Nižšie odvody ako odmena za dodržiavanie preventívnej prehliadky? Slovensko na to nemá peniaze
Slovenskí pacienti podceňujú preventívne prehliadky. Generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár v rozhovore pre Zdravotnický deník povedal, že je racionálne chodiť na preventívne kontroly, ale poisťovňa v tomto smere bojuje zo stereotypmi a s tým, že sa niekto bojí zlej správy. Podľa jeho slov by ale v tomto boji pomohla takzvaná spoluúčasť pacienta.
Štát by podľa Špaňára mohol viac motivovať ľudí k dodržiavaniu pravidelných preventívnych prehliadok. „Napríklad by sa mohla urobiť veľká televízna kampaň, ktorá by ľuďom vysvetlila, že prevencia má naozaj zmysel a môže zabrániť tragédii. Myslím však, že úplne najviac by pomohlo, keby bola nejaká spoluúčasť pacienta. Napríklad, ako je to v Holandsku, kde keď niekto chodí na preventívky, tak platí na zdravotné poistenie o niečo menej ako ten, čo nechodí,“ povedal šéf Unionu v rozhovore s tým, že veľa ľudí myslí aj cez peňaženku.
V Holandsku však funguje iný systém verejného zdravotného poistenia. Každý, kto tam žije alebo pracuje, je povinný uzavrieť základné zdravotné poistenie. Základný balík zahŕňa medicínsky nevyhnutnú starostlivosť. Okrem toho majú poistenci možnosť pripoistiť sa a od balíka pripoistenia sa odvíja aj rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú nárok.
Slovenský systém funguje prostredníctvom zákonom predpísaných preddavkov. Poisťovne tiež v súčasnosti ponúkajú rôzne motivačné benefity. Ľudia dostávajú napríklad príspevok na zuby, lieky, okuliare, umelé oplodnenie a podobne. Fungujú v nich aj rôzne sprievodné vzdelávacie aktivity o prevencii. Naopak, funguje aj trest za nedodržiavanie kontroly. Ak ľudia neabsolvujú napríklad zubnú preventívnu prehliadku, v ďalšom roku si prípadné ošetrenie zubného kazu hradia z vlastného.
Na nižšie odvody nie sú peniaze
Rezort zdravotníctva hovorí, že súčasný systém verejného zdravotného poistenia na Slovensku nemá prebytok finančných zdrojov. V praxi by tak na podobné opatrenia, ako fungujú v Holandsku, neboli peniaze. „Samotné financovanie vykazuje nedostatok zdrojov, ktorý sa musí sanovať cez vyššiu platbu za poistencov štátu, prípadné iné formy dofinancovania. Zároveň platí, že samotné zdravotné poisťovne už v súčasnosti odmeňujú poistencov, ktorí pravidelne absolvujú preventívne prehliadky,“ pripomína rezort pre Zdravotnický deník.
Ministerstvo ale zároveň priznáva, že v súčasnej finančnej situácii nevidí v systéme priestor na zníženie poistného. „Avšak nevylučujeme ho smerom do budúcnosti, ak dôjde k finančnej stabilizácii celého sektora. Ministerstvo zdravotníctva, samozrejme, sleduje situáciu a trendy aj v zahraničných a porovnateľných zdravotníckych systémoch. Pozitívnymi príkladmi sa určite dokáže inšpirovať,“ dodal rezort.
Mohlo by vás zajímat
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pripomína, že na rozdiel od Slovenska, „kde to síce voláme poistenie, ale v skutočnosti je do daň“, tak v Holandsku sa reálne kupuje poistný produkt s jasnou cenou. Náznak takéto systému sú práve situácie, kedy niektoré poisťovne podmieňujú benefity absolvovaním všetkých preventívnych prehliadok. „Určite je dobré, ak sa poisťovne snažia poistencov motivovať. Takéto opatrenia by však nemali byť zavádzané centrálne,“ hovorí pre Zdravotnický deník Vlachynský.
Podľa jeho slov správne riešenie totiž nikto nepozná, preto funguje konkurencia, aby ho na trhu neustále objavovala. Na rôznych poistencov totiž môžu platiť rôzne motivačné schémy v rôznom čase, ale deje sa to v obmedzenej miere. „Problémom je obmedzená možnosť retencie klientov – poistenec, ktorého finančne motivujete, vám môže o pár mesiacov odísť, ale aj celkové množstvo financií v sektore, ktoré posunulo všetky poisťovne ku stratám,“ vysvetľuje.
Ako dodáva, aby sa takéto motivačné schémy rozvíjali, potrebuje Slovensko lepšie zadefinovať nárok, ale aj posunúť celý systém smerom k nominálnemu poistnému, teda k reálnym poistným produktom.
Preventívna prehliadka je lacnejšia ako liečba
Zdravotné poisťovne hovoria, že „odvodové odmeny“ za dodržiavanie preventívnych prehliadok na Slovensku brzdí legislatíva. „Pri výraznejšej úprave legislatívy by bolo možné meniť výšku poistného na základe angažovanosti o vlastné zdravie aj na Slovensku,“ uvádza pre Zdravotnický deník hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Zároveň pripomenul, že motivačné nástroje sú používané vo viacerých krajinách, ich implementácia sa líši, ale účel je porovnateľný.
Štepianský ale v súvislosti s nižšími odvodmi za dodržiavanie prehliadok hovorí, že krátkodobý výpadok na strane príjmov zdravotnej poisťovne by bol v dlhodobom horizonte kompenzovaný zníženými nákladmi na zdravotnú starostlivosť z dôvodu včasného záchytu ochorenia u pacientov. Prevencia je totiž násobné lacnejšia ako liečba. Vo všeobecnosti platí, že jedno euro investované do prevencie ušetrí zhruba štyri eurá vynaložené na liečbu.
Modely fungovania verejného zdravotného poistenia v jednotlivých členských štátoch Európskej únie a ich benefitné programy sleduje aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). „Práve spomínaný holandský model považujeme za jeden z efektívnych spôsobov motivácie ľudí k zodpovednému prístupu k prevencii, ktorým by sme sa mohli inšpirovať aj my,“ tvrdí v súvislosti s benefitom vo forme nižších odvodov hovorkyňa VšZP Ivana Štefúnová.
Okrem toho ale pripomína, že slovenský systém verejného zdravotného poistenia funguje na princípe solidárnosti, v rámci ktorého je výška preddavkov na zdravotné poistenie presne stanovená percentom z príjmu. To v praxi znamená, že všetci, ktorí platia preddavky na zdravotné poistenie, majú nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť, a to bez ohľadu na výšku preddavku. „Zmeniť by sa to mohlo v prípade, ak by u nás legislatíva umožnila poistencom pripoistiť sa – tí, ktorí by platili vyššie odvody, mali by nárok aj na iný rozsah či vyšší štandard zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí Štefúnová.
Štátna poisťovňa si ale vie predstaviť nielen bonifikovanie poistencov, ktorí na preventívne prehliadky chodia, ale aj sankcionovanie tých, ktorí ich vedome zanedbávajú. „Napríklad v podobe spoluúčasti na liečbe ochorenia, ktoré sa u nich v dôsledku zanedbanej prevencie rozvinulo,“ uzavrela hovorkyňa VšZP.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
