Čoraz viac mladých ľudí bojuje s úzkosťou, stresom či depresiami. Výnimkou nie sú ani sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Od roku 2021 ich počet narástol o 300 percent. Pomoc však existuje, odkazujú Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a občianske združenie (OZ) IPčko. V snahe pomôcť mladým ľuďom, ale aj učiteľom a rodičom, spustili projekt Je ok, ak nie si ok. Na nepriaznivú situáciu v psychickom zdraví upozornil aj komisár pre deti Jozef Mikloško.
„Súčasťou projektu je vzdelávanie a podpora, internetové poradenstvo, vydávanie tlačovín, ako aj akútna krízová intervencia. Tie najdôležitejšie informácie sme sústredili na webe www.niesomok.sk, kde okrem návodov, ako riešiť rôzne krízové situácie, možno nájsť aj chatovú a e-mailovú poradňu,“ priblížil na tlačovom brífingu predseda BSK Juraj Droba. Doplnil, že ak má človek problém, najhoršie je nerobiť nič. „Aby to neprepuklo v závažné duševné ťažkosti alebo nebodaj v extrémne konanie, je dôležité správne zareagovať a následne problém aktívne riešiť,“ povedal Droba s tým, že mladí ľudia musia vedieť, že v tom nie sú sami a majú sa kam obrátiť. Cieľom projektu je tiež predísť ďalšiemu nárastu psychických ťažkostí obyvateľov kraja, osobitne mladých ľudí.
Nonstop dostupná pomoc
Nový projekt bratislavskej župy a OZ IPčko sa zameriava na päť rozšírených tém v oblasti duševného zdravia, a to úzkosť, stres, depresie, sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Ako problém identifikovať, čo sú spúšťače, ako sa prejavuje, ale aj techniky a cvičenia, ako s ním bojovať, je možné nájsť na webe projektu. Okrem odporúčaní sa tam nachádzajú kontakty na poradňu IPčka, kde je nonstop, anonymne a bezplatne k dispozícii psychologická pomoc. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pre pedagógov a psychológov, supervízie pre školy, riešenie akútnych problémov a pre prácu so študentmi.
„Máme za sebou dlhé a náročné roky, v ktorých čelíme pandémii, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, ako aj silnej polarizácii. Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas dvoch rokov nabaľovali a zintenzívnili,“ upozorňuje Marek Madro, psychológ a riaditeľ OZ IPčko. Združenie od roku 2012 poskytuje anonymnú, bezplatnú a nonstop dostupnú psychologickú pomoc a podporu pre mladých ľudí, ktorí prežívajú vo svojich životoch náročné momenty, a to prostredníctvom linky pomoci IPčko.sk cez chat a e-mail, ako aj v ďalších pomáhajúcich projektoch a krízových službách. Za IPčkom stojí skupina psychológov, sociálnych pracovníkov a špeciálnych pedagógov, ktorých spája presvedčenie, že pomoc a podporu musí dostať každý, keď sa cíti zmätený, slabý, nešťastný, sklamaný alebo sám.
Daniel Adamko, riaditeľ župnej Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej Karola Adlera, vidí najväčší problém v tom, že rodičia a deti trávia spolu málo času a tiež v tom, že deti a mladí ľudia si nevedia overovať informácie, ktoré získavajú najmä na sociálnych sieťach. Na tých sa často nachádza aj nebezpečný obsah, ktorý môže viesť k sebapoškodzovaniu.
Náročné roky
Výskyt duševných ťažkostí sa minulý rok zvýšil oproti roku 2021 o alarmujúcich 297 percent. Podľa štatistík liniek pomoci a krízových služieb IPčka stres a tlak na výkon stúpol o 246 percent, pocity osamelosti a strachu o 180 percent, myšlienky na ukončenie života o 122 percent, depresie a symptómy depresie narástli o 131 percent, snahy o sebapoškodzovanie o 47 percent a pokusov o samovraždy je o 25 viac.
V roku 2022 v rámci liniek pomoci a krízových služieb zaznamenalo IPčko vyše 178-tisíc pomáhajúcich a krízových komunikácií. Až 71 percent z nich sa týkalo mladých ľudí do 30 rokov. V Bratislavskom kraji uskutočnilo IPčko takmer 700 krízových intervencií.
Mohlo by vás zajímat
Najčastejšie ľudia prosia o pomoc práve pri pocitoch osamelosti a strachu, pri duševných problémoch, ťažkostiach so stresom a tlakom na výkon, myšlienkach na ukončenie života, depresii a symptómoch depresie. Ďalej sú to rovesnícke a partnerské vzťahy, konflikty, sebapoškodzovanie, ťažkosti v škole a pokusy o samovraždu. Približne dve tretiny volajúcich na linky pomoci sú ženy.
