Slovenská vláda ignoruje časť požiadaviek lekárov, ktoré sa zaviazala splniť. Tvrdia to predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Podľa nich vláda za dva a pol mesiaca od podpísania Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva, ktoré zahŕňa osem požiadaviek, splnila len tri z nich. Ministerstvo zdravotníctva zareagovalo, že už vlani zverejnilo odpočet krokov, ktoré pripravuje, aj časový harmonogram plnenia týchto rokov. Tvrdenia odborárov o nečinnosti považuje za účelové.

K podpísaniu memoranda došlo po takmer dvoch rokoch upozorňovania na kolabujúce zdravotníctvo v krajine a  po protestoch lekárov na jeseň 2022. Situácia bola vyhrotená – vyše 2100 nemocničných lekárov podalo výpovede, ktoré stiahli až 30. novembra 2022, jeden deň pred skončením výpovednej lehoty. V memorande sa slovenská vláda zaviazala zabezpečiť nemocniciam adekvátne platby zo zdravotných poisťovní, navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby pacient nebol ohrozený porušovaním predpisov. Tiež zabezpečiť fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov, a iné.

Podľa lekárskych odborárov sa z memoranda zatiaľ naplnilo iba zvýšenie platov lekárov, zdravotných sestier a zrušenie diskriminačného zdaňovania vzdelávania zdravotníkov. Trvajú aj na ďalších požiadavkách.

„Začiatkom roka sme oficiálne požiadali o stretnutie s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽANO), ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom (Sme rodina) a ministrom spravodlivosti Viliam Karasom (nominant OĽANO) k plneniu záväzkov vlády z memoranda. Odpovedal nám minister Karas, s ktorým sme sa stretli 19. januára. Minister Krajniak nám stretnutie prisľúbil a minister zdravotníctva na opakovanú žiadosť dodnes neodpovedal,“ povedal predseda  LOZ Peter Visolajský. Dodal, že o nečinnosti ministrov a neplnení záväzkov informovali aj predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO) na stretnutí 13. januára. „LOZ na splnení  požiadavkách stále kategoricky trvá a nerozumie, prečo vláda opäť ignoruje požiadavky, hoci sa k nim písomne zaviazala,“ uviedol Visolajský.

Chýbajúce zákony

Napriek tomu, že pod tlakom nemocničných lekárov bol rozpočet zdravotníctva navýšený o takmer miliardu eur, nemocnice hlásia, že im dané peniaze poisťovne neposkytli. Na oddlženie štátnych nemocníc, ku ktorému sa vláda tiež zaviazala v memorande, bolo podľa odborárov zatiaľ použitých len 258 miliónov eur, hoci ministerstvo má k dispozícii viac ako 500 miliónov. Navyše upozornili, že došlo aj k veľmi pochybným oddlženiam rodinných zdravotníckych biznisov a rezort nezakročil voči firmám, ktoré sa na dlhoch nemocníc ďalej nabaľujú. Vláda stále neprijala zákon ukladajúci poisťovniam povinnosť zaplatiť nemocniciam aspoň náklady za adekvátne poskytnutú liečbu.  Neboli naplnené ani záväzky vlády vo vzťahu k zavádzaniu DRG systému.

Rezort zdravotníctva v stanovisku, ktoré Zdravotnickému deníku poskytla hovorkyňa Petra Lániková, skonštatoval, že mnohé realizované a pripravené kroky majú legislatívny charakter a je potrebné dodržať zákonné podmienky legislatívneho procesu. „Ten slúži aj na to, aby sa eliminovali prípadné riziká, keďže pri realizácii zmien je potrebné poznať a vnímať celý diapazón činností v zdravotníctve, ale aj nadrezortný charakter niektorých krokov,“ podotkla Lániková.
Dodala, že o vykonaných aj plánovaných krokoch rezortu boli informovaní zástupcovia LOZ aj ďalších odborných asociácií na rokovaní odvetvovej tripartity, ktoré sa uskutočnilo v utorok 7. februára, a to priamo z úst ministra Lengvarského. „Tvrdenia Lekárskeho odborového združenia o nečinnosti preto vnímame ako účelové,“ vyhlásila Lániková.

