Stále je skoro posúdiť výsledný efekt protestov slovenských nemocničných lekárov na jeseň 2022. Počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka to povedal predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽaNO). V tom čase vyše 2 100 lekárov z nemocníc podalo výpovede, ktoré stiahli po skokovom navýšení platov tesne predtým, ako by výpovede na začiatku decembra vstúpili do platnosti. Dodal, že ho mrzí eskalácia situácie týmto spôsobom.
„Už dlho sa snažili naštartovať valorizáciu miezd, čo sa do určitej miery podarilo v lete. Išlo najmä o navýšenie platov zdravotných sestier. Potom však nároky na navýšenie tabuľkových platov lekárov boli oveľa vyššie a prešlo to do nátlakovej akcie, tak vláda nakoniec musela ustúpiť. Výsledný efekt sa podľa mňa bude štatisticky dať vyhodnotiť až koncom tohto roka,“ tvrdí Krajčí.
Sú na tom sestry lepšie?
Z výjazdov po regiónoch majú podľa neho poslanci správy, že sa podarilo stabilizovať zdravotné sestry. Teraz sa však mnohí ľudia obávajú toho, že sestry budú odchádzať z ambulancií do nemocníc, lebo zvýšenie platov sa ambulancií netýka. Rovnako sa netýka zdravotných sestier pracujúcich v sociálnych zariadeniach, preto bude musieť podľa Krajčího platy valorizovať aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálna sféra bude potrebovať systémové zmeny. Inak môže dôjsť k jej kolapsu.
„Teraz sa riešil problém, že prax nemocničných sestier, ktoré predtým pracovali v sociálnych zariadeniach, nebola započítavaná do valorizácie. Sestry sa môžu oprávnene cítiť ukrivdené,“ podotkol šéf zdravotníckeho výboru.
Na otázku Zdravotníckeho denníka, či veľké zvýšenie platov lekárov nemôže vyvolať pnutie u iných štátnych zamestnancov, Krajčí reagoval že ľudia v princípe lekárom vyššie platy prajú, pretože si vážia zdravie a uvedomujú si, že lekári musia byť dobre ohodnotení. „Hoci možno úplne nesúhlasia s tým, ako sa to celé dialo,“ pripustil.
Po uplynutí čakacej doby by pacientovi mali preplatiť starostlivosť v zahraničí
Na Slovensku sa aktuálne realizuje reforma, takzvaná optimalizácia siete nemocníc. Účastníci diskusie pri okrúhlom stole súhlasne konštatujú, že celý zákon ešte bude potrebné novelizovať.
„Je nejaká kostra reformy daná zákonom. Zhodli sme sa, že kostru reformy zdravotníctva rušiť nemusíme, pretože je tak flexibilná, že si s ňou vieme spraviť, čo chceme,“ žartuje Krajčí. Reforma sa začala robiť práve počas jeho éry ako ministra zdravotníctva. Reforma je postavená tak, že jej centrom má byť pacient. „Celá je nastavená analyticky veľmi kvalitne a má stáť na maximálnych čakacích lehotách, ktoré zadefinuje regulátor, teda rezort zdravotníctva. Keď máme tieto dáta a maximálne čakacie lehoty pri akomkoľvek ochorení, musíme definovať cestu pacienta. Náš trhový mechanizmus ju však hodil do koša a v našom systéme si človek sám musí hľadať lekára,“ podotkol Krajčí s tým, že pacient lekára často nevie nájsť, musí uňho platiť či ďaleko cestovať. „Podľa dát môžeme zistiť, aká je kapacita nášho systému pre jednotlivé ochorenia,“ hovorí lekár a poslanec Krajčí. Niektoré oddelenia podľa neho treba redukovať, pretože také veľké množstvo na Slovensku nepotrebujeme. Treba naopak centralizovať na vyššie pracoviská, pretože tým pacient získa väčšiu kvalitu a efektivitu. „Myslím, že osvietený minister vie s tou kostrou robiť dobré veci pre pacienta,“ nadhodil Krajčí.
Krajčí tlačil na to, aby v zákone bolo určené, že pacient, ktorý potrebuje isté ošetrenie alebo zákrok, a tie mu nebudú poskytnuté v slovenskej nemocnici do uplynutia maximálnej čakacej doby, bude mať od roku 2024 nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí a poisťovňa ju preplatí. Prípadne ju v tom prípade preplatí u ktoréhokoľvek poskytovateľa na Slovensku, ktorého si pacient vyberie, vrátane tých nezmluvných.
Rázsochy sa nepostavia včas
V zdravotníckych zariadeniach sú platy zadefinované zákonom a ohodnotiť zdravotníka nad rámec stanoveného valorizačného mechanizmu je podľa Mareka Krajčího problém. Pokiaľ by riaditelia nemocníc mali dostatočné zdroje, môžu odmeňovať na základe kritérií kvality, ktoré si stanovia. Krajčí si myslí, že práve na to sa treba zamerať: teda spravodlivé financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. „V súčasnosti sa dokončuje platobný mechanizmus DRG. Myslím, že aj v rámci reformy, teda optimalizácie siete nemocníc, sa ešte dajú ušetriť nejaké peniaze, ktoré môžeme vložiť späť do poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo lepšieho ohodnocovania zdravotníkov,“ povedal Krajčí. V ambulantnej starostlivosti podľa neho treba lepšie zadefinovať minimálnu verejnú sieť ambulantných poskytovateľov.
