V Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI) sa začali zmeny, ktorých výsledkom má byť funkčnejšie elektronické zdravotníctvo na celom Slovensku, kvalitnejšia digitalizácia a v konečnom dôsledku aj spokojnejší pacient a lekár. Pôdu pre tieto zmeny sa snaží spolu so svojím kabinetom na rezorte zdravotníctva pripraviť minister Michal Palkovič. Po tom, čo parlament úradníckej vláde vo štvrtok 15. júna nevyslovil dôveru, je však do septembrových volieb len poverený výkonom svojej funkcie. Jeho kompetencie sú teda obmedzené.

V minulosti sa Palkovič vyjadril, že nepozná lekára, ktorý by bol spokojný s fungovaním NCZI. Inštitúcia má na starosti systém ezdravie. „Niektoré zmeny v parlamente neprešli, tak sa teraz snažíme niečo prilepiť k iným zákonom,“ povedal Palkovič na konferencii o digitalizácii a technológiách Jarná ITAPA 2023. Úspech mali napríklad s „epéenkami“, keďže potvrdenia o práceneschopnosti musia všeobecní lekári, gynekológovia, ale aj lekári v ústavných zariadeniach od začiatku júna vystavovať povinne elektronicky.

„Začali sme určité zmeny, mali sme na ne zatiaľ jeden a pol mesiaca, no pracujeme na tom,“ hovorí Palkovič s tým, že dôležité je umožniť, aby v systéme mali špecialisti prístup k informáciám od všeobecných lekárov a naopak. Práve s neprístupnosťou údajov či výsledkov vyšetrení iným poskytovateľom je v ezdraví možno najväčší problém. Nevedia sa k nim dostať ani zdravotníci na urgentnom príjme. „Na väčšie zmeny potrebujeme legislatívne úpravy, no naša vláda môže nastaviť procesy a vieme vydávať právne predpisy ako sú vyhlášky,“ vysvetlil poverený minister.

Treba zabrániť opakovaným vyšetreniam

Palkovičova administratíva požiadala expertov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), aby Slovensku prišli pomôcť s manažmentom zdravotníckych dát. Tí mapovali situáciu a vykonávali procesy v rezorte zdravotníctva aj medzirezortne, aby identifikovali problémy a navrhli možné riešenia. „V ich zisteniach bolo niekoľko neuveriteľných vecí,“ priznal Palkovič. Rôzne systémy si napríklad medzi sebou musia tam a naspäť posúvať informácie, lebo sa nedajú manažovať spolu v jednom systéme. V slovenskom parlamente je momentálne návrh novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý poslanci vo štvrtok 15. júna posunuli do druhého čítania. „Navrhuje sa ustanoviť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, a to tak, že žiadanky na laboratórne vyšetrenia a výsledky laboratórnych vyšetrení budú v elektronickej forme a budú v rámci Národného zdravotníckeho informačného systému sprístupnené zdravotníckym pracovníkom, čo prinesie odstránenie opakovaných laboratórnych vyšetrení,“ píše sa v dôvodovej správe.

„Šetrí to nielen peniaze, ale eliminuje zbytočné vyšetrenia, ktoré traumatizujú pacienta,“ vysvetľuje Michal Palkovič. „Poisťovňa Dôvera si robila nejaký vlastný elektronický laboratórny systém a odhadujú, že vďaka nemu ušetrili 9 percent nákladov. Pri prepočte na celé Slovensko by to bolo 50 miliónov, ktoré by sa dali ročne ušetriť,“ načrtol. Na plnohodnotné zavedenie elabu je však potrebná širšia politická zhoda. Novela sa tiež zaoberá projektom eprehliadok mŕtvych tiel a poskytovaním údajov o úmrtí a príčinách smrti. Navrhuje sa výmena údajov v elektronickej forme na účely prideľovania rodných čísiel aj v prípadoch detí, ktoré boli po narodení odložené v nemocniciach.

Výmeny pozícií

V manažmente zdravotníctva na Slovensku sú celkovo dosť veľké nedostatky. Skonštatovali to minister Palkovič a jeho administratíva po zmapovaní situácie na rezorte. Jeho vedenie Palkovič ako minister úradníckej vlády prevzal od Eduarda Hegera (Demokrati, predtým OĽaNO). Ten bol vedením tiež len poverený po páde jeho vlády a de facto ministerstvo riadil štátny tajomník Palkovič. Už predtým počas volebného obdobia došlo k výmene na ministerskej stoličke (Mareka Krajčího z OĽaNO počas pandémie covid-19 po afére s vakcínou Sputnik nahradil nominant OĽaNO Vladimír Lengvarský. Ten na poste skončil kvôli problémom s implementáciou plánu obnovy).

Michal Palkovič v marci tohto roka vystriedal vo funkcii štátneho tajomníka na ministerstve Roberta Babeľu. Predtým Palkovič pôsobil vo vedení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ešte z pozície štátneho tajomníka riešil niektoré problémy v Národnom centre zdravotníckych informácií výmenou vedenia. Na čele NCZI bola trojčlenná Rada riaditeľov, ktorú zaviedol Vladimír Lengvarský od januára 2023. V pozícii generálneho riaditeľa skončil v apríli Marek Macho a ešte predtým požiadala o uvoľnenie z pozície výkonnej riaditeľky Barbora Mareková. Pozícia tretieho člena Rady riaditeľov nebola od jej vzniku obsadená. Rozhodnutím Palkoviča sa NCZI vrátilo k osvedčenému modelu, na ktorého čele je jednoosobový štatutárny orgán, teda riaditeľ. Až do výberového konania, ktoré sa musí uskutočniť do šiestich mesiacov, NCZI vedie Peter Lukáč. 

