Nemocnice majú vyššiu prioritu ako záchranky. Slovenské ministerstvo zdravotníctva určilo, že 22 miliónov eur vyčlenených v pláne obnovy na obnovu vozového parku záchrannej zdravotnej služby nakoniec do záchraniek nepríde a financie sa presúvajú do nemocníc. Na tlačovom brífingu po vykonanom audite na rezorte to ohlásili poverený minister zdravotníctva Eduard Heger (strana Demokrati) a štátny tajomník Michal Palkovič.

„Prišli sme na to, že bude lepšie tieto peniaze využiť na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. O žiadne peniaze neprídeme a zvýši sa kvalita zdravotnej starostlivosti o občanov v regiónoch,“ mieni Eduard Heger. Presun peňazí odôvodnil tým, že vozový park štátnych záchraniek  sa bude obnovovať z platieb od poisťovní. Obstarávanie by navyše trvalo dlho a nebolo by možné splniť míľnik z plánu obnovy, podľa ktorého mali byť sanitky záväzne dodané do konca roka 2024.

Rezort dosiaľ nemal podpísaných 750 zmlúv k projektom financovaným z plánu obnovy. „Pristúpili sme k zrýchleniu podpisovania zmlúv k projektom týkajúcim sa duševného zdravia, ošetrovateľskej starostlivosti, budovania ambulancií, plánovanej rádioterapie. Do siete pribudne 21 ambulancií. Do konca apríla má byť podpísaných 100 zmlúv,“ ohlásil premiér a poverený minister zdravotníctva.

Najvyšší kontrolný úrad pritom vo svojej správe upozornil, okrem iného, na nedostatočné a neudržateľné financovanie štátnych záchraniek.

Nové sanitky by nestihli obstarať

Veľmi rozčarovaní sú z informácie rezortu zdravotníctva aj záchranári. V pláne obnovy, ktorý slovenská vláda schválila v apríli 2021, boli vyčlenené milióny eur na obstaranie 158 sanitiek, 30 vozidiel tzv. rendez-vous (osobné auto s lekárom) a 9 vozidiel na zásahy pri hromadných udalostiach. Od apríla 2021 do januára 2023 však ministerstvo nevykonalo takmer žiadne kroky k úspešnému zvládnutiu tejto investície.

Vláda nakoniec až 25. januára 2023 určila ako priamych prijímateľov tejto investície Záchrannú zdravotnú službu (ZZS) Bratislava a Záchrannú službu Košice. Dodnes však s nimi ministerstvo zdravotníctva ani nepodpísalo zmluvy o poskytnutí prostriedkov z plánu obnovy. „Toto je veľmi zlá správa pre našich pacientov aj záchranárov. Vozový park v štátnych záchrankách tieto vozidlá potreboval ako soľ. Slovensko vyčlenilo v pláne obnovy viac ako 20 miliónov eur, Brusel ich schválil a niekto po dvoch rokoch ničnerobenia zistí, že sa sanitky a ďalšie vozidlá už nestihnú obstarať. Toto sa skutočne môže stať asi len na Slovensku,“ hovorí prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský. Zástupcovia komory upozorňovali na neplnenie plánu obnovy a ohrozenie termínov reforiem už pred vyše rokom.

Mohlo by vás zajímat

„Vyzývame povereného predsedu vlády a povereného ministra zdravotníctva Eduarda Hegera, aby záchranárom a pacientom vysvetlil, prečo tieto financie berie záchrankám a rovnako ho vyzývame, aby pomenoval konkrétnych vinníkov zmarenia tejto investície a vyvodil hmotnú zodpovednosť. Nemôžeme sa donekonečna tváriť, že sa nič nestalo a že za to nik nenesie zodpovednosť. Toto je jednoducho škandál,“ hnevá sa František Majerský, podľa ktorého ide o premárnenú historickú príležitosť. „A to ešte nehovorím o ďalších miliónoch z fondov Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorých časť rovnako pravdepodobne prepadne, pretože niekto jednoducho nebol schopný nakúpiť sanitky,“ zhrnul.

Veľa problémov

V júli 2022 ministerstvo zdravotníctva informovalo, že z plánu obnovy je k dispozícii vyše 30,5 milióna eur na výstavbu a rekonštrukciu minimálne 55 staníc záchranky. Problematike sa malo venovať Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, ktoré by napríklad určovalo, kde nové stanice vzniknú.

V uplynulých dňoch Zdravotnický deník zisťoval, v akom štádiu je príprava tejto rekonštrukcie a tiež ako rezort zdravotníctva a operačné stredisko reagujú na zistenia Najvyššeho kontrolného úradu (NKÚ). Z rezortu uviedli, že vykonávali audit a operačné stredisko sa k téme nechcelo vyjadrovať. Kontrolóri okrem problémov vo financovaní poukázali aj na nedostatok personálu, čo môže viesť k ohrozeniu dostupnosti, plynulosti a nepretržitosti poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. NKÚ volá po vypracovaní koncepcie rozvoja záchrannej služby a zvážení prijatia okamžitých opatrení s cieľom stabilizácie.

Chýbajú štandardy, komunikácia aj stratégia

Predsedníčka Základnej odborovej organizácie pri ZZS Bratislava Zuzana Pukancová na sociálnej sieti podotkla že podmienky, v akých pracujú posádky záchraniek, sú veľmi individuálne. „Vozidlo záchrannej zdravotnej služby je priestor, kde sa ošetruje pacient v kritickom stave. Platia tie isté pravidlá ako pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v klasickej ambulancii lekára a v nemocnici. Zamestnanci záchranných služieb nežiadajú nič iné, len aby budova stanice spĺňala základný hygienický štandard a bola prispôsobená predmetu činnosti,“ vyhlásila Pukancová.

„Každých šesť rokov prebiehajú tendre, to je uvádzané ako hlavný dôvod, prečo sú priestory prenajímané a majú rozdielnu kvalitu. Poskytovateľovi sa neoplatí investovať do priestoru, ak nevie, či tento priestor bude o šesť rokov využívať,“ doplnila s tým, že nikto si netrúfa povedať, ako bude vyzerať záchranná služba v roku 2026. „So zástupcami zamestnancov nikto o tejto problematike nediskutoval, oficiálne sme nevideli ani návrhy na optimalizáciu siete ani analýzy,“ upozornila odborárka.

Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho je problém aj v to, že za ostatných 30 rokov mal rezort zdravotníctva takmer 20 šéfov. „Ak máte ministra, ktorý nie je vo svojej funkcii ani rok a pol, tak nemôže udržať nejakú zmysluplnú stratégiu a potom sa robia len udržiavacie kroky. Tie nemajú nič spoločné so strategickým riadením,“skonštatoval Andrassy.

Lucia Hakszer