Agresívne správanie na urgentných príjmoch sa stupňuje. V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave sa terčom agresívnych prejavov ľudí, najčastejšie otcov, ktorí prichádzajú so svojím chorým dieťaťom a hľadajú pomoc, stávajú už aj ženy – zdravotníčky.

„Ženy sú na urgentoch napádané  rovnako často, keď nie častejšie ako muži. Mám pocit, že na ženy si dovoľuje agresívny útočník viac. Pritom v ruke drží svoje dieťa  – je to neskutočne smutný obraz,“ opísal primár Oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb Marcel Brenner v rozhovore na webe NÚDCH. Urgentným príjmom v najväčšej detskej nemocnici na Slovensku prejde ročne viac ako 55 tisíc detí.

Dôvody agresívneho správania sú rôzne. Rodičov nahnevajú dlhé rady, prípadne nahnevaní už prichádzajú, pretože sa so svojím potomkom nevedia dostať do detských špecializovaných ambulancií, ktorých je málo. Niekedy návštevou urgentného príjmu riešia nedostupnosť všeobecnej ambulancie, kde musia s akútnym problémom dlhšie čakať, prípadne mnohí všeobecní lekári neordinujú v piatky.

Stres a pretlak pacientov

Doktor Brenner hovorí, že chápe pohnútky rodiča, ktorý je pod tlakom, pretože s dieťaťom príde na urgentný príjem neplánovane kvôli nejakému zdravotnému problému, nezriedka už predtým strávil nejaký čas v čakárni všeobecného lekára a opäť nájde plnú čakáreň. „Na druhej strane hovoríme, že aj my pre svoju prácu potrebujeme mať primerané podmienky, pokoj a to, aby situácia nebola hrotená a kontaminovaná zbytočným stresom,“ vyhlásil.

Agresivita rodičov podľa primára urgentného príjmu začala výraznejšie stúpať v období pandémie, keď mali choré deti mnohokrát problém s dostupnosťou svojho všeobecného lekára alebo špecialistu. „Vtedy sme mali aj enormný nárast pacientov. Len v Bratislavskom kraji žije 120 tisíc detí a stačí, keď v tomto čase niekoľko všeobecných lekárov malo nejakú prekážku v práci alebo mali kapacitný problém s pacientami,“ konštatuje Brenner.

Okrem verbálnej agresie sa na oddelení už vyskytli aj fyzické útoky. „Toto všetko sa deje v otvorených spoločných priestoroch pracoviska, pred očami iných čakajúcich, či už sú to dospelí, ktorí sprevádzajú svoje deti, alebo deti,“ hovorí primár a pridáva alarmujúcu štatistiku: „Každý týždeň máme tri až štyri verbálne útoky. Brachiálne (surové fyzické, poznámka redakcie) napadnutia sme mali od januára tohto roku už dve.“

Mohlo by vás zajímat

Napriek tomu, že zdravotníci sú už chránenými osobami, v praxi im to veľmi nepomohlo.

Nechápu, že existuje triáž

Urgentné príjmy ľudia často zneužívajú. „Toto pracovisko má byť núdzovou voľbou, no mnohí rodičia si ho vyberajú ako primárne pracovisko na riešenie zdravotného problému ich detí, a tak by to samozrejme nemalo byť. My aj napriek tomu, že vieme o tom, že ide o pravidelného pacienta, musíme ku každému pristupovať rovnako,“ upozorňuje Brenner. Každý pacient prejde triedením a pridelí sa mu nejaká miera naliehavosti, ktorá je určujúca pre čas čakania alebo prípustnosť čakania ako takého. „Následne je tento pacient vyšetrený. A to mnoho rodičov nechápe aj napriek edukačným tabuliam, kde im vysvetľujeme doby čakania,“ hovorí primár urgentného príjmu NÚDCH.

Agresivita podľa neho neprináša úžitok zdravotníkom, rodičom ani deťom: „Akýkoľvek útok, či už verbálny alebo brachiálny, zdravotníka v danej chvíli hendikepuje a častokrát mu vytvorí nejakú prekážku v práci.“ Nehovoriac o tom, že mu môže zanechať rany na tele aj na duši.

Ak k útoku dôjde, nemocnica zdravotníkom poskytuje podporu. „Máme k dispozícií aj klinického psychológa, ten je k dispozícií vždy keď ho potrebujeme. Mali sme aj komunikačné tréningy so špeciálnymi psychológmi. Na druhej strane treba povedať, že máme problém si nájsť čas a prestriedať sa na školeniach a tréningoch – dôvod je personálny, pretože buď sme pred službou, alebo v službe,“ podotkol Brenner. Doplnil, že zdravotníci neraz dávajú výpovede, pretože sú vyčerpaní z toho, na akom oddelení pracujú.

Podobné problémy sú aj v zdravotníckych zariadeniach v zahraničí. V Nemecku sú na urgentných príjmoch podľa primára Brennera priamo zriadené stanice buď mestskej, alebo štátnej polície.

„Rozumieme strachu, nervozite aj neistote pacientov, respektíve ich sprievodcov. Rozumieme strachu o dieťa a jeho zdravie. Aj my zdravotníci chceme našim pacientom pomáhať najlepšie ako vieme. Prihovárame sa teda za vzájomnú toleranciu a ústretovosť,“ uzavrel lekár.

Lucia Hakszer