V celej Európe je vysoká dostupnosť drog a nedostatočné pokrytie službami liečby a prevencie. Ponuka látok, ktoré sú schopné vyvolať závislosť, je veľká a ľudia ich pri užívaní kombinujú. V stredu na tlačovej konferencii na to upozornil hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí a riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave Ľubomír Okruhlica. Zdôraznil, že s kombinovaním drog sa možno stretnúť aj na Slovensku a v okolitých krajinách. Nadchádzajúce obdobie letných prázdnin je zvlášť rizikové najmä pre mladých ľudí, pretože k drogám sa ľahšie dostanú v rôznych partiách, na festivaloch a podobne. Odborníci apelujú na rodičov, aby komunikovali so svojimi deťmi.
„Čím je vyššia dostupnosť nejakej látky, tým viac ľudí ju vyskúša, a tým pádom sa stane viac ľudí závislými,“ upozornil Okruhlica. Nna Slovensku sú podľa údajov CPLDZ aktuálne najväčšie problémy so široko dostupným alkoholom. Poľsko zase vedie medzi európskymi krajinami vo výskyte syntetických drog, objavuje sa celá paleta aj nových návykových látok. V Rakúsku „fičia“ opioidy, opiáty, heroín a rôzne lieky, ktoré sú pre Slovákov pomerne drahé, napríklad morfín. „V Česku je veľa marihuany a kanabinoidov, teda látok, ktoré sa z nej vyrábajú. Tiež kratom. Je to podobná látka ako morfín, slabší opioid, ktorý je v Česku vysoko dostupný, pretože sa tam predáva v automatoch. Na Slovensku je to zakázaná látka, ale v mnohých krajinách nie,“ varuje odborník.
Z európskeho prieskumu užívania drog v populácii ľudí od 15 do 34 rokov vyplýva, že medzi mladými v Česku je viac užívateľov marihuany ako v Holandsku. Podobne rozšírená je táto látka aj v Chorvátsku, ktoré patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciám Slovákov a Čechov. Vysoká je aj dostupnosť alkoholu a tabaku. Tie patria medzi legálne drogy, avšak terapeutka CPLDZ Ivana Orlický upozorňuje, že keď deti a mladí ľudia začnú piť a fajčiť, sú potom náchylnejší prejsť aj na tvrdšie alternatívy. Do kontaktu s legálnymