Základom zdravotníckeho systému musí byť ambulantná sieť. Povedala to na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka Zuzana Dolinková, podpredsedníčka strany Hlas-SD. Zvýšenie kompetencií všeobecných lekárov podľa nej odbremení špecialistov a následne aj nároky na ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Je podľa nej úplne zbytočné hovoriť o tom, či boli ambulancie dofinancované dostatočne, pretože si myslí, že boli vždy tie posledné, s ktorými zdravotné poisťovne rokovali, keď sa pripravoval nový rozpočet a uzatvárali sa nové zmluvy. „Najprv to boli samozrejme nemocnice, ktoré zhltli takmer celý rozpočet,“ konštatovala Dolinková.
Dofinancovanie už v januári
„Napriek tomu, že sa upozorňovalo, že zase bude problém v ambulantnom sektore, tak to takmer nikto neriešil,“ pripomenula podpredsedníčka Hlasu-SD. Dodala, že neskôr prišlo prvé dofinancovanie, druhé dofinancovanie, pretože bez toho by nebolo možné ďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia. „Potom sú ambulancie nútené zavádzať poplatky, ako to bolo aj v januári tohto roku. Inak by boli zanikli a ľudia by nemali kam ísť k lekárovi,“ poznamenala Dolinková.
Tento rok je podľa nej prvým rokom, kedy k dofinancovaniu muselo prísť už v januári, pretože 283 miliónov eur bolo sľúbených na dofinancovanie ambulantného sektora, ale za podmienky, že sa dohodnú aj na sanácii zvýšených úhrad za energie.
„Len 4-5 percent ambulancií sa dostalo do kompenzačnej schémy pomoci tak, že naozaj dostali nejaké financie na zvýšené náklady na energie. Ostatné ambulancie nič nedostali, pretože väčšinou sú v podnájme a pokiaľ prenajímateľ nepožiada ministerstvo hospodárstva o kompenzáciu zvýšených nákladov za energie, tak ambulancie sa k peniazom nedostanú,“ uviedla Dolinková.
Systém je krok od kolapsu
Ďalším problémom sú podľa Dolinkovej nemocnice. „Aj keď bolo po dohode s nemocničnými lekármi sľúbené, že sa dostane do zdravotníctva viac peňazí, niekde sa asi zastavili, keď sa nedostali do zdravotných poisťovní,“ poznamenala. Myslí si, že zase hrozí, že ak do zdravotníctva neprídu sľúbené peniaze na dofinancovanie nemocníc, ktoré by mali byť vo výške 238 miliónov eur, od mája nebudú mať niektoré nemocnice zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Opäť sa podľa jej názoru otvára otázka, ako budú plánované výkony hradené.
„Možno by mal niekto z ministerstva financií povedať, ako sa vlastne pripravuje rozpočet, ako sa plánujú úspory a prečo už k dofinancovaniu sektoru zdravotníctva došlo v januári. Máme ešte trištvrte roka pred sebou a štátna zdravotná poisťovňa už deklaruje, že jej dochádzajú financie. Čiže predpokladám, že aj tento rok bude v zdravotníctve problémov dosť,“ uviedla podpredsedníčka Hlasu-SD. Podľa nej sa ešte len ukáže, čo urobia ambulantní lekári a či si vystačia s takými zmluvami, ako podpísali.
Mohlo by vás zajímat
Nie je ani presvedčená, že keď sa budú kategorizovať nemocnice, budú lekári odchádzať do ambulancií. Je to podľa nej celkom iný typ práce. „Musím však povedať, že so zdravotníckym personálom bude naozaj reálny problém, už sme iba krôčik od toho, aby systém skolaboval,“ pripomenula Dolinková.
Potvrdila, že upozorňovali na to, že navýšenie platov lekárov v nemocniciach spôsobí ďalšie problémy v ambulanciách. „Vtedajší minister zdravotníctva, premiér a aj vláda vedeli, že tento problém nastane, napriek tomu sa to neriešilo kontinuálne,“ dodala Dolinková.
