Žilinský kraj potrebuje kvalitnú koncovú nemocnicu, tvrdí riaditeľka odboru zdravotníctva v kraji Silvia Pekarčíková
Z liptovskej nemocnice nebude doliečovacie zaraidenia. V rozhovore pre Zdravotnický deník to povedala riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji Silvia Pekarčíková. Doliečovacie oddelenie má podľa nej takmer každá nemocnica a liptovská nemocnica plánuje vybudovanie rehabilitačného oddelenia pre potreby napríklad neurológie. „A nevidíme v tom žiadne znižovanie úrovne nemocnice, ale skôr zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Výkony typu operáciu nádorov mozgu sme nemali nikdy ambície vykonávať v našich nemocniciach, nato práve potrebujeme prepracovanú cestu pacienta a kvalitne technicky, ale aj personálne vybavenú koncovú nemocnicu v kraji,“ vysvetlila Pekarčíková.
Váš odbor teraz zrejme prioritne rieši kategorizáciu nemocníc. Ako by ste ju v skratke a vo všeobecnosti zhodnotili?
Na úrovni kraja aktuálne riešime tému optimalizácie siete nemocníc a s tým aj kategorizáciu našich zdravotníckych zariadení. Posledný týždeň sme mali pracovné stretnutia na úrovni každej z nemocníc a tímom ministerstva zdravotníctva. V danom čase prebehlo stretnutie aj s ministrom zdravotníctva, predsedov samosprávnych krajov a nás riaditeľov odborov zdravotníctva. Všetci vnímame, že reforma v zdravotníctve je potrebná, no takéto stretnutia na úrovni Vyšších územných celkov (VÚC) a nemocníc mali prebiehať už minimálne pred rokom, kde by si boli vypočuli názory na reformu z regiónov a ich nemocnice a ako zásadne ovplyvnia niektoré nesystémové návrhy plynúce z optimalizácie siete nemocníc (OSN) budúcnosť. V každej zo župných nemocníc sme preukázali, že majú byť oprávnene na mape zaradené v sieti regionálnych nemocníc a svojimi výkonmi a spektrom poukázali na odpodstatnenosť pre regióny.
Existuje niečo, čo vám zatiaľ v reforme chýba?
Stále mi absentuje cesta pacienta, nakoľko ak by malo dôjsť k optimalizácii a zníženiu úrovne nemocnice a tým aj znemožnenie realizácie výkonov, ktoré aktuálne nemocnica vykonáva, mám oprávnene obavu, že pacientovi sa predĺži doba čakania na plánovaný výkon, súčasne sa zhorší dostupnosť k zdravotnej starostlivosti a tým reforma nebude prospešná pre pacienta. Lebo práve bezpečnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi je podľa tvorcov reformy OSN zásadným cieľom. Reforma by mala prebiehať tak, že analýzou vyhodnotím potrebu Slovenska na úrovni krajov, lebo ich rôznorodosť a územná členitosť je zásadná. Vieme, že modernizačný dlh v zdravotníctve je doteraz obrovský na celom Slovensku, to znamená, že investície sú potrebné do zdravotníctva vo všetkých lokalitách.
Mohlo by vás zajímat
Bude podľa vás reforma siete úspešná?
Ak má byť reforma úspešná, mala by sa postaviť nová koncová nemocnica vo všetkých krajoch na strategickom mieste, v lokálnych dohodnúť povinné programy, ktoré budú reflektovať na potreby podľa zásad dostupnosti a spádovosti a poskytnúť účelovo investície z plánu obnovy a odolnosti. Nastaviť pomyslenú cestu pacienta a to tak, že bude fungovať princíp prekladov pacientov podľa závažnosti stavu a podľa automatu. To v zjednodušení znamená, že nie pacient si bude hľadať, kde mu vykonajú plánovaný operačný výkon, ale štandardne ho objedná jeho všeobecný lekár, alebo že na vysokošpecializovaný operačný výkon nebude pacient prevezený len na základe doprosovania sa službukonajúceho lekára na niektorom z vyšších pracovísk. Dobudovanie segmentu následnej starostlivosti by tiež nemalo byť na rozhodnutí nemocnice, ale malo by byť dobudované na základe strategického rozhodnutia. To by znova znamenalo poskytnúť zdroje na dobudovanie v danom zdravotníckom zariadení a financovať tak, aby bola zaistená ich udržateľnosť. Potom je šanca, že reforma bude úspešná.
