Regulácia zisku zdravotných poisťovní podľa kvality? Nepozdáva sa to ambulanciám ani štátnym inštitúciám
Zisk zdravotných poisťovní by sa po novom mohol regulovať aj na základe kvality zdravotnej poisťovne. S návrhom prišla poslankyňa Jana Bittó Cigániková (strana SaS). Zmena by mala poisťovniam umožniť zvýšenie zisku vo výške dodatočného jedného percenta z predpísaného poistného, ak budú dodržiavať kritériá kvality stanovené ministerstvom zdravotníctva. Zmena legislatívy sa ale nepozdáva ministerstvu financií, Protimonopólnemu úradu (PMÚ) či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Okrem primeraného zisku vo výške jedného percenta z predpísaného poistného by sa mohlo zdravotným poisťovniam ešte umožniť tvoriť zisk dodatočného jedného percenta z poistného, ktoré bude naviazané výlučne na plnenie kritérií kvality zdravotných poisťovní. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý v polovici júna prešiel pripomienkovým konaním. S návrhom prišla poslankyňa parlamentu Cigániková zo strany Sloboda a Solidarita.
„Cieľom návrhu zákona je zmena právnej úpravy regulácie zisku zdravotných poisťovní na základe kritérií kvality, ktoré budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov,“ vysvetľuje v návrhu. Parametre kritérií kvality zdravotných poisťovní bude každoročne určovať ministerstvo zdravotníctva a o ich splnení by mal podľa jej návrhu rozhodovať ÚDZS.
Súčasné pravidlá regulácie platia od vlaňajšieho decembra. Legislatíva reguluje zisk cez určenie primeraného výsledku hospodárenia vo výške maximálne jedného percenta z predpísaného poistného po prerozdelení, cez určenie minimálneho limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a cez povinnosť tvoriť technické rezervy na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
„Je zrejmé, že potreba regulácie zisku je na mieste, ale pre jej ústavnú konformnosť je potrebné upraviť túto reguláciu tak, aby bola proporcionálna, predvídateľná, stabilná a primeraná, v súlade s legitímnymi očakávaniami zdravotných poisťovní a zároveň dávala štátu do rúk nástroj, ktorým bude môcť operatívne ovplyvňovať činnosť zdravotných poisťovní v súlade so zámermi štátnej politiky a prinášať tak prospech pacientom v zdravotníctve,“ argumentuje v návrhu poslankyňa.
Mohlo by vás zajímat
Kritériá kvality sa musia dodržiavať už dnes
Pripomienkovanie k návrhu skončilo 15. júna tohto roka. Objavilo sa v ňom 11 pripomienok, z toho bolo šesť zásadných. K novele sa vyjadrilo aj ministerstvo financií, ktoré nesúhlasí s kritériami kvality. Podľa rezortu sú už v súčasnosti automaticky splnené dodržiavaním existujúcich zákonných povinností zdravotných poisťovní.
„Kritéria kvality by plnili sľubované prínosy, iba ak by zdravotným poisťovniam dali dodatočnú motiváciu na ich splnenie oproti súčasnému stavu. Navrhované kritéria kvality však nie sú dodatočnou motiváciou, keďže tieto kritéria musia zdravotné poisťovne plniť už dnes. Najmä zabezpečenie platobnej schopnosti alebo uzatvorenie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete,“ vysvetľuje ministerstvo.
V zavedení kritérií kvality nevidí veľký zmysel ani ÚDZS. „Nemajú žiadny skutočný efekt na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne ich majú už v súčasnosti povinnosť plniť. Preto zavedenie takýchto kritérií by malo len formálny charakter a znamenalo by zvýšenie odlivu zdrojov z verejného zdravotného poistenia smerom k akcionárom. Nevidíme dôvod na akékoľvek navyšovanie primeraného výsledku hospodárenia,“ vysvetľuje úrad.
O kritériách kvality v pripomienkach píše aj Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). „Ide len o plnenie súčasných zákonných povinností zdravotných poisťovní. Inak povedané kritériom kvality nemožne byť splnenie základných zákonných povinností. Kritéria kvality musia zvolené tak, aby motivovali zdravotné poisťovne poskytovať kvalitnejšie služby poistencom a motivovali ich podieľať sa na skvalitňovaní poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ tvrdia poskytovatelia.
Problém je aj vyšší zisk
ÚDZS tiež navrhuje zvážiť zvýšenie zisku zdravotných poisťovní a nepovažuje predmetný návrh za dostatočne a adekvátne odôvodnený. Návrh podľa úradu neobsahuje zdôvodnenie jednak výšky percenta zisku, ktoré sa takto umožňuje zdravotným poisťovniam tvoriť a jednak dôvod zavedenia takéhoto mechanizmu, v ktorom je až dodatočné jedno percento tvorby zisku naviazané na plnenie kritérií kvality. „Uvedený návrh považuje úrad za vhodné zvážiť aj v kontexte súčasnej situácie v zdravotníctve, pokiaľ ide o vynakladanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia, ktoré by mali byť určené primárne v prospech poistencov,“ píše v pripomienke ÚDZS.
V prípade, že by prišlo k zmene definovania primeraného výsledku hospodárenia z jedného percenta predpísaného poistného v hrubej výške po úprave vplyvu prerozdeľovania na dve percentá, znamenalo by to navýšenie primeraného výsledku hospodárenia, ktorý by mohol byť následne vyplatený akcionárom, o približne 70 miliónov eur ročne.
ZAP v súčasnej situácii nedofinancovaného zdravotníctva nepovažuje návrh smerujúci k zvýšeniu možného zisku zdravotných poisťovní za správny a vhodný. „Takáto významná zmena zákona vyžaduje širšiu odbornú diskusii a nemôže byť prerokovávaná na poslednej riadnej schôdzi parlamentu pred parlamentnými voľbami,“ dodávajú ambulantní poskytovatelia.
Pomocou novely zákona chce Cigániková tiež opätovne zaviesť maximálny limit výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní namiesto určenia minimálneho limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V legislatíve chce preto upraviť vzorec pre výpočet limitu výdavkov na prevádzkové činnosti poisťovne. Samotný návrh novely zákona podľa poslankyne nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Miroslav Homola
Miroslav Homola