Myšlienka kategorizácie je správna
„Nemôžeme stavať dom od strechy, to platí vo všeobecnosti a aj v zdravotníctve. Pokiaľ si nejaký naozaj osvietený minister zdravotníctva neuvedomí, že ak nebudeme mať pevne postavené základy, a tými je práve ambulantná zdravotná starostlivosť, tak potom zdravotníctvo nemá zmysel budovať,“ myslí si podpredsedníčka Hlasu-SD.
Podľa nej môžeme akokoľvek optimalizovať nemocnice, ale ak Slovensko nebude mať ambulantnú sieť a motivovaných lekárov, tak všetci pacienti budú chodiť do nemocníc a tie logicky nakoniec skolabujú. „Musíme to riešiť systémovo a som presvedčená, že treba navýšiť platby pre zdravotníctvo. Mali by sme sa začať otvorene rozprávať o zmene financovania verejného zdravotného poistenia,“ potvrdila Dolinková. Dôvodom je, aby všetci, vrátane pacientov, mali väčší dohľad a kontrolu nad svojimi peniazmi, ktoré do systému posielajú.
Myšlienka optimalizácie špecializovaných výkonov v nemocniciach vyššieho typu je podľa nej správna a aj celý projekt má hlavu a pätu. „Ale robíme to naopak, pretože nemáme stabilnú ambulantnú sféru. Všetci vieme, ako mala vyzerať sieť všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti, akurát sa to v praxi nerealizuje. Rozumiem, že sa nedá urobiť všetko naraz, ale som zástancom toho, aby sme začali, ako sa hovorí, od podlahy,“ pripomenula.
Dnes je kategorizácia nemocníc podľa jej slov nastavená tak, že okrem piatich pôrodníc, ktoré sa majú zrušiť, všetko funguje tak, ako predtým. Aj z doplnkových programov, z ktorých si nemocnice po zaradení do jednotlivých úrovní požiadali o zazmluvnenie, bolo schválených 77 percent. „Pre pacienta je to, samozrejme, dobré, pretože má vo väčšine prípadov zachované zdravotnú starostlivosť tak, ako bol zvyknutý. Ja som za to, aby sa z nemocníc, ktoré sú neefektívne, presunula zdravotná starostlivosť niekde inde,“ dodala Dolinková. Musí však byť garantovaná a musia sa zvýšiť kompetencie všeobecných lekárov. „Tým pádom nebudú musieť pacienti tak často navštevovať špecializovaných lekárov a tým pádom budú menej potrebovať aj ústavnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, nie je to otázka jedného roka, ani dvoch či troch,“ potvrdila.
Treba prezradiť plán B a C
Podľa Vladimíra Baláža, poslanca Národnej rady SR a člena parlamentného zdravotníckeho výboru (Smer-SD) je pre výstavbu nemocnice Rázsochy zle zvolené aj miesto. Podľa neho má byť na východnom okraji Bratislavy, aby bola ľahšie prístupná. Predseda zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽANO) si zase myslí, že najväčším problémom sú dlhé verejné obstarávania. „Ten, kto nechce, aby sa Rázsochy postavili, má obrovské spektrum možností, ako proces blokovať,“ konštatoval. Podľa lekárky a členky predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Moniky Kolejákovej sa o tom, či sa výstavbu nemocnice na Rázsochách podarí zrealizovať, rozhodne v auguste tohto roka, kedy už musí byť realizovaný projekt.
„To, že Bratislava musí mať novú koncovú univerzitnú nemocnicu, je fakt. Ak nový štátny tajomník ministerstva zdravotníctva hovorí, že existuje plán B alebo aj C, treba s nimi ísť von, aby sme vedeli, kde budú nové lôžka. Či to budú Rázsochy alebo niečo iné. Tomu, že sa použijú peniaze z plánu obnovy na výstavbu nemocnice Rázsochy už nikto neverí, teda okrem povereného predsedu vlády Eduarda Hegera,“ povedala Dolinková. Dodala, že nie je dôležité, či bude stáť nemocnica na Rázsochách alebo niekde inde, ale rozhodnutie musí prísť čo najskôr.
Jozef Brezovský
Foto: Roman Skyba
