Celá debata okolo plánu obnovy je odpútavaním pozornosti od skutočných problémov slovenského zdravotníctva. Povedal to bratislavský krajský lekár a kandidát SaS na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay na konferencii o digitalizácii, technológiách a inováciách Jarná ITAPA 2023 na tému zmien v Pláne obnovy a odolnosti SR. „Keby bolo v slovenskom zdravotníctve z platby za poistencov štátu toľko, koľko je v českom zdravotníctve, tak by sme plán obnovy mali každý rok. Pri nedostatočnom rozpočte tú máme takéto peniaze raz za šesť rokov, ani tie nevieme minúť a plašíme sa, kam ich dať,“ poznamenal Szalay.
Už je jasné, že národnú nemocnicu Rázsochy v Bratislave z plánu obnovy nepostavia, pretože potrebné procesy sa nestíhajú. Namiesto toho európske peniaze smerujú do nemocníc v Banskej Bystrici a Martine.
Zdravotnícky expert hnutia Progresívne Slovensko Oskar Dvořák na ministerstve zdravotníctva viedol tím, ktorý vypracoval reformu nemocníc, a pôsobí ako poradca pre plán obnovy. Rozhodnutie presunúť peniaze do Martina a Banskej Bystrice vníma ako nevyhnutné, keďže bolo treba zvoliť projekty, ktoré sa dajú technicky stihnúť. „Investícia do štátnych koncových nemocníc je z pohľadu optimalizácie siete nemocníc (OSN) najistejšia, takže voľbu týchto dvoch nemocníc vnímam pozitívne,“ tvrdí. Súhlasia s ním aj lekári a poslanci parlamentného zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽaNO) a Vladimír Baláž (Smer-SD).
„Chceme najmä to, aby sa tých 611 miliónov eur podarilo minúť. Čakali sme pol roka, kým bývalý premiér (Eduard Heger z OĽaNO, poznámka redakcie) nájde odvahu povedať, že experti majú pravdu a Rázsochy načas nepostavíme ani do fázy hrubej stavby. Potom prišla nová vláda, ktorá je už dnes bez dôvery a povedala, že sa musíme baviť o tom, ako peniaze dokážeme využiť. Veríme, že keď sa experti rozhodli pre projekty banskobystrickej a martinskej nemocnice, tie sú pripravené aspoň tak, aby sa do júna 2026 postavili hrubé stavby,“ poznamenala ďalšia členka zdravotníckeho výboru a odborníčka strany Hlas-SD na zdravotníctvo Zuzana Dolinková. Dodala že treba robiť, čo sa dá, aby peniaze neprepadli, hoci má informácie z terénu, že ani v Martine a Bystrici to nie je ideálne a nestíhajú plniť míľniky plánu obnovy.
„Je to plán B. Míting na ministerstve k projektom bol presne o dva roky neskôr, ako mal byť, rezort zdravotníctva mal konať už v roku 2021 a vôbec by sme nemuseli mať nervy z toho, či sa niečo stíha alebo nestíha. Stratili sme dva roky, pretože ministerstvo zdravotníctva nekonalo, vláda bola paralyzovaná a rozmýšľali, ako to nastaviť tak, aby dotáciu dostali nejaké vopred vybrané projekty,“ tvrdí Tomáš Szalay, podľa ktorého sa ani v Martine ani v Banskej Bystrici do júna 2026 nové nemocnice postaviť nestihnú. „Myslím si, že sa v tejto chvíli spoliehame na to, že minieme koľko sa dá a potom možno budeme škrabkať niečo zo štátneho rozpočtu,“ zhodnotil Szalay.
Mohlo by vás zajímat
Mala by byť na východe Bratislavy
Politickí experti na zdravotníctvo sa zhodujú, že potenciálna Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) Rázsochy je zle umiestnená, pretože národná nemocnica by mala stáť radšej na východnej strane hlavného mesta s lepším dopravným napojením na zvyšok Slovenska.
Stavebné povolenie na Rázsochy bolo vydané v roku 1987. Nemocnica sa začala stavať ako štátny projekt, ktorý bol napokon v 90. rokoch postupne utlmený. Z pôvodného projektu sa za 30 rokov dokončila iba hrubá stavba – nosný skelet a obvodové múry. V lete 2019 začala vláda Petra Pellegriniho (Hlas-SD, vtedy Smer-SD) skelet budovy búrať. Neskôr sa tam nemocnica mala stavať nanovo a po pandémii Covid-19 boli alokované financie z plánu obnovy práve na projektovú dokumentáciu UNB na Rázsochách. Odborníci sa však zhodujú, že lokalita je pre koncovú nemocnicu nevhodná najmä pre jej geografickú nedostupnosť. Ak by sa však mala stavať na východe Bratislavy, vyžadovalo by si to ďalšiu analýzu, či na to v tejto časti mesta vôbec existujú vhodné pozemky.