Čo sa týka neslávnej výstavby nemocnice na bratislavských Rázsochách, účastníci okrúhleho stola všetci súhlasia, že sa ich nepodarí postaviť v stanovenom termíne. Zuzana Dolinková zo strany Hlas-SD vyhlásila: „Už len (poverený premiér Eduard) Heger verí, že áno.“
Podľa Mareka Krajčího sú najväčším problémom dlhé verejné obstarávania. „Ten, kto nechce, aby sa Rázsochy postavili, má obrovské spektrum možností, ako proces blokovať,“ poznamenal. Pôvodne Plán obnovy počítal s tým, že Rázsochy budú mať 1 153 lôžok. Krajčí nevidí reálne, že by sa skelet nemocnice stihol postaviť z európskych zdrojov.
Ozývajú sa viaceré názory a aj zdravotnícki experti na diskusii vyhlásili, že nemocnica by mala byť umiestnená skôr na východnej strane Bratislavy. Krajčí súhlasí, že by to bolo geograficky lepšie, ale to už by sa vôbec nestíhalo.
Druhá vec je, že zdravotníckych pracovníkov nie je neobmedzený počet. „Vieme, že majú veľký problém s personálom aj v Boroch (novootvorená súkromná nemocnica v Bratislave, poznámka redakcie). Existuje teda obava, že keby boli Rázsochy čoskoro postavené, nebude tam mať kto robiť,“ povedal predseda zdravotníckeho výboru.
Peniaze musia ísť do štátnych nemocníc
Čo sa týka zdravotného poistenia a financií v zdravotníctve, na Slovensku neboli podľa Krajčího definované úhradové mechanizmy zdravotnej starostlivosti, čo sa zmenilo úhradovou vyhláškou k programovému rozpočtu v marci 2023. Tento systém funguje aj v Česku. „Aj na Slovensku by to malo fungovať tak, že každý rok sa vyhláška pripravuje s poisťovňami, hlavnými stakeholdermi z ministerstva zdravotníctva a poskytovateľmi. Mala by byť zverejnená k 15. januáru. „Teraz už nejakú máme a je to posun, pretože minuloročná vyhláška bola úplne bezzubá, nedefinovala nič a boli v nej možné veľké odchýlky. Táto jasne hovorí, kam peniaze dávame. Obrovský problém Slovenska totiž bol, že sme veľmi ťažko vedeli dosledovať financie, ktoré štát a najmä aktívni poistenci nalievajú do systému verejného zdravotného poistenia. Slovensko je stále jediná krajina Európskej únie, ktorá dovoľuje z verejného zdravotného poistenia generovať zisk,“ podotkol Krajčí.
V tomto bola podľa neho expertom súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá dokázala odpisovať svoj poistný kmeň a tak generovať fiktívnu stratu a z verejného zdravotného poistenia splácať svoje úvery. „V rokoch 2010 až 2020 vytiahli zo systému verejného zdravotného poistenia viac ako 900 miliónov eur. Minulý rok sme zastropovali zisk poisťovní na úrovni jedného percenta,“ hovorí. Tiež je podľa neho dobré, že úhradová vyhláška presne definuje, koľko peňazí má ísť do ktorej časti zdravotníctva. Predtým sa stávalo, že poisťovne doň dávali menej peňazí, ako bolo určené v rozpočte. „Keďže neexistovala cenotvorba, do ústavnej zdravotnej starostlivosti sa peniaze vkladali len formou akýchsi prospektívnych rozpočtov a nemocnice dostali to, čo v tom segmente zostalo. Škaredo na to doplácali najmä štátne nemocnice, kde vznikali obrovské dlžoby, ktoré predražujú systém a štát nemocnice stále len oddlžuje,“ poznamenal Krajčí.
Štátne nemocnice mali najväčší investičný a modernizačný dlh a nemohli sa uchádzať o eurofondy. Boli totiž definované ako podnik v ťažkostiach, práve preto, že mali dlžoby. „Myslím si, že niekomu to veľmi vyhovovalo,“ podotkol Krajčí. Eurofondy smerovali na perifériu, do súkromných nemocníc, ale tie desiatky miliónov eur podľa poslanca potrebujú práve pacienti vo veľkých štátnych nemocniciach.
Ďalšie problémy
„V novej úhradovej vyhláške by sme mali čo najskôr odstúpiť od toho, že teraz si poisťovne dovolia stropovať výdavky na jednotlivé výkony. Treba ich zrušiť a poskytovatelia si musia sledovať, koľko od poisťovní reálne dostávajú, či je to spravodlivé a či iní nedostávajú viac,“ hovorí Krajčí.
Aj člen zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) v diskusii Zdravotníckeho denníka konštatoval, že pri prijatí programového rozpočtovania upozorňoval na jeho možné riziká. Podľa neho nie je predvídateľné a nevyhodnocujú sa jeho oprávnené náklady. Lekárka a členka predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia Monika Kolejáková k téme financií v zdravotníctve poznamenala, že štát odvádza za svojich poistencov, teda nezaopatrené deti, dôchodcov, osoby poberajúce ošetrovné, materské alebo rodičovský príspevok, uchádzačov o zamestnanie a ďalších, aktuálne sumu 34 eur. Len vedenie účtu v zdravotnej poisťovni pritom stojí 27 eur. Marek Krajčí poznamenal, že tento rok ide do systému verejného zdravotného poistenia 2,8 miliardy eur, čo predstavuje viac ako miliardové navýšenie oproti minulému roku. Okrem toho do zdravotníctva smerujú prostriedky aj z ďalších zdrojov.
Foto: Roman Skyba
Lucia Hakszer