Prinesie optimalizácia siete nemocníc aj nejaké ušetrené peniaze v kraji?
Z optimalizácie siete nemocníc pre žilinskú župu nepredpokladám ušetrenie financií. Dokonca pre kraj boli alokované len štyri percentá na investičné projekty a to ani nevieme, či budeme úspešní. Reforma nehovorí v žiadnom dokumente, že ušetrí zdroje v zdravotníctve, skôr naopak. V každej nemocnici budú nevyhnutné investície, aby sme splnili podmienky, ktoré sú definované vo vyhláške o materiálno-technickom vybavení a celkovo ak bude financovanie podľa klasifikačného systému hospitalizačných prípadov (DRG), je predpoklad o oveľa vyšších výdavkoch z úrovne štátu.
Z liptovskej nemocnice nebude “doliečovák”
Žilinskú župu najviac zasahuje zaradenie liptovskej nemocnice do najnižšej kategórie. Bude z nej až do ďalšieho prehodnotenia kategórie doliečovacie zariadenie?
Litovská nemocnica bola zaradená do prvej úrovne, k čomu máme zásadné výhrady a vyvíjame aktivity na zmenu jej zaradenia. Povinným programom pre jej úroveň nie je doliečovacie zariadenie, na základe čoho to považujeme za zavádzajúcu informáciu. Doplnkovými programami vieme plne udržať funkčnosť nemocnice tak, ako nemocnicu druhej úrovne. Doliečovacie oddelenie má takmer každá z nemocníc na Slovensku a je to už dlhodobo súčasť funkčných jednotiek, ktoré poskytujú doliečenie pacienta po operačnom výkone alebo doliečenie internistického pacienta. Preto napríklad aj liptovskej nemocnici plánujeme vybudovanie rehabilitačného oddelenia pre potreby napríklad neurológie. A nevidíme v tom žiadne znižovanie úrovne nemocnice, ale skôr zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Výkony typu operáciu nádorov mozgu sme nemali nikdy ambície vykonávať v našich nemocniciach, nato práve potrebujeme prepracovanú cestu pacienta a kvalitne technicky, ale aj personálne vybavenú koncovú nemocnicu v kraji.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že tento rok sa už zaradenie žiadnej nemocnice nezmení. Myslíte, že ho ešte dokážete presvedčiť, aby sa liptovská nemocnica dostala na druhú úroveň?
Ministerstvo zdravotníctvo od nás obdržalo o oponentský materiál k zaradeniu nemocnice v Liptovskom Mikuláši a rovnako prebiehajú sústavne rokovania, ktoré majú viesť k prehodnoteniu ich rozhodnutia.
Ešte pred oficiálnym zverejnením prvej fázy podmienenej kategorizácie nemocničnej siete hrozilo, že z liptovskej nemocnice odídu lekári. Hrozí aj v súčasnosti, že z nej lekári odídu napríklad do nemocnice vyššej kategórie?
Problematikou odchodu personálu po oznámení verdiktu o podmienečnom zaradení sme sa začali aktívne zaoberať. Je úplne prirodzené, že lekári, ale aj sestry začali byť v neistote a tú zvyčajne ešte viac zhoršujú zavádzajúce informácie, ktoré sa začali šíriť. V úvahách iste skrsli myšlienky zvažovať odchod, ale vysvetľovaním vedenia a často aj lokalpatriotizmom pre Liptov sa ich rozhodnutia o odchode nepotvrdili.
Keď sa nepodarí liptovskú nemocnicu dostať do vyššej kategórie tento rok, zmení sa niečo pre pacientov? Ubudnú v nemocnici nejaké oddelenia?
Pre pacientov by sa nemalo nič zmeniť a nemocnica bude pracovať na tom, aby obhájila preradenie do druhej úrovne. Oddelenia neubudnú, skôr pribudnú programy, ktoré definuje požiadavka povinných programov pre danú úroveň. To je zásadná zmena filozofie reformy, čo ťažko chápe laická verejnosť. Nemocnice sa budú orientovať skôr na programy, ktoré v nich poskytujú, ako na oddelenia, kde sa budú výkony realizovať.
Žilinský kraj ale už lepšie zaradenie nemocnice vybojoval. Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej je zaradená do druhej kategórie, ale mala byť v prvej. Čo zmenilo názor ministerstva? Nefungoval by rovnaký postup aj pri liptovskej nemocnici?
