Ambulancie na Slovensku sú na prahu kolapsu
Na Slovensku je viac ako 10 tisíc ambulancií, v ktorých ročne vykonajú približne 60 miliónov vyšetrení. Na celú krajinu to však nepostačuje. „Ambulantný sektor bol dlhé roky na periférii záujmu a nariadenie o tom, kde by mali byť ambulancie, bolo naposledy aktualizované v roku 2008,“ poznamenal analytik Martin Smatana na zdravotníckej konferencii v Bratislave, „Pri pohľade na mapu dostupnosti vidíme viaceré problémy a miesta, ktoré sa nedajú obsadiť.“
Ambulancie sú jedným z kľúčových pilierov poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý dokáže vybaviť 60 percent pacientov, no podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej tento pilier napriek tomu nikto nesanuje. V rôznych častiach Slovenska chýba množstvo lekárov. Jedným z dôvodov sú nízke platby od poisťovní. Okrem toho je veľa ambulantných lekárov v dôchodkovom veku a nová generácia neprichádza. Ambulancie sú na prahu kolapsu a mnohé neprežijú bez dotácií, potvrzujú viacerí odborníci.
Lekári sú preťažení a doplácajú na to pacienti. „Predsa nemôžeme pacientovi s podozrením na rakovinu pankreasu povedať, že na diagnostiku bude čakať tri mesiace alebo pol roka. Veď to je doba prežívania!“ upozornila prezidentka pacientskej organizácie Nie rakovine Jana Pifflová Španková.
Málo peňazí aj lekárov, byrokracia, žiadne štandardy
„Práca v ambulancii nie je finančne ani odborne motivujúca. Každý deň vidím 60 až 70 pacientov, ktorých nemá ich kto iný ošetriť a zároveň ich musím zobrať preto, aby ambulancia ekonomicky prežila. Potom nemáme žiaden priestor na rozvoj,“ hnevá sa prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková vymenovala aj ďalšie dôvody, prečo je ambulantný sektor paralyzovaný a prestáva plniť svoju funkciu. „Okrem nedofinancovania, nedostatku, vysokého veku a nevhodného regionálneho rozmiestnenia lekárov, je to aj byrokracia, neexistencia relevantných Štandardných diagnostických a terapeutických postupov (ŠDTP) a stále sa predlžujúca dĺžka života. Starší ľudia totiž vyžadujú častejšiu zdravotnú starostlivosť.“ O nedostatku lekárov a ambulancií Palušková hovorí: „Žiadna ambulancia nie je nafukovacia. ŠDTP potrebujeme práve preto, aby jasne určili, na čo má pacient nárok. Dovtedy ani lekár nebude vedieť, kam má pacienta smerovať.“
Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Slovenskej republiky Mariána Šótha sú všetky problémy v sektore prenášané na ambulantných poskytovateľov. „Keď sa na nich hrnie všetka kritika, tak to nikto mladý nebude chcieť robiť. Mnohí lekári to robia len z entuziazmu, na úkor svojho okolia a blízkych. Majú na jedného pacienta 5 minút a nikto im nepoďakuje,“ povedal doktor Šóth. Kritika sa na ambulantných hrnula aj počas pandémie covidu, hoci podľa Šótha robili, čo mohli: „Nemohol som naraz vyšetrovať aj dvíhať telefón.“
Mohlo by vás zajímat
Zložité hľadanie špecialistu
Podpredsedníčka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Beáta Havelková pripomenula, že kedysi všeobecný lekár nasmeroval pacienta k špecialistovi. Teraz mu v lepšom prípade povie, akého lekára si musí nájsť a on hľadá. „Spôsobuje to najväčšie zdržanie v systéme. Tí priebojnejší sa pýtajú známych alebo zdravotnej poisťovne, ale mnohí ľudia proste začnú chodiť po poliklinike a klopať na dvere, či ich nejaký lekár zoberie,“ tvrdí Havelková. Samostatnou kapitolou je všeobecná starostlivosť o deti a dorast. „Výchova nových pediatrov trvá aj 10 rokov,“ hovorí Havelková. V rozhovore pre Zdravotnický deník na to poukázala aj hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Elena Prokopová.
O odporúčaní pacienta ku konkrétnemu špecialistovi všeobecný lekár Marián Šóth hovorí: „Snažíme sa mu vyjsť v ústrety a nasmerovať ho na ambulanciu, kde ho zoberú. Avšak stále je slobodná voľba lekára a môže si vybrať niekoho iného.“
Podľa Beáty Havelkovej treba systém vybudovať tak, aby lekári medzi sebou komunikovali. „K efektivite potrebujeme digitalizáciu či elektronické konzultácie medzi lekármi. Napríklad eVýmenné lístky sa dnes využívajú minimálne.
