Slovenské sestry sú rozčarované a sklamané. Zvyšovanie miezd zdravotníkov podľa odpracovaných rokov, ktoré vláda ohlásila koncom roka 2022, má množstvo problémov. Podobne je na tom vyplácanie stabilizačného príspevku.
Tieto opatrenia mali riešiť nedostatok sestier a zabrániť ich odchodu zo systému, minuli sa však účinkom. Zvýšenie platov podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek naráža na chyby v legislatíve aj neochotu zamestnávateľov dať sestrám to, na čo majú odôvodnený nárok. Komora vydala stanovisko, v ktorom vyzvala vládu, rezorty zdravotníctva a tiež práce, sociálnych vecí a rodiny na riešenie problémov súvisiacich so stabilizačnými opatreniami.
Zásadné zvýšenie platov od 1. januára 2023 sa týkalo len zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a na záchranke. Na sestry, pracujúce ambulantnom sektore, ale ani v zariadeniach sociálnych služieb, v predškolských a školských zariadeniach, sa nevzťahuje. A roky odpracované v týchto zariadeniach sa im nezapočítavajú do rokov praxe. Prax v zdravotníctve v zahraničí sa pritom podľa podmienok rezortu do odpracovaných rokov zarátava.
Upozorňujú na diskrimináciu
Sestry sa cítia diskriminované, keďže na výkon praxe v takzvaných nezdravotníckych zariadeniach musia spĺňať tie isté podmienky odbornej spôsobilosti, registrácie, či sústavného vzdelávania ako sestry v nemocniciach.
„V praxi sa začínajú objavovať prípady, keď zamestnávateľ sestre uznáva len odbornú prax v zdravotníckom zariadení, respektíve ústavnom zdravotníckom zariadení. Tu sa však sestry, ktoré v minulosti pracovali v zariadeniach sociálnych služieb, či v predškolských a školských zariadeniach a vykonávali odborné pracovné činnosti sestry, dostávajú do situácie, že aj keď má sestra odpracovaných napríklad 34 rokov odbornej praxe, avšak z toho pracuje v ústavnom zdravotníckom zariadení len rok, zamestnávateľ ju zaradí a zaplatí len ako sestru s jednoročnou praxou. Toto je nezmyslená chyba a motivačný charakter vyššej mzdy sa vytráca,“ konštatuje prezidentka komory sestier Iveta Lazorová.
Nekalé praktiky zamestnávateľov
Upozornila, že evidujú prípady, keď sestrám v zariadení sociálnych služieb zamestnávatelia odmietajú poskytnúť stabilizačné príspevky. „Tento príspevok bol vyplácaný opatrovateľkám či iným zamestnancom zariadení. Sestry obchádzajú s vyjadrením, že nevedia, či s nimi do troch rokov budú počítať, a to aj napriek tomu, že pracovné miesto zrušiť neplánujú,“ podotkla Lazorová s tým, že ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny by si tieto skutočnosti malo overiť a zasiahnuť voči nekalému a diskriminačnému konaniu voči sestrám.
Nedoriešená ostáva podľa zástupcov komory aj otázka odmeňovania sestier v ambulantnom sektore, v dialyzačných centrách a v Národnej transfúznej službe. „Na tieto sestry sa nevzťahuje ani zvýšenie miezd, ani stabilizačné príspevky. Informácie od sestier hovoria aj o iných nekalých praktikách zamestnávateľov. Z dôvodu vyšších nárokov na odmeňovanie mnohí plánujú sestrám odobrať osobné ohodnotenia a iné príplatky a tak ich ponechať len na základnej mzde stanovenej zákonom,“ doplnil viceprezident komory Lukáš Kober.
Za mesiac odišlo sto sestier
Aj tieto chyby prispievajú k úniku sestier zo systému zdravotníctva na Slovensku a podľa Kobera majú negatívny vplyv na kvalitu starostlivosti o pacientov. „Existuje priama súvislosť medzi úmrtnosťou pacientov a nedostatkom sestier. Zvyšuje sa riziko chybovosti lekárov, narastajú čakacie lehoty na ošetrenie, zvyšuje sa pracovné zaťaženie existujúcej pracovnej sily a narastá počet chýb v medikácii v dôsledku kognitívnej záťaže,“ vymenoval viceprezident komory sestier.
Kober dodal, že po ťažkých pandemických rokoch, kedy zo systému ročne odišlo takmer 1000 sestier, v roku 2022 odišlo ďalších 632 sestier. „Len za mesiac január tohto roku to bolo ďalších 100 sestier, avšak do systému vstúpilo za to isté obdobie len 13 absolventov odboru ošetrovateľstvo a dve pôrodné asistentky,“ uviedol.
Idú do zahraničia
Na problém s nedostatkom sestier na Slovensku v rozhovore pre Zdravotnický deník poukázal aj Lukáš Miňo, ktorý pracoval ako zdravotný brat v geriatrickom ústave v Košiciach a v súčasnosti je zamestnaný v pražskom Institutu klinické a experimentální medicíny (IKEM). „Problematike som sa venoval v diplomovej práci. Celkovo na Slovensku chýba okolo 16 tisíc sestier a vo veku nad 60 rokov je viac ako päťtisíc sestier. Prichádzajúcich absolventov je veľmi málo, pretože odbor nie je dostatočne zaplatený – v Česku je to oveľa lepšie,“ hovorí.
V košickom ústave boli podľa neho v niektorých dňoch na oddelení dve sestry, manažér dennej zmeny a dve až tri praktické sestry alebo sanitári, pričom niekedy sa starali aj o 35 pacientov. Zo štúdie s 120 respondentami – sestrami v rámci diplomovej práce Miňovi vyplynulo, že zhruba 20 percent sestier plánuje do roka odísť zo Slovenska do zahraničia. Je to kvôli vyššej životnej úrovni, ktorú zabezpečujú vyššie platy, lepším pracovným podmienkam, ale aj dostupnejšiemu pracovnému vzdelávaniu.
Nová generácia neprichádza
Na Slovensku sa často hovorí o potrebe generačnej výmeny v tejto profesii. Aj sestry z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave sa pre Zdravotnický deník vyjadrili, že by im veľmi pomohol príchod nových mladých kolegýň.
Nedostatok sestier má podľa komory negatívny vplyv na kvalitu starostlivosti o pacientov. Vyzvala preto vládu, ministerstvá zdravotníctva i práce, sociálnych vecí a rodiny, aby chyby v motivačných opatreniach vyriešili. Apeluje tiež na sestry a pôrodné asistentky, aby odmietli akúkoľvek diskrimináciu, ponižovanie a dehonestáciu ich profesie.
-luh-
