Samosprávy budú mať čas do štvrtku, aby sa vyjadrili k doplnkovým programom nemocníc prvej kategórie. Vyplynulo to z pondelkového stretnutia Michala Palkoviča, štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, a zástupcov samospráv – Jozefa Viskupiča, predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), a Ondreja Luntera, predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).
Palkovič pripustil, že doplnkové programy mali byť schválené do konca marca, ale počká sa na štvrtkové stretnutie so samosprávami. Pripomenul však, že ostatné termíny, týkajúce sa reformy nemocničnej siete, budú dodržané.
Vitálna nárazníková zóna
Od predchádzajúceho ministra dostali zástupcovia krajov prísľub, že predtým, ako bude zverejnený kompletný zoznam doplnkových programov v nemocniciach prvej kategórie, tak si ministerstvo prejde ich pripomienky a bude o nich rokovať. „Aby sme mali čas buď ľudí upokojiť, že sa nič nezmení, alebo ich varovať, aby sa pripravili na zmeny a obmedzenie zdravotnej starostlivosti. Štátny tajomník nám dnes doplnkové programy predstavil a získali sme čas, aby sme ich mohli prejsť s našimi zdravotníckymi odbormi a jednotlivými nemocnicami,“ konštatoval predseda BBSK. Potom budú môcť samosprávy predstaviť svoje pripomienky.
Od prvého dňa, ako sa začalo rozprávať o reforme nemocníc, tak samosprávy podľa Luntera strážia dostupnosť zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch. „Od prvého dňa hovoríme, že reforma mala začať inak a to reformou ambulantného sektoru, ktorý mal vytvoriť vitálnu nárazníkovú zónu, aby menej ľudí končilo v nemocniciach,“ povedal predseda BBSK.
Samosprávy sú presvedčené, že až následne sa mali robiť zmeny v nemocničnej sieti. „Napriek našim upozorneniam sa predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva rozhodlo vydať cestou reformy nemocníc. My sme aj naďalej v pozícii strážcu a snažíme sa vyrokovať čo najvýhodnejšie podmienky pre obyvateľov jednotlivých regiónoch, teda pre obyvateľov celého Slovenska, aby nebola obmedzená dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ poznamenal Lunter.
Plán obnovy i zákon o liekoch
Palkovič potvrdil, že na stretnutí prerokovali množstvo bodov, ktorí trápia samosprávy. „Bola to téma ambulantnej starostlivosti, aké sú momentálne možnosti, čo sa týka dofinancovania. Preberali sme liekovú reformu, novelu zákona o liekoch a jej vplyv na mnohé oblasti, ako je napríklad preskripcia liekov. Ďalšou veľmi dôležitou témou bol plán obnovy, kde sa zástupcovia samospráv zaujímali o to, aké budú ďalšie kroky a výzvy a kde sa môžu uchádzať o financie pre zdravotnícky sektor,“ povedal štátny tajomník. Najdôležitejšou témou však podľa neho boli doplnkové programy. „Máme hotovú verziu, ktorú sme odprezentovali. Stretneme sa ešte raz vo štvrtok a v tomto období môžu samosprávy komunikovať s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti, aby zistili ich požiadavky a potreby,“ dodal Palkovič.
Nemocnice požiadali celkovo o 1076 doplnkových medicínskych programov. „Boli sme informovaní, že 23 percent je v rozpore s vyhláškou. Chceme to ešte ďalej konzultovať a uistiť sa, či nebol nejaký doplnkový program vynechaný,“ poznamenal Viskupič.
Mohlo by vás zajímat
Kritériá sú podľa Luntera vždy arbitrážne. „Teda je nakreslená pomyselná čiara. Našim cieľom je pozerať sa na zdravotníctvo komplexne, teda spoluprácu ambulantného sektora a nemocníc. Budeme bojovať za to, že v prípade, ak aj nejaký program spadol pod arbitrážnu hranicu, avšak zároveň tam neexistuje ambulantná starostlivosť, ktorá by ho mohla kompenzovať, aby sme to minimálne na prechodné obdobie zvážili,“ dodal.
Ako dodal Viskupič, na stretnutí sa zaujímali aj o možnosť vyhlásenia novej výzvy pre ambulantný sektor. „Dostali sme informáciu, že k niečomu takému s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde. Opäť sme ministerstvo upozornili, že samosprávy suplujú činnosť zdravotných poisťovní pri činnostiach, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona,“ upozornil predseda TTSK. Podľa jeho slov samosprávy chcú, aby poisťovne informovali pacientov, resp. svojich poistencov, a zabezpečovali im dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú ambulantnú starostlivosť, a nenechávali to na kraje. „Dostali sme uistenie, že s týmto sa bude vedieť ministerstvo zdravotníctva vysporiadať,“ uzavrel Viskupič.
Jozef Brezovský