Preťažení zdravotníci a znechutení pacienti
Ambulancie nielen všeobecných lekárov v rôznych regiónoch stále chýbajú. Na ich vznik a rekonštrukciu by mali ísť peniaze z plánu obnovy, stále je to však len vo fáze rokovaní.
„Kategorizácia ústavnej starostlivosti sa mala robiť súbežne s ambulantnou sférou,“ tvrdí Mária Lévyová z AOPP. Kedysi bolo bežné, že lekári, ktorí nejaký čas pracovali v ústavnej starostlivosti, si potom otvorili ambulanciu. „Ktorý lekár v súčasných podmienkach vymení miesto v nemocnici, ktoré je pohodlné a je tam krytý?“ pýta sa Lévyová. Ambulantí lekári sú na Slovensku totiž dnes zväčša samostatne zárobkovo činné osoby. „Ani sestra nepôjde do ambulancie, hoci má deti a mohla by s nimi tráviť viac času. Lenže v nemocnici má dvojnásobný plat,“ upozorňuje prezidentka AOPP.
Výsledkom všetkých problémov sú preťažení zdravotníci a znechutení pacienti. Vyššie územné celky, poverené kontrolou ambulancií, od nich dávajú ruky preč. Keď sa pacienti nevedia dostať k špecialistom, podľa Lévyovej sa potom niet čo čudovať, že zbytočne zaťažujú urgentné príjmy.
Problémy s dátami
Elektronická komunikácia medzi poskytovateľmi, poisťovňami a pacientmi je obmedzená aj kvôli problémom v zbere dát. „Niektoré dáta sa podľa legislatívy nemôžu použiť na iný účel ako sú zbierané, preto sa zbierajú duplicitne vo viacerých systémoch,“ vysvetlila Barbora Mareková z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Inštitúcia spravuje viacero systémov, pričom niektoré využívajú všeobecní lekári, iné slúžia na tvorbu štatistických výstupov a ďalšie na hlásenia do poisťovní. „Majú rôzne chyby, ktoré odrádzajú aj lekárov od ich vypĺňania. Potom sú štatistiky nepresné,“ pripúšťa Mareková.
Všeobecná lekárka Monika Palušková zhodnotila, že každý lekár prirodzene pracuje tak, ako je to preňho najjednoduchšie. Ambulancie na Slovensku využívajú desiatky rôznych ambulantných softérov. „NCZI nevidí konečné rozhranie. Sme závislí na predajcoch týchto softvérov, ktorých je takmer 40 a nie všetci poskytujú všetky služby eZdravia. Navyše sú stále nutné aktualizácie,“ povedala Mareková z NCZI. K využívaniu funkcií eZdravia prispela práve pandemická situácia. Urýchlila napríklad zavedenie eReceptu. Od 1. júna má byť pre lekárov povinná aj ePN, teda vystavovanie práceneschopnosti elektronicky. Napríklad výmenný lístok stále nie je povinne digitálny.
„Hlavnou úlohou eVýmennho lístka nemá byť zníženie počtu návštev, ale jasné formulovanie požiadavky medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ priblížila Palušková, „Skončia tak hrozné výmenné lístky typu Prosím o vyšetrenie.“ Do systému bude lekár musieť zadať predbežnú diagnózu. „Keď budeme vedieť, čo lekár žiadal od druhého, nebude nadspotreba zdravotnej starostlivosti. Bude jasné, či všeobecný lekár pracuje efektívne a len nerozdáva výmenné lístky, pretože budeme vedieť sledovať cestu pacienta,“ avizuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska.
Nové eZdravie?
Na brífingu k rozdeleniu prostriedkov z plánu obnovy štátny tajomník Michal Palkovič, ktorý bude viesť ministerstvo zdravotníctva, vyhlásil: „Jedna z mojich priorít je nastaviť procesy tak, aby sme pohli jednotlivými projektami dopredu. Pravdepodobne urobíme aj personálne zmeny, ktoré majú vyúsťovať v to, aby boli procesy nastavené transparentne. Treba doplniť tím o kompetentných manažérov.“
Často sa ozývajú sa názory, že štát by namiesto eZdravia ma zaviesť úplne nový systém. „Ťažko povedať, či sa eZdravie bude dať zachrániť alebo treba systém vybudovať nanovo. Je naň naviazaných veľmi veľa paralelných projektov a momentálne nemáme jednoznačnú odpoveď,“ povedal Palkovič. „Osobne si myslím, že by sa to malo vybudovať nanovo,“ naznačil.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