„Veľa problémov začína v rodine,“ pripomína lekár a podpredseda BSK Juraj Štekláč, „Deti majú často pocit, že ich rodičia nechápu, alebo dokonca majú strach a boja sa s nimi rozprávať. Rodičia síce predstierajú, že dokážu takéto situácie zvládať lepšie, ale v skutočnosti sa môžu trápiť rovnako alebo aj viac. Z trápenia však vzniká frustrácia, z frustrácie hnev a z hnevu krivdy, na ktoré sa ťažko zabúda. Preto nikdy nie je neskoro začať tieto problémy aktívne riešiť.“
Termín spustenia projektu Je ok, ak nie si ok v júni nie je náhodný. „Blížia sa letné prázdniny, ktoré sú pre časť študentov obdobím nestability, bez režimu či denného kontaktu s partiou, kedy môže prevážiť pocit osamelosti. Aby neprepukol v závažné duševné ťažkosti, doručíme im preventívnu prvú pomoc,“ vysvetľuje podpredseda Bratislavského kraja Michal Sabo. S koncoročným vysvedčením dostane 22-tisíc študentov a študentiek v kraji pomáhajúci materiál na zvládnutie leta. V ňom sa dozvedia, ako prípadný problém identifikovať a čo sú spúšťače. Nájdu tam tiež zvládajúce techniky a cvičenia. „Obdobie prázdnin využijeme aj na ďalšiu prácu s pedagogickým personálom našich škôl, pretože ten rovnako potrebuje a zaslúži si našu pomoc,” doplnil Sabo.
Väčší tlak na deti
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí zorganizoval aj komisár pre deti Jozef Mikloško seminár k duševnému zdraviu detí na Slovensku. Medzi rečníkmi boli odborníci z oblasti psychológie a psychiatrie aj zástupcovia Parlamentu detí a mládeže, ktorí predstavili svoj pohľad na problematiku.
„Duševné zdravie detí považujem za veľmi akútny problém a vážnu výzvu pre Slovensko. Aj z nášho výskumu vyplynulo, že až 93 percent detí si myslí, že deti ohrozujú psychické problémy. Preto považujem za potrebné spájať sily a vytvárať platformy pre hľadanie spoločných riešení aj v tejto oblasti,“ vysvetlil Mikloško.
Z detí, ktoré majú problémy, nevyrastú bezproblémoví dospelí, preto je podľa detskej psychiatričky Terézie Rosenbergerovej lepšie riešiť aj veci, ktoré možno vyzerajú smiešne a bezvýznamne. „Aj tie bezvýznamné malé problémy môžu prerásť do väčších, ak nie sú riešené,“ hovorí hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre detskú psychiatriu Rosenbergová.
Psychologička Marta Marošová z internetovej poradne IPčko podotkla: „ Pred pár rokmi sa na nás deti obracali s tým, že sa boja, že im rodičia zakážu ísť von, alebo používať telefón. Dnes sa na nás deti obracajú kvôli strachu, že sklamú rodičov, učiteľov či sami seba. Dôvody sa presunuli z trestov na tlak na deti.“
Zástupcovia Parlamentu detí a mládeže, ktorý vznikol z iniciatívy komisára minulý rok na jeseň, na seminári apelovali na zdravé rodinné prostredie, komunikáciu a diskusiu, skôr ako poučovanie zo strany dospelých. Venovali sa tiež šikane a vplyve mobilných telefónov na duševné zdravie detí.
Trápia sa aj dospelí
V júli 2021 slovenský rezort zdravotníctva zriadil Národnú linku na podporu duševného zdravia. Pôvodne vznikla v rámci plnenia opatrení Plánu obnovy a odolnosti SR na 12 mesiacov ako opatrenie na elimináciu dôsledkov covidovej pandémie na duševné zdravie. Jej činnosť bola napokon predĺžená, pretože potreba podpory tejto oblasti sa ukázala ako veľmi dôležitá aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Ministerstvo aktuálne rozhodlo o prevádzkovaní linky do konca septembra 2023.
Národná linka na podporu duševného zdravia funguje na čísle 0800 193 193 v pracovných dňoch od 14:00 do 22:00 a počas víkendov a sviatočných dní od 10:00 do 18:00 hod. Volať môže každý, kto potrebuje rady a usmernenia od skúseného psychológa.
Mesačne linku kontaktuje 300 až 370 volajúcich. Dĺžka hovoru nie je časovo limitovaná, hovor trvá často polhodinu až hodinu v závislosti od problémov, ktoré volajúceho trápia.
Ľuďom, ktorí potrebujú pomoc pri riešení rôznych problémov a životných situácií, poskytuje služby 24 odborníkov. Od marca 2022 je poskytovaná pomoc aj v ukrajinskom jazyku. Poradenstvo v slovenčine zabezpečuje 14 psychológov, na ukrajinskej linke 9 odborníkov a okrem toho pôsobí aj jeden supervízor.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa ľudia na linku obracajú, patria panické ataky, osamelosť, neistota, zdravotné problémy, ktoré klienti ťažko zvládajú, úzkosti a depresie. Ide im aj o získanie informácií o psychických poruchách kvôli trpiacim príbuzným. Ľudia zápasia aj s ťažkosťami so začlenením sa do spoločnosti, nepochopením zo strany okolia, syndrómom vyhorenia, vzťahovými problémami v rodinách, konfliktami či samovražednými sklonmi.
Lucia Hakszer