Mohlo by vás zajímat

„Aj ďalšie procesy v zdravotníctve sa snažíme dať do takej podoby, aby sme budúcej ministerke alebo ministrovi odovzdávali napríklad už spustený skríningový program,“ povedal Palkovič. Pilotný projekt skríningov rakoviny hrubého čreva a konečníka, prsníka a pľúc, vytvorila už predchádzajúca vláda, no skončil. Nadväzuje naň zdokonalený evýmenný lístok, ten by mal byť podľa Palkoviča v prevádzke približne do roka a pol. Dodal, že sa objavuje aj neochota poskytovateľov zdravotnej starostlivosti systém viac používať, ale problém môže byť v tom, ako sám podotkol, že ezdravie nefunguje dobre.

Spustenie DRG?

Systém DRG má byť podľa programového vyhlásenia poverenej úradníckej vlády „akcieschopný“ od 1. januára 2024. „Budeme tvoriť tie vyhlášky, aby od januára minimálne 10 percent úhrad išlo cez DRG,“ hovorí Palkovič s tým, že by chce začať s 10-percentným spustením úhradového mechanizmu DRG v štyroch najväčších univerzitných nemocniciach. Ešte tento rok na konci júna by mali byť prepočítané adekvátne relatívne váhy a nasledovať bude stanovenie základných sadzieb v jednotlivých úrovniach nemocníc. Súčasťou procesu musí byť podľa ministra ochota zdravotných poisťovní.

Michal Palkovič upozornil, že veľké nemocnice môže DRG systém dostať do ešte väčšej straty, keďže hovorí o ústavnej starostlivosti, ale nehovorí o bazálnom účtovníctve, ktorého súčasťou sú prevádzkové náklady nemocníc a podobne. „Spolu s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sme na tieto tri mesiace vytvorili projekt v nemocnici v Banskej Bystrici, ktorej chod chceme rozobrať až na úroveň účtovníctva, aby sme videli všetky platobné mechanizmy a kompletné náklady nemocníc,“ hovorí s tým, že ich chce zmapovať aj v ďalších veľkých univerzitných nemocniciach.

Doteraz DRG vychádzalo z dát s približne 100 tisíc hospitalizačnými prípadmi. Od konca júna by ich podľa Palkoviča mohlo byť asi sedemkrát viac. „Na týchto dátach už sa dajú stanoviť relatívne váhy,“ konštatuje minister.

Zmeny sú v procese, treba aj ďalšie

Neprepojenie systémov a zdvojovanie údajov v ezdraví sa podľa Palkoviča ukazuje napríklad pri registroch zdravotníckych pracovníkov, ktoré majú samostatne NCZI aj ÚDZS. Ďalšie údaje opakovane zbierajú Úrad verejného zdravotníctva alebo Štatistický úrad. V každej inštitúcii sú pritom rozdielne čísla, lebo sa líši metodika zberu a vyhodnocovania dát. Viacerí lekári nedôsledne vypĺňajú výkazy o svojich pacientoch. NCZI na základe výkazov z kardiologických ambulancií zverejnilo, že počet pacientov liečených na hypertenziu je na Slovensku necelých 241 tisíc, odborníci však odhadujú, že je ich viac ako milión. „Veľký problém je u nás nielen vo výkazoch, ale aj v obehu informácií a manažmente údajov,“ zhodnotil Palkovič. Základný problém, na ktorý poukázalo aj NCZI, je neexistencia právneho rámca pre prístup k dátam. Zosúladenie metodiky ich toku a toho, kto všetko k nim má mať prístup, bude podľa ministra aj súčasťou odporúčaní WHO.

V ideálnom stave by podľa Palkoviča údaje v elektronickom zdravotníctve nemali byť zdvojované, registre majú byť čo najviac kompetentné a k údajom majú mať prístup všetci zdravotníci aj tvorcovia národných politík, aby tieto politiky dokázali prispôsobiť tomu, čo je v oblasti zdravotníctva potrebné.

Aktuálne sa na Slovensku realizujú reformy ambulancií a ambulantných pohotovostí, záchrannej zdravotnej služby a tiež optimalizácia siete nemocníc. Všetky majú viesť k zlepšeniu a zefektívneniu systému. Podľa Palkoviča v nich treba byť konzistentný, nasledujúca vláda sa však bude musieť venovať aj ďalším problémom, a to kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve či reforme vzdelávania lekárov a zdravotníkov. „Bavíme sa o navyšovaní počtu študentov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, o otváraní nových lekárskych fakúlt, ale nebavíme sa o kvalite vzdelávania alebo o kvalite atestačného konania,“ upozornil. Digitalizácia je podľa neho jednoznačne cesta, ako zlepšiť aj výučbu medikov.

Lucia Hakszer