Dobrovoľníci Červeného kríža sú anjelmi spásy, konštatuje prezidentka Zuzana Čaputová
S 8. májom sa okrem konca druhej svetovej vojny spája aj ďalšie významné výročie. Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca si každý rok v tento deň pripomína narodeniny svojho zakladateľa, Švajčiara Henryho Dunanta. 8. máj je ustanovený ako Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Pre Slovenský Červený kríž (SČK) tento rok oslavy vyvrcholili už 3.mája. Územný spolok SČK Bratislava – mesto navštívila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
„Privítali ma slovami ´Sme všade tam, kde nás treba´. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky Slovenského Červeného kríža sú ´anjelmi spásy´ v osudných situáciách. Vedia, ako pomôcť, od viacerých prítomných som si vypočula silné svedectvá o slovách vďaky, ktoré im ľudia venujú. Sú viac ako akékoľvek vyznamenanie,“ uviedla Zuzana Čaputová na sociálnej sieti. Pripomenula, že organizácia má nezastupiteľnú úlohu aj pri organizovaní kurzov prvej pomoci, ktorej podávanie si v Červenom kríži sama vyskúšala. Táto schopnosť je dôležitá pre pomoc ľuďom aj pre psychické zvládnutie kritických situácií.
Červený kríž spája ľudí, ktorí chcú konať dobro
Zakladateľ organizácie Henry Dunant prišiel s myšlienkou Červeného kríža po tom, čo v roku 1859 na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia pri talianskom Solferine.
Po bitke francúzskych a rakúskych vojsk zostalo 40 tisíc mŕtvych. Tisíce ranených ležali kvôli nedostatku vojenských lekárov bez povšimnutia. Henry Dunant bol situáciou šokovaný. Zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre všetkých ranených bez ohľadu na to, z ktorého vojska pochádzali.
V súčasnosti tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 190 Národných spoločností, 200 miliónov dobrovoľníkov a 275 tisíc zamestnancov.
„Za 160 rokov sme ako ľudstvo nevídaným spôsobom zdokonalili technológie zabíjania a ničenia. No na ich protipóle stojí po celý čas rovnaká sila – človek a jeho vôľa konať dobro a pomáhať. Aj v Slovenskom Červenom kríži sa usilujeme zmierňovať utrpenie ľudí, a tiež mu predchádzať,“ konštatuje SČK v tlačovej správe. Darí sa to najmä vďaka veľkému nasadeniu zamestnancov a dobrovoľníkov. Tí sa angažujú v poskytovaní prvej pomoci, darcovstve krvi, v oblasti humanitárnej pomoci, sociálnej práce či psychologickej prvej pomoci.
Mohlo by vás zajímat
Nobelove ceny za mier
Dlhoročným dobrovoľníkom je aj súčasný prezident Slovenského Červeného kríža, lekár Jozef Köppl. „Len človek, ktorý robí niečo nezištne a s otvoreným srdcom, dokáže pomôcť tomu, aby dobro v našej spoločnosti nebolo pošliapané. Som veľmi rád, že práve Slovenský Červený kríž je organizáciou, ktorá má veľmi širokú dobrovoľnícku základňu. Každý, kto chce pomôcť svojmu okoliu, je u nás vítaný,“ konštatuje doktor Köppl.
Červený kríž je jediná organizácia na svete, ktorá získala už tri Nobelove ceny za mier. Jej zakladateľ Henry Dunant bol zároveň úplne prvým nositeľom tejto ceny, udelenej v roku 1901. Dostal ju spolu s francúzskym ekonómom a pacifistom Frédéricom Passym za „humanitárne snahy pomáhať raneným vojakom a vytvoriť medzinárodné porozumenie“.
Činnosť Červeného kríža na území Slovenska sa datuje ešte pred vznik Československej republiky do čias Uhorska. 6. februára 1919 vznikla prvá spoločnosť Červeného kríža Čechov a Slovákov – Československý Červený kríž (ČSČK), ktorého predsedníčkou sa stala Alica G. Masaryková, dcéra československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Ten bol tiež čestným prezidentom ČSČK.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
