdravotníctva. Ako dodáva, DRG systém je objektívnym a transparentným mechanizmom na zlepšovanie spôsobu riadenia a financovania poskytnutej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Jozef Brezovský