Žilinský kraj bojuje o všetky nemocnice, lebo je sme presvedčení o ich kvalite a úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a potrebu zaradenia do druhej úrovne. V prospech nemocnice v Trstenej bola definovaná požadovaná dostupnosť, čo je veľmi zásadný a kľúčový argument. Čo zmenilo názor ministerstva je práve uvedený fakt o dostupnosti a spádovosti. Ale súčasne je len podmienečne zaradená do doby reformy zdravotnej záchrannej služby.
Niektorí kritici hovoria, že problém nemocnice prvej kategórie je, že si nevie vynútiť zmluvu s poisťovňou. Platí to?
Povinná zmluvnosť zo strany zdravotnej poisťovne je zásadná pre fungovanie nemocnice. Je pravda, že vynútiť si zmluvu nevieme pre doplnkové alebo nepovinné programy, preto je obava opodstatnená.
Na tretej úrovni je žilinská aj martinská nemocnica, pričom sú od seba vzdialené len zhruba 30 kilometrov. Spĺňa v tomto prípade kategorizácia zmysel?
Správna otázka, avšak každá z nich má svoje zásadné opodstatnenie na mape Slovenska. Univerzitná nemocnica v Martine okrem vysokošpecializovaných činností súčasne vychováva budúcich lekárov a sestry. Rovnako tak aj nemocnica v Žiline robí dostatok špecializovaných výkonov a činnosti, ktoré deklarujú obidve nemocnice aj v číslach. A zároveň kým nebude dobudovaná cestná infraštruktúra krížom cez Žilinský kraj na všetky smery. Smelo poviem, že žiadna nemocnica a ani tie naše nemôžu mať obmedzený rozsah činnosti.
Žilinská župa chce využiť peniaze z plánu obnovy
Akým spôsobom sa momentálne podieľate na výstavbe novej nemocnice v Martine?
Priamo sa nepodieľame na výstavbe nemocnice v Martine, ale aktívne komunikujeme a v dohľadnej dobe budeme mať snahu byť zainvolovaní do úzkej komunikácie s členmi tímu a monitorovať stav realizácie.
Bude nová martinská nemocnica postavená včas?
Ak všetko pôjde plánu, tak má vysokú pravdepodobnosť byť vystavaná v požadovanom čase. A pevne v to chcem veriť.
Penaize z plánu obnovy sa môžu využiť aj na rekonštrukciu alebo vybavenie nemocnice. Žiadate alebo ste už žiadali peniaze aj na takéto projekty?
Áno, pripravujeme projekty aj pre naše VÚC nemocnice. Niektoré sme už aj podali, napríklad projekt pre Kysuckú nemocnicu za 7,4 milióna eur a plánujeme sa zapojiť do každého z komponentov plánu obnovy a odolnosti pre zdravotníctvo.
Začiatkom roka hrozila krajine kríza v ambulantnom sektore, vláda sa s lekármi nakoniec dohodla. Je situácia v Žilinskom kraji v tomto smere stabilizovaná?
Vnímam citlivo situáciu s nedofinancovaním ambulantného sektoru, čo sa odráža na nespokojnosti lekárov v ambulanciách. Preto bude nevyhnutné pokračovať zo strany štátu v riešení aj ich problémov. Obávam sa, že vyriešenie platovej otázky v nemocniciach nám zastaví záujem a ochotu saturácie lekárov do siete ambulantnej starostlivosti.
Nedostatok ambulancií všeobecného lekárstva je ale v celej krajine. Ako je na tom žilinská župa a ako tento problém riešite?
Pravidelne sledujeme vývoj stavu a monitorujeme si aj fyzicky plány lekárov v dôchodkovom veku. Aktuálne sme v stave, že do piatich rokov chce ukončiť 50 lekárov svoju činnosť. Bez náhrady novými mladými lekármi to bude veľmi zložité. Riešime to už od roku 2018 veľmi aktívne a sme jediná župa, ktorá v roku 2019 poskytovala dotáciu 30-tisíc eur na stabilizáciu siete ambulantných poskytovateľov. Zastabilizovali sme šesť lekárov vrátane ambulancie. V celkovej sume sme investovali 150-tisíc eur z rozpočtu župy. A deväťbodový dotačný program pre stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach má aktuálne 1 063 poberateľov a celková investícia zo strany župy je od roku 2018 czhruba milión eur. Program pre ambulantných sme museli pre nedostatok financií na župe zastaviť. Preto by bolo ideálne, aby štát prevzal naše know-how a použil ho pre stabilizáciu zdravotníkov na celom Slovensku.
