Intenzívna liečba akútnej leukémie sa má začať do 14 dní od diagnostiky, neurologická liečba následkov po cievnej mozgovej príhode do 30 dní a na operáciu pruhu by sa malo čakať maximálne 120 dní. Reforma nemocníc má slovenským pacientom garantovať maximálny čas čakania na konkrétnu operáciu alebo iný zdravotnícky výkon.

Rezort zdravotníctva informoval, že od 1. januára 2024 budú po prvýkrát na Slovensku existovať maximálne čakacie lehoty pre jednotlivé medicínske služby. Určil ich zákonným ustanovením. Ak poisťovňa nedokáže v určenom čase zabezpečiť pacientovi potrebný zákrok v slovenských nemocniciach, pacient bude mať nárok na liečbu v zahraničí.

Týka sa to vyše 700 výkonov plánovanej zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie sa začne uplatňovať od 1. januára 2024. V roku 2025 sa bude vyhodnocovať, či boli čakacie lehoty v súlade so zákonom a vyhláškou ministerstva. Rezort pre Zdravotnícky denník uviedol, že zdravotné poisťovne budú povinne vytvárať a viesť zoznam čakajúcich poistencov na základe návrhu na plánovanú starostlivosť zaslaného prevádzkovateľom nemocnice. PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky doplnil, že súhrnný zoznam podľa medicínskych služieb a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bude na základe dát od zdravotných poisťovní zverejňovať Národné centrum zdravotníckych informácií. Zoznamy budú anonymné a bude sa v nich zverejňovať jedinečný identifikačný kód návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť, na základe ktorého si poistenec bude môcť overiť svoje zaradenie na čakaciu listinu.

Lehoty prijateľné s ohľadom na zdravotný stav

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR o kategorizácii ústavnej starostlivosti presne menuje medicínske služby, pri ktorých je nárok na časovú dostupnosť. Zdravotná poisťovňa je povinná tieto zoznamy zverejňovať podľa jednotlivých nemocníc.

„Lehota musí vychádzať z objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu osoby v čase indikácie, jeho anamnézy a pravdepodobného priebehu jeho choroby, bolestivosti alebo povahy jeho ochorenia a kapacitných možností zdravotníckeho zariadenia. Musí ísť o medicínsky prijateľnú dobu s ohľadom na zdravotný stav a klinické potreby pacienta,“ vysvetlil komunikačný odbor ministerstva. Doplnil, že čakacie lehoty pre jednotlivé diagnózy a výkony stanovené vo vyhláške boli určené odbornými pracovnými skupinami a zohľadňovali odborné medicínske faktory v tej-ktorej medicínskej službe.

Zaplatia aj u nezmluvných a zahraničných poskytovateľov

Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poskytnutie starostlivosti v maximálnej čakacej lehote u zmluvného poskytovateľa, bude povinná zabezpečiť a uhradiť zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa. V tomto prípade si však poistenec vyberie poskytovateľa sám podľa svojich preferencií.

Pokiaľ nie je možné starostlivosť zabezpečiť na Slovensku včas ani u poskytovateľa, s ktorým poisťovňa nemá zmluvu, je možné uplatňovať takzvaný inštitút plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie (EÚ). Ide o štandardný postup v zmysle európskej legislatívy, ktorý slovenskí poistenci už v súčasnosti využívajú Upravuje ho zákon o zdravotnom poistení, ktorý určuje, že zdravotná poisťovňa vydáva poistencovi nárokový doklad (takzvaný S2 formulár).

Mohlo by vás zajímat

Zákon ustanovuje, že poskytnutie plánovanej starostlivosti v inom štáte, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s tamojším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je však predpoklad, že zdravotné poisťovne majú informácie o tom ktorí zahraniční poskytovatelia môžu poskytnúť požadovanú plánovanú zdravotnú starostlivosť, keďže poisťovne už v súčasnosti vydávajú nárokové doklady pri plánovanej starostlivosti v inom štáte EÚ. „Máme teda za to, že zdravotné poisťovne majú nástroje a môžu urobiť opatrenia na dodržanie poistencovho nároku na plánovanú starostlivosť v inom členskom štáte, a teda môžu poistencovi napríklad navrhnúť konkrétneho lekára v inom členskom štáte. Samozrejme, platí voľný výber poskytovateľa a súhlas poistenca s poskytnutím plánovanej starostlivosti konkrétnym zdravotníckym zariadením v inom členskom štáte je prvoradý,“ uviedol rezort zdravotníctva. Garancia úhrady za zdravotnú starostlivosť vyplýva z európskej legislatívy aj zo zákona o zdravotnom poistení.  

Hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Kristína Baluchová vysvetlila, že predpokladaný termín zdravotnej starostlivosti si pacient dohodne priamo s indikujúcim lekárom, pričom lekár zohľadňuje súhrnný zoznam čakajúcich s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav konkrétneho poistenca a jeho preferencie. „Ak poistenec nesúhlasí s predpokladaným dátumom poskytnutia plánovanej starostlivosti prekračujúcim lehotu časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti a v záujme dodržania lehoty časovej dostupnosti, zdravotná poisťovňa zabezpečí poskytnutie plánovanej starostlivosti u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu,“ uviedla Baluchová. Ak sa to nepodarí, poisťovňa má starostlivosť poskytnúť u nezmluvného poskytovateľa podľa výberu poistenca v rovnakej výške ako u zmluvného poskytovateľa a následne u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ podľa osobitného predpisu.

Zdravotnícke zariadenia musia mať kapacity a motiváciu

Každý zdravotná poisťovňa bude okrem vedenia zoznamu čakajúcich poistencov, uhradenia starostlivosti a informovania pacienta, tiež povinná viesť evidenciu predpokladaných nákladov na úhradu plánovanej starostlivosti v zozname čakajúcich poistencov na nasledujúci kalendárny rok a oznamovať tieto údaje ministerstvu zdravotníctva každoročne do konca februára. Ministerstvo uviedlo, že spolu s poisťovňami a poskytovateľmi pripravuje metodické usmernenie, ktorým stanoví podrobný postup zdravotnej poisťovne a poskytovateľa pri vedení zoznamu čakajúcich poistencov.

Všetky zdravotné poisťovne Zdravotníckemu denníku potvrdili, že budú postupovať v zmysle prijatej legislatívy. Môže sa však stať, že zdravotnú starostlivosť na Slovensku nebude možné zabezpečiť z objektívnych príčin, ako je nedostupnosť voľných termínov či nedostatok zdravotníckeho personálu (predovšetkým sestier).

„Je správne, že pacient vie na čo, má nárok. Tieto lehoty boli od začiatku komunikované ako dôležitá časť optimalizácie siete nemocníc. Kľúčové však je, aby poskytovatelia na Slovensku mali kapacity a motiváciu poskytovať svoje služby tak, aby dodržiavali lehoty stanovené zákonom. Zdravotné poisťovne nie sú schopné ovplyvniť to, aké termíny určujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Môžeme jedine uľahčiť administratívny proces,“ skonštatoval Matej Štepiansky z poisťovne Dôvera. „Budeme informovať poistencov, ktorá nemocnica má kratšie čakačky a nasmerujeme ich tam. Samotné termíny výkonov sú však v rukách poskytovateľov,“ dodal.

Najdlhšie sa čaká na výmeny kĺbov

„Čakacie doby u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti závisia od ich kapacitných možností a zdravotného stavu pacienta. Ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, musí byť poskytnutá bez zbytočného odkladu. Čakacie listiny môže zdravotná poisťovňa vytvárať len na plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda takú starostlivosť, ktorú je možné odložiť,“ skonštatovala Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Podľa nej sa najdlhšie čakacie lehoty v rámci operačných výkonov vytvárajú v prípadoch operácií, ktoré sú technicky náročné, ako je napríklad implantácia totálnej endoprotézy bedrového alebo kolenného kĺbu. Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva sa má na tieto zákroky od roku 2024 čakať maximálne jeden rok. Momentálne sa podľa údajov VšZP na endoprotézu bedrového kĺbu čaká od 2 do 10 mesiacov. U kolenného kĺbu je to od 2 a pol mesiaca do 2 a pol roka.

„Našou snahou bude s poskytovateľmi aktívne komunikovať a riešiť situáciu, keď budú prekračované lehoty časovej dostupnosti. Vo veľkej miere to však závisí od toho, aby tieto maximálne lehoty časovej dostupnosti boli z pohľadu ministerstva nastavené realisticky na naše pomery,“ uzavrel PR špecialista poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.

Lucia Hakszer