Ministerstvo zdravotníctva podľa dohody s predstaviteľmi samosprávnych krajov zverejnilo doplnkové programy pre jednotlivé nemocnice v rámci optimalizácie siete nemocníc. Ako na tlačovej besede povedal Michal Palkovič, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, predchádzali tomu desiatky stretnutí s jednotlivými nemocnicami, ktoré si požiadali o schválenie doplnkových programov.

Na základe dát od zdravotných poisťovní a konzultácií s nemocnicami bol vytvorený zoznam doplnkových programov, ktoré rozšíria medicínske služby v jednotlivých nemocniciach nad rámec povinných programov schválených v decembri 2022. Kompletná reforma prinesie podľa rezortu zdravotníctva pacientom vyššiu kvalitu, maximálne čakacie lehoty, lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a najmä prehľadnosť systému nemocničnej starostlivosti.

Osobné pripomienkovacie konanie

Palkovič sa so zástupcami samosprávnych krajov zároveň dohodol, že spolu s odborným tímom navštívi tie regióny alebo nemocnice, z ktorých sa má presunúť poskytovanie konkrétnej zdravotnej starostlivosti do iných nemocníc. Taktiež sa dohodol na užšej spolupráci a pravidelných stretnutiach či posilnení komunikácie smerom k pacientom. „V nadchádzajúcich dňoch budú nemocniciam zasielané rozhodnutia o doplnkových programov. Na základe stretnutia so zástupcami samosprávnych krajov bude pri každom rozhodnutí o neschválení doplnkového programu uvedené aj podrobné zdôvodnenie,“ konštatoval štátny tajomník.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter na tlačovej besede ocenil, že návrh doplnkových programov pre nemocnice bol vo väčšine prípadov urobený citlivo. To podľa neho znamená, že môže občanov a obyvateľov BBSK ubezpečiť, že sa neobmedzí reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

„Stále však pretrvávajú zásadné pripomienky k rozsahu zdravotnej starostlivosti v nemocniciach v Revúcej a v Brezne, tak ako nám bola zaslaná. Mám za to, že tento druh vážnych rozhodnutí treba zvažovať, robiť a komunikovať citlivo. Preto ďakujem štátnemu tajomníkovi za jeho osobný prísľub, že priamo v Revúcej a v Brezne prebehne niečo, čo by som nazval osobné pripomienkovacie konanie, a predstavitelia nemocnice a mesta budú môcť priamo so štátnym tajomníkom a jeho osobným tímom prejsť svoje argumenty a špecifickú situáciu v danej nemocnici. Bolo nám prisľúbené, že ich pripomienky budú zodpovedne posúdené a konečné rozhodnutie padne v júni,“ konštatoval Lunter.

Dodal, že teraz je čas, aby sa do centra pozornosti dostala otázka revitalizácie ambulantného sektora. „Ambulantný sektor sa vie postarať o 80 percent zásahov zdravotnej starostlivosti. Tu treba pridať, ak má dôjsť k zlepšeniu dostupnosti, včasnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Práve v tejto oblasti čakáme na zásadné impulzy od rezortu zdravotníctva,“ poznamenal predseda BBSK.

Mohlo by vás zajímat

Splnenie viacerých podmienok

Nemocnice po ich zaradení do základnej úrovne avizovali, že budú mať záujem rozšíriť povinný rozsah zdravotnej starostlivosti aj o doplnkové programy. V predchádzajúcich troch mesiacoch analytici ministerstva a ďalší odborníci vyhodnocovali ich požiadavky, rokovali s vedením takmer všetkých nemocníc, a na základe exaktných dát vytvorili zoznam doplnkových programov pre jednotlivé nemocnice.

Pri schvaľovaní doplnkových programových profilov jednotlivých nemocníc museli byť splnené viaceré podmienky, aby bola zaručená požadovaná kvalita zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pre pacientov. Do úvahy sa bralo napríklad to, či nemocnica poskytovala zdravotnú starostlivosť v danom programe, jej splnenie podmienok pre dostatok kvalifikovaného a špecializovaného zdravotníckeho personálu pre jednotlivé služby, požiadavky na materiálno-technické vybavenie pre konkrétne medicínske služby, dostatočný objem konkrétnych výkonov v danej nemocnici. Dôležitým parametrom bola aj potreba konkrétnych služieb v danom regióne, resp. na území Slovenskej republiky ako celku.

Aj na základe týchto kritérií bola každej z nemocníc, ktorá požiadala o schválenie doplnkových programov, schválená väčšina z požadovaných doplnkových programov. „Rozdelenie nemocníc do jednotlivých profilov s povinnými programami a schválenie doplnkových programov znamená okrem vyššej kvality pre pacientov aj väčšiu istotu pre nemocnice. Zdravotné poisťovne totiž musia zazmluvniť všetky povinné a doplnkové programy v jednotlivých nemocniciach. Pacienti budú mať zároveň prehľad o rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v každej konkrétnej nemocnici,“ povedal Palkovič.

Proces optimalizácie siete nemocníc sa zverejnením doplnkových programov nekončí. Nemocnice budú môcť každý rok požiadať o zmeny v sieti. Môžu, napríklad, žiadať o ďalšie doplnkové programy, alebo aj o zvýšenie alebo zníženie úrovne nemocnice. Tento rok môžu zasielať žiadosť do 31. mája.

Jozef Brezovský