Slovensko patrí ku krajinám s vysokou mierou úmrtí na onkologické ochorenia. V ich počte je v rámci krajín Európskej únie (EÚ) na treťom mieste po Chorvátsku a Maďarsku. Slovenské ministerstvo zdravotníctva ale tvrdí, že pripravuje viacero projektov na boj s touto smrteľnou chorobou. Tento rok by mal napríklad odštartovať pilotný projekt na skríning rakoviny pľúc. Podľa odborníka je ale problematika v oblasti rakoviny na širšiu debatu.

Európska komisia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zverejnili prvé onkologické profily členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Zo správy vyplýva, že najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu v rámci EÚ zostáva rakovina pľúc. Miera výskytu rakoviny na Slovensku ale prevyšuje priemer zvyšných krajín. Vyšší je hlavne v prípade rakoviny prostaty, prsníkov, hrubého čreva, konečníka a pľúc.

Na Slovensku zastáva karcinóm pľúc v mortalite prvé miesto u mužov, tretie miesto u žien. V incidencii druhé miesto u mužov a štvrté miesto u žien. Ministerstvo zdravotníctva chce preto v tomto roku realizovať pilotný projekt na skríning rakoviny pľúc a podporiť ďalšie moderné metódy skorej detekcie ochorenia. Cieľom je znížiť vysokú mieru úmrtnosti.

„Ministerstvo zdravotníctva má plán pripraviť a implementovať pilotný program v spolupráci s Národným onkologickým inštitútom. Hlavným cieľom, ktorý sleduje zavedenie tohto skríningového programu, je zníženie mortality karcinómu pľúc. V súčasnosti je celospoločenským problémom, vyžadujúcim riešenie,“ uvádza pre Zdravotnický deník komunikačné oddelenie rezortu.

Fajčenie a obezita

Záväzok zaoberať sa zavedením skríningu karcinómu pľúc obsahuje aj Európsky plán boja proti rakovine či slovenský národný onkologický program, ktoré boli schválené ešte v roku 2021. Oficiálne diskusie o skríningu sa pritom začali už v roku 2020, ale kvôli pandémii došlo k spomaleniu celého procesu.

V onkologickom profile Slovenska sa ako hlavné rizikové faktory spôsobujúce rakovinu uvádzajú fajčenie, obezita a nadváha, ktoré sa v krajine vyskytujú častejšie ako je celoeurópsky priemer. Na rozvoji ochorenia sa podieľa aj konzumácia alkoholu, ktorá je v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ mierne vyššia.

Mohlo by vás zajímat

Ďalším cieľom je preto podľa rezortu zdravotníctva zvýšiť povedomie o škodlivosti fajčenia v spoločnosti ako aj u jednotlivcov s rizikovým správaním. „Je potrebné účinne prispievať k motivácii, vedúcej k zníženiu fajčenia, ktoré je hlavným rizikovým faktorom pre karcinóm pľúc a jedným z najsilnejších rizikových faktorov pre onkologické ochorenia vôbec. Existujú dôkazy o účinnejšom zanechaní fajčenia a menej rizikovom správaní u tých účastníkov, ktorí sú súčasťou skríningového programu,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.

Z údajov Komunálnej poisťovne napríklad vyplýva, že v roku 2020 malo na Slovensku nejakú formu rakoviny 773 mužov na stotisíc obyvateľov a 483 žien v rovnakej vzorke. Priemer v rámci EÚ je pritom 686 mužov a 484 žien na stotisíc obyvateľov.

Investícia do preventívnej medicíny

Podľa ministerstva zdravotníctva sa na jeseň 2021 rokovania o skríningu rakoviny pľúc opäť rozbehli v spolupráci s medicínskymi stavovskými organizáciami, Národným centrom zdravotníckych informácií a zdravotnými poisťovňami. V rámci prípravnej fázy pre zahájenie skríningu začala pracovná skupina v druhej polovici roka 2021 pracovať na „štandardnom postupe na výkon prevencie karcinómu pľúc metódou skríningu rizikových skupín včasného vyhľadávania pomocou takzvaného LDCT (Low-dose CT)“.

„Tak, ako pri všetkých skríningových programoch, aj tu bude dôležité vypracovanie, pripomienkovanie a ustálenie metodiky pre cestu pacienta skríningovým programom a metodiky pre vykazovanie kódov výkonov a diagnóz súvisiacich so skríningom karcinómu pľúc. Po odbornom konsenze finálneho nastavenia skríningového programu bude potrebná príprava a spustenie masívnej osvetovej podpory spojené s cieleným mediálnym pokrytím,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva.

Tento skríning má podľa ministerstva zdravotníctva potenciál pre zníženie mortality v prípade účasti nad 50 percent. Vo všeobecnosti platí, že investícia do preventívnej medicíny má dlhodobý, pozitívny, ekonomický dopad na systém poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnický deník ale hovorí, že problematika boja proti rakovine si vyžaduje širšiu debatu. „Je to hlbšia spoločenská otázka. Akú mieru štátneho paternalizmu chceme? Ako veľké zásahy do života? Zákaz narkotík, zákaz tabaku, zákaz alkoholu, zákaz mäsa? Kde nakreslí spoločnosť hranicu?“ pýta sa analytik z INESS.

Miroslav Homola