Odchody lekárov do Nemecka či Česka už zďaleka nie sú takým problémom, tvrdia analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom blogu. Naopak, novým problémom je podľa nich politika lekárskych fakúlt. Hoci počet medikov na fakultách sa za posledných desať rokov prudko zvýšil, takmer výhradne ide o zahraničných samoplatcov, pričom kvalitných domácich uchádzačov je stále dosť.
Analytici konštatujú, že na zachovanie aspoň súčasnej úrovne lekárskej starostlivosti v starnúcej populácii nie je nevyhnutné začať skokovo prijímať obrovské počty nových medikov, ale postupne a konzistentne zvyšovať počty slovenských medikov o niekoľko desiatok ročne v najbližších piatich rokoch.
Fakulty vzdelávajú zahraničných študentov
Počet lekárov postupne rastie, ich odliv do zahraničia sa výrazne znížil už pred niekoľkými rokmi. „Ani tento rast však nebude stačiť na zachovanie súčasnej úrovne starostlivosti o starnúcu populáciu. Na dosiahnutie tejto úrovne treba dlhodobo zvýšiť počet lekárov o 4 percentá oproti aktuálnemu trendu. To je možné dosiahnuť zmenou politiky lekárskych fakúlt,“ uvádzajú analytici. Aktuálny stav, keď lekárske fakulty vzdelávajú až 40 percent zahraničných študentov (s deklarovaným plánom priblížiť sa k 50 percentám) na úkor potrieb slovenského zdravotníctva, je podľa RRZ v rozpore s verejným záujmom. Tu sa otvára priestor pre verejné politiky, aby podnietili k potrebným zmenám.
„Zatiaľ čo problém s lekármi je pri dobrej vôli riešiteľný, problém so zdravotnými sestrami bude oveľa vypuklejší,“ obávajú sa analytici RRZ. Zvyšovanie dôchodkového veku pre ženy v posledných rokoch dočasne zakrylo problém s odchodom starších ročníkov, ktorý však čoskoro vypukne, najmä pre vysokú mieru odchodovosti sestier a relatívne nízku mieru nástupu absolventov do zdravotníctva. Len na zabezpečenie súčasnej úrovne starostlivosti bude podľa RRZ na Slovensku časom chýbať až 12-tisíc sestier.
„Na riešenie veľkého problému s nedostatkom sestier nemáme liek. Na rozdiel od lekárskych fakúlt stredné zdravotné školy nepociťujú výrazný záujem uchádzačov o štúdium. Škôl, ktoré si môžu dovoliť robiť výber medzi uchádzačmi je len niekoľko, väčšina škôl musí robiť nábor. Vzhľadom na vývoj by však bolo nutné až zdvojnásobiť počet absolventov týchto škôl,“ konštatujú analytici.
Zotrvanie sestier v sektore
Najväčšou výzvou pre personálne politiky v zdravotníctve je tak dosiahnuť výrazné zvýšenie zotrvania sestier v sektore a tiež výrazné zvýšenie počtu mladých ľudí vzdelávaných v týchto smeroch a zvýšenie ich motivácie nastúpiť do zdravotníctva. „Kľúčovým predpokladom bude zvyšovanie ich miezd a zavádzanie zmien, ktoré uľahčia zladenie pracovného a súkromného života, zvyšovanie ich kompetencií a možností pre vzdelávanie,“ tvrdia analytici.
Presadzovaniu záujmov sestier by pomohlo ich užšia spolupráca medzi jednotlivými typmi „sestier“, keďže dnes medzi nimi vidieť často aj rivalitu. „Dôležité je tiež naplno využiť vzdelanie a schopnosti jednotlivých typov, najmä absolventov stredných zdravotníckych škôl, bez následného vysokoškolského vzdelania, ktorých postavenie sa vzhľadom na dĺžku a charakter štúdia zdá podhodnotené a pre systém neefektívne,“ myslí si RRZ.
Znižovanie zahltenia lekárov, ktoré zapríčiňuje napríklad množstvo byrokracie, nevhodne kompetencie medzi všeobecnými a špecialistami, organizácia práce, duplicitné vyšetrenia pre nedostatočné zdieľanie údajov, a efektívnejšie nastavenie kompetenčnej matice medzi lekármi a sestrami, vrátane presunu časti agendy na nemedicínsky personál, by podľa analytikov do veľkej miery pomohlo vyriešiť očakávané personálne problémy najmä v prípade lekárov. „V prípade nedostatku sestier takéto zmeny nebudú dostatočné, a budú nutné výrazné dodatočné opatrenia na zmenu negatívneho trendu,“ dodávajú.
Zlepšenie platových pomerov
Analytici tvrdia, že kľúčovým predpokladom pre zlepšenie perspektívy sestier v zdravotníctve bude zlepšovanie platových pomerov. Okrem nich však zrejme bude nutné pristúpiť aj k ďalším zmenám. „Krajiny, ktoré podobne ako Slovensko začínajú pociťovať nedostatok sestier, zavádzajú opatrenia majúce za cieľ pripodobniť fungovanie v týchto profesiách štandardom v iných profesiách. Pristupujú k úprave pracovného času, flexibility pracovnej doby, zosúlaďovaniu práce s rodinným životom. Pokúšajú sa zavádzať možnosti občasného homeofficeu pre administratívnu časť práce, delegovať časť administratívy na nezdravotnícky personál, zlepšovať možnosti vzdelávania a podobne,“ uvádza RRZ.
Vyčíslenie nákladov potrebných na navýšenie personálnych kapacít v zdravotníctve, zohľadňujúce potreby starnúcej populácie, si podľa rady vyžaduje podrobnejšiu analýzu. „Vyhodnotenie sťažuje málo zdrojov, ktoré ponúkajú odpoveď na otázku, ako by sa zvýšila retencia sestier pri zvyšovaní miezd. Ak by sme vychádzali z dostupných zahraničných pozorovaní, tak zvýšenie retencie sestier o tretinu by si na kompenzáciách vyžiadalo približne 150 miliónov eur ročne. Zvýšenie kapacít vzdelávania sestier a lekárov si vyžiada do 10 miliónov eur ročne,“ uzatvárajú analytici RRZ.
Jozef Brezovský