Lekárov špecialistov je ale podľa ministerských noriem v žilinskom kraji dostatok. Vidíte to rovnako?
Verejná minimálna sieť je stanovená od roku 2008 na úroveň kraja, preto to ministerským normám sedí. Realita je však úplne iná a oveľa nepriaznivejšia. Preto treba podľa mňa oddeliť ústavnú ambulantnú sieť od terénnej ambulantnej siete, hlavne upratať úväzky lekárov a stanoviť sieť na úroveň minimálne okresov, čo by bolo oveľa objektívnejšie a priekaznejšie v súvislosti s potrebou. Otázka je na samostatný článok a máme k tomu detailne spracovaný materiál. V zásade bude dôležité, aby sme sa danou problematikou zaoberali na úrovni ministerstva zdravotníctva, župy a zdravotných poisťovní, lebo problém je už chronicky neriešený aj napriek tomu, že sa o tom stále veľa hovorí. Zásadná bude úprava legislatívy a hlavne preniesť kompetenciu na kraje, ktoré sú pre poskytovateľov a pacientov oveľa bližšie.
Zdravotníctvo potrebuje silného lídra
Nedávno nastal na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy problém s výpadkami liekov. Riešili ste aj túto problematiku?
Áno, riešime, no v našom kraji výpadok nebol až taký vypuklý. Aktuálne vnímame zastabilizovanie problematiky nedostatku liekov. A ak znova nastane, budeme komunikovať aj s dodávateľmi liekov o prioritizovaní lokalít, kde zdravotné riziká a ochorenia budú najvyššie.
Žilinský kraj nedávno masívne pripomienkoval národný plán pohybovej aktivity na roky 2023 až 2030. Týka sa plán nejakým spôsobom viac žilinskej župy, keďže ho iné kraje nepripomienkovali?
Osobne sme ho nepripomienkovali z odboru zdravotníctva, takže neviem sa relevantne vyjadriť. Ale pohybová aktivita je dôležitá pre zdravý vývoj detí a rovnako tak životný štýl a prevenciu, preto je významná a dôležitá.
Memorandum medzi vládou a lekárskymi odborármi obsahuje aj bod, podľa ktorého bude šéfom slovenských nemocníc pri nedostatku zdravotníkov hroziť väzenie. Je to podľa vás adekvátne? Malo by sa toto opatrenie aplikovať v praxi?
Nepovažujeme to za adekvátne a práve v období, kedy nemáme dostatok lekárov v celej Európe a nieto na Slovensku. Aj riaditelia musia mať vo svojej kompetencii a zodpovednosti len to, čo sú reálne schopní splniť. A ak by to prešlo, aplikovala by som ho v našom kraji tak, že by som odborovému predákovi ponúkla pozíciu riaditeľa na jeden rok a následne by zrejme došlo k zmene obsahu memoranda veľmi rýchlo.
Čo by sa z vášho pohľadu malo zmeniť v slovenskom zdravotníctve, aby sa v budúcnosti neopakovali krízy ako napríklad hromadné výpovede lekárov, problém s ambulanciami a podobne?
Slovenské zdravotníctvo je vo veľmi žalostnom stave. Vyžaduje si veľmi silného lídra, bez politickej príslušnosti a vo veľmi dobrej odbornej zdatnosti. Následne bude potrebné definovať najdôležitejšie problémy a tie perakútne riešiť, postupne definovať ďalšie a krok za krokom riešiť. No nie v rokoch, ale mesiacoch. Krízy boli a vždy budú, ide len o to, čo tie krízy spôsobia a ako sa s nimi vie krízový manažér popasovať. Zdravotníctvo aktuálne takého veľmi akútne potrebuje. K tomu však musí dostať od spoločnosti a štátu dôveru, voľné ruky a financie. A zásadne by mal začať ako prvé riešiť sieťotvorbu, kompetentnosť inštitúcii v zdravotníctve, cenotvorbu a DRG, legislatívu z pohľadu personálnej politiky či zdravotnícke vzdelávanie. A potom znova ďalšie a ďalšie veci.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