„Je potrebné vypracovať medicínsky model nemocnice,“ pripomína Oskar Dvořák. „Keďže sa v nej má komplexná starostlivosť koncentrovať na jedno miesto, nemôže to byť len všeobecná nemocnica najvyššej kvality, ale mali by k nej byť priradené aj špecializované ústavy a vedecké kampusy, prípadne stredné zdravotnícke školy,“ hovorí. Problém môže byť nielen s dostupnosťou, ale aj s nedostatkom personálu.
Zavrú ďalšie nemocnice?
Podľa Tomáša Szalaya by optimalizácia siete mala byť v Bratislave prispôsobená na podmienky hlavného mesta, ktoré má svoje špecifiká. „V Bratislave keď niekto dostane zápal slepého čreva, tak ho idú operovať v univerzitnej nemocnici. To predražuje zdravotnú starostlivosť. Chýba nám mestská nemocnica na jednoduché výkony,“ tvrdí. Oskar Dvořák však podotkol, že ani špičkoví chirurgovia nemôžu vykonávať len transplatácie a iné zložité operácie. Musia robiť aj bežnú starostlivosť, aby mali dostatok praxe, trénovali svoju zručnosť a neohrozovali pacienta. Rôzni lekári sú tiež nútení robiť širšie spektrum výkonov kvôli nedostatku personálu v nemocniciach.
V máji sme informovali o predkolapsovom stave na urgentných príjmoch v hlavnom meste. Primár najväčšieho slovenského urgentného príjmu v bratislavskom Ružinove Július Hodosy v rozhovore pre Denník N poukázal na to, že jeho oddelenie je preplnené a mnohí pacienti prichádzajú v stave, ktorý urgentnú pomoc nevyžaduje. Ročne ich ošetria 55 tisíc.
Szalay si myslí, že Bratislava potrebuje viac mestských nemocníc, ktoré budú poskytovať základnú starostlivosť. Problém môže nastať aj keby sa po otvorení Rázsoch zavreli iné nemocnice UNB. Konkrétne bolo avizované, že by sa mali zavrieť nemocnice na Kramároch, v Podunajských Biskupiciach a v Starom meste.
Strana Smer-SD bola najväčším kritikom optimalizácie siete nemocníc. Podľa Vladimíra Baláža podobné zásadné reformy treba robiť na začiatku volebného obdobia a poriadne ich ľuďom vysvetľovať. Spôsobujú enormný politický nátlak, napríklad keď nejaký zdravotnícky odborník povie, že treba zrušiť pôrodnicu v Snine, stretne sa to s veľkým nesúhlasom verejnosti. „Tak vás to vyčerpá, že potom už nemáte šancu, odvahu ani silu urobiť niečo, čo je potrebné,“ myslí si Baláž. Kritizuje, ako vláda optimalizáciu siete nemocníc komunikovala, respektíve nekomunikovala. Tvrdí, že v parlamente hlasoval za ňu, pretože má zmysel rozdeliť nemocnice do jednotlivých úrovní. „Treba sa baviť aj o ceste pacienta. Myslím si, že na Slovensku nemáme toľko špecializovaných odborníkov, aby sme všetkých vedeli sústrediť na jedno miesto. Nemocnice by mali byť len do úrovne 4 a päťkové by mali byť len programy. To, v akej nemocnici sa budú vykonávať, by malo byť rozdelené podľa koncentrácie najlepších odborníkov, keďže všetka expertná zdravotná starostlivosť je v podstate plánovaná,“ podotkol Baláž. Ako príklad uviedol transplantácie pečene, ktoré sa na Slovensku v súčasnosti robia len v Banskej Bystrici. „Nedá sa len tak napísať, že tento päťkový program sa bude robiť v Bratislave. Nerobí to jeden chirurg, ale 40 až 50 ľudí, ktorí sú absolútne koordinovaní a to sa nedá len tak premiestniť alebo duplikovať,“ vysvetlil. Podobný prípad je Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Košiciach-Šaci, ktorá má tridsaťročné skúsenosti v tomto odbore.
Lucia Hakszer