Mohlo by vás zajímat

Ktoré tvrdenie vlastne platí?

Minimálne normy na personálne zabezpečenie oddelení však stále nie sú súčasťou zákona a štatutári nemocníc stále nie sú za dodržiavanie týchto noriem zodpovední. „V našich nemocniciach tak stále nie sú ani len predpoklady na to, aby pacient nebol ohrozený porušovaním predpisov,“ varovali odborári.

Ministerstvo zdravotníctva pripomenulo, že pracuje na reforme nemocníc aj ambulancií. Tiež na ďalších opareniach. Odborári optimalizáciu siete nemocníc kritizujú a tvrdia, že vláda neplní záväzky ani v tom, aby personálne a priestorovo zabezpečila oddelenia a nemocnice, ktoré majú prevziať pacientov z tých zrušených.  Predstavitelia rezortu niekoľkokrát opakovali, že k rušeniu nemocníc nedôjde. Podľa odborárov si ich tvrdenia vzájomne odporujú.

„Ministerstvo dokonca čerpanie financií z plánu obnovy obmedzilo len na stavbu a rekonštrukciu nemocníc I. a II. typu,  čo je v príkrom rozpore s proklamovanou snahou o centralizáciu výkonov. Pretože práve vyššie postavené nemocnice budú musieť prevziať viac pacientov ako doteraz,“ poukázali odborári.

Rezort sa ohradil voči tomuto tvrdeniu s tým, že z plánu obnovy pokračuje výstavba nových univerzitných nemocníc v Martine alebo v lokalite Rázsochy v Bratislave. „Nič neohrozuje splnenie míľnikov určených Európskou komisiou. Ministerstvo neustále pozorne monitoruje akékoľvek možné komplikácie, ktoré by mohli viesť k omeškaniu a aktuálne nevidíme žiadne, ktoré by výhľadovo ohrozovali termín dokončenia,“ uviedla Petra Lániková. Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády pritom v januári upozornila, že výstavba nemocnice Rázsochy môže byť ohrozená.

Problémy vo vzdelávaní

Odborové združenie upozorňovalo aj na komplikované atestačné vzdelávanie lekárov na Slovensku. Podľa prieskumov je to prvý dôvod, prečo mladí lekári odchádzajú do zahraničia, najčastejšie do Česka. Odborári v memorande zaviazali vládu, aby toto vzdelávanie opravila podľa štandardov Európskej únie.  Vládni predstavitelia sa však podľa LOZ s dekanmi lekárskych fakúlt stretli naposledy v novembri 2022, počas výpovedí lekárov. Odvtedy riešenia problémov lekárskych fakúlt nevidieť.

Istú časť záväzkov vláda splnila v novembri odhlasovaním parlamente, čo prinesie rýchlejší nástup lekárov do systému. Viaceré však stále nie sú splnené, napríklad mladé lekárky a lekári na rodičovskej dovolenke sa stále nemôžu zúčastniť ani teoretických kurzov v rámci atestačného vzdelávania. „Túto  jednoduchú požiadavku sa vláda zaviazala splniť do troch týždňov, napriek tomu nie je splnená ani po dva a pol mesiaci,“ upozornilo LOZ. Opakovane deklaruje, že samotné zvýšenie miezd stav slovenského zdravotníctva nezlepší. „Súčasný systém nám neumožňuje dobre sa starať o svojich pacientov a poskytnúť im to, čo ich stav vyžaduje,“ tvrdia odborári.

Zástupcovia ministerstva zdravotníctva proklamujú, že si uvedomujú dôležitosť zmien, ktoré majú zlepšiť kvalitu slovenského zdravotníctva a usilujú sa situáciu stabilizovať po finančnej aj personálnej stránke. Nezabudli však pripomenúť, že za uplynulé desaťročia sa pre stabilizáciu zdravotníckeho personálu, ich motivujúce a spravodlivé ohodnotenie a tiež skvalitnenie pracovných podmienok urobilo žalostne málo. „Ministerstvo sa aktívne snaží túto otázku riešiť, preto pracuje napríklad na Národnej stratégii stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov, ktorá doteraz na Slovensku chýbala. Je jednou z aktuálnych priorít rezortu,“ informovala hovorkyňa Lániková.

Lucia Hakszer