Veľký problém je digitalizácia: Hlavný kontrolór na parlamentnom výbore poukázal na nedostatky slovenského zdravotníctva
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy v utorok 31. januára predstavil poslancom zdravotníckeho výboru Národnej rady SR zistenia z kontrol NKÚ, ktoré ukazujú značné problémy v slovenskom zdravotnom systéme. Za najväčšie zlyhanie označil stav digitalizácie zdravotníctva.
„Systém eZdravie mal pomôcť skvalitneniu komunikácie medzi lekárom, pacientom a poisťovňou a zjednodušiť výmenu informácií medzi lekármi navzájom. Ukázal sa však ako neefektívny,“ poznamenal Andrassy.
Opísal, že kontrolóri v minulosti zistili vážne zlyhania pri riadení a implementácii, ktoré odstúpili aj orgánom činným v trestnom konaní. „Dodatok k zmluve na vybudovanie informačného systému eZdravie bol podpísaný tri mesiace po skončení platnosti zmluvy. Tento dodatok vôbec nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv, ale ďalej umožnil realizáciu projektu. Dodávateľ dostal zaplatené za informačný systém, ktorý nebol funkčný,“ špecifikoval na schôdzi zdravotníckeho výboru Andrassy.
Namiesto eZdravia nový systém?
Prvé kontroly systému eZdravie vykonal NKÚ v roku 2019. Keď v roku 2022 kontrolóri preveroval, či sa zrealizovali odporúčania ako zavedenie elektronickej zdravotnej karty poistenca a sfunkčnenie systémových modulov, zistili, že v roku 2021 sa do elektronickej zdravotnej karty neprihlásilo ani pol percenta občanov Slovenska. Pritom elektronických občianskych preukazov, s ktorými sa dá prihlásiť do tejto karty, je v obehu viac ako pol milióna. Väčšina modulov je nefunkčných a mnohé funkcionality sa neuplatňujú.
Do roku 2022 išlo do projektu viac ako 100 miliónov eur z národných aj európskych zdrojov, stále však nefunguje tak, ako má. Podľa šéfa NKÚ čaká ministerstvo zdravotníctva, či už v tomto alebo v budúcom obsadení, veľká výzva, pretože sa bude musieť rozhodnúť, či má systém eZdravie ešte zmysel, alebo ho z hľadiska efektívneho a účelného využívania prostriedkov bude treba nahradiť novým systémom.
„V súčasnosti nemáme digitalizované dáta, lekári nie sú prepojení, systém, ktorý je z roku 2010, často padá a nemáme evidenciu, ako reálne využívame tých 7 miliárd eur, ktoré sú v zdravotníctve,“ nešetril kritikou Andrassy.
Mohlo by vás zajímat
Rezort zdravotníctva má NCZI kontrolovať
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu zdôraznil, že kľúčový je prístup k systémovému riadeniu digitalizácie a informatizácie. Tie podľa neho nie je možné viesť bez strategických dokumentov. Ak neexistuje takýto dokument na úrovni ministerstva zdravotníctva, nie je možné robiť dielčie kroky na nižších úrovniach. Rezort zdravotníctva uviedol, že na elektronizácii zdravotníctva naďalej pracuje.
„Nie je možné, aby ministerstvo zdravotníctva nekontrolovalo využitie kontraktov, ktoré posúva na svoje poverené organizácie, teda aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré má na starosti systém eZdravie. V rokoch 2019 a 2021, keď NKÚ mapoval situáciu, však rezort nevykonal žiadnu cielenú kontrolu, na čo NCZI využíva prostriedky z kontraktov,“ povedal Andrassy.
Podobne Najvyšší kontrolný úrad skúmal aj národné zdravotné registre, ktoré NCZI ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva zriaďuje. Predstavil aj správu o výsledku kontroly v týchto registroch.
Okrem eReceptu nič
Ľubomír Andrassy podotkol, že jediná funkcionalita eZdravia, ktorá poriadne funguje, je eRecept a s tým prišiel súkromný sektor, konkrétne zdravotné poisťovne. Pritakal mu poslanec zdravotníckeho výboru Tomáš Lehotský (SaS): „Často sa hovorí o tom, že súkromný sektor nevie hospodáriť, ale toto je krásny príklad toho, ako nedokáže štát hospodáriť ani efektívne manažovať zdravotníctvo. Za viac ako 10 rokov eZdravia funguje v zásade len eRecept.“
Predstavitelia NKÚ preto absolvovali pracovné stretnutie s ministrom zdravotníctva a novým krízovým manažmentom NCZI. Aktuálne sa oboznamujú s výsledkami kontroly. Pracovná skupina Národného centra zdravotníckych informácií má priniesť návrhy na riešenie situácie a predložiť ich ministerstvu aj parlamentnému výboru.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) avizoval, že krízový scenár má byť nastavený do konca marca. V krízovom manažmente NCZI sú ľudia, ktorí sa zaoberajú informačnými technológiami, financiami a manažment by mal spolupracovať aj so zdravotníckym segmentom.
Tým, čo škodí NCZI, však môžu byť práve časté personálne zmeny. Podpredsedníčka zdravotníckeho výboru Anna Záborská (OĽANO) podotkla, že za 18 rokov mala inštitúcia 16 riaditeľov. Predseda kontrolného úradu Andrassy upozornil: „V súčasnosti už v NCZI ani nie sú ľudia, ktorí by mali historickú pamäť na to, aby vedeli, prečo sa to inštitúcia v roku 2010 modelovala istým spôsobom, v 2014 sa toto budovanie zastavilo a v 2016 boli prijaté dodatky v príkrom rozpore so zákonom. Teraz budú mať predstavitelia ťažkú úlohu odpovedať na otázku, či je ešte eZdravie v dnešnej podobe opraviteľné alebo sa zo štátneho rozpočtu vyčlenia nové prostriedky na vybudovanie nového moderného informačného systému. Ten by mal byť podobný tomu v privátnej sfére. Dnes elektronickému zdravotníctvu veľmi pomáha práve privátna sféra.“ Dodal, že čo sa týka ochrany citlivých údajov občanov Slovenska v informačnom systéme, je presvedčený, že krízový manažment robí maximum pre túto ochranu.
Dáta spred vyše 10 rokov
Poslankyňa Zuzana Šebová (Sme rodina) sa vyjadrila, že kontroly eZdravia ukázali vážne pochybenia a premrhané finančné prostriedky, ktoré nepriniesli žiadne zlepšenie pre pacienta ani zdravotníkov. V NCZI iniciovali už po prvej správe NKÚ v roku 2019 poslanecký prieskum. „Odvtedy sa však nič nezmenilo, tak budeme mať naozaj do konca marca (keď skončí krízový scenár pre NCZI, poznámka redakcie) nejakú víziu budúcnosti eZdravia? Aj keby sme systém menili, mali by sme prevziať a prispôsobiť niečo, čo už funguje a nie zase vymýšľať niečo nové,“ vyhlásila Šebová.
Andrassy o zdravotníckych registroch hovorí, že malo byť vytvorených 14 národných registrov s cieľom manažovať zdravotnú starostlivosť a plánovať, koľko finančných prostriedkov bude potrebných. Väčšina týchto registrov je doteraz nefunkčná alebo obsahuje neaktuálne dáta z času keď vznikli. „Registre nevieme využívať pre strategické plánovanie a riadenie verejného zdravotníctva. Majú byť kľúčovým nástrojom pre rezort zdravotníctva, aby vedel obhájiť, koľko peňazí potrebuje na naplnenie ústavnej litery o tom, že zdravotná starostlivosť je bezplatná,“ hovorí Andrassy. Súčasný stav je podľa neho neprijateľný, pretože lekári nemajú a nevedia vymôcť finančné prostriedky na riešenie energetickej krízy a zvyšovanie platov. Môže sa stať, že budú nútení vyberať poplatky od pacientov, avšak podľa Andrassyho musí zákon jasne definovať, za čo bude občan doplácať. Poplatky by mali byť určené na základe údajov, ktoré by sa mali zbierať práve v registroch.
„Napríklad Národný onkologický register bol naplnený dátami v roku 2012. Strategické nastavenie politiky voči onkologickým pacientom teda robíme na základe dát starých 11 rokov,“ poznamenal hlavný kontrolór. Veľmi dlho sa registre nepodarilo naplniť aktuálnymi dátami.
Neúplné registre
Ďalším problémom je podľa neho to, že NCZI zmluvne prenáša vypĺňanie registrov na svojich partnerov a nemá nastavený systém vymožiteľnosti ich napĺňania. „Chceme, aby ich poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ďalší aktéri museli vypĺňať na základe zákonnej povinnosti, inak registre nebudeme vedieť využívať pre strategické plánovanie a riadenie verejného zdravotníctva,“ vyhlásil Andrassy. Pri svojich kontrolách NKÚ pracuje s dátami z rôznych zdrojov, no najkvalitnejšie sú podľa šéfa inštitúcie momentálne tie zo zdravotných poisťovní.
„K tomu, aby sme v registroch mali naozaj kvalitné a reprezentatívne dáta, sa vieme dopracovať možno v horizonte troch rokov,“ hovorí šéf NKÚ s tým, že podľa jeho skúsenosti je so zberom dát práve v segmente zdravotníctva vždy problém, a to nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike.
Podpredsedníčka zdravotníckeho výboru Anna Záborská vidí problém aj v tom, že zmenou organizačnej štruktúry od 1. októbra 2022 zdravotné registre nie sú samostatnou sekciou NCZI, ale patria pod sekciu správy zdravotných dát. „Súvisí to s financiami aj personálnym obsadením, ale darmo budeme hovoriť o digitalizácii, keď na ňu nebude dosť peňazí ani personálu,“ povedala s tým, že navrhla ministerstvu zdravotníctva, aby to bola opäť samostatná sekcia. Na schôdzi výboru bol prítomný aj štátny tajomník rezortu Róbert Babeľa.
Zlyhanie vlády
Výkonná riaditeľka NCZI Barbora Mareková, ktorá sa schôdze výboru tiež zúčastnila, popísala, ako do systému musia ručne nahrávať staršie dáta pre ich úplnosť. „Dohľadávame ich v papieroch a dopĺňame. Mali sme informačný systém, ktorý nekomunikoval s inými systémami, bolo to veľmi neefektívne a s veľkým časovým oneskorením. Vďaka organizačnej zmene a stanoveniu nového manažmentu pre registre, sa zaviedla nová metodika zberu dát a systémy sa vzájomne prepájajú. Môže to však trvať aj tri roky.
Zuzana Šebová zo Sme rodina, ktorá je súčasťou vládnej koalície, deklarovala: „Je to zlyhanie manažmentu za našej vlády. Tieto záležitosti sme mali riešiť skôr, pretože po troch rokoch našej vlády sa teraz sa bavíme o ďalších troch rokoch.“ Podobným problémom je zavedenie systému súvisiacich diagnóz (DRG), ktorý je pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti stále dobrovoľný a podľa Andrassyho sa doň zapája len približne tretina z nich.
Ďalšie procesy v zdravotníctve budú záležať aj od aktuálnej politickej situácie. 30. septembra tohto roka sa budú konať predčasné voľby do Národnej rady SR. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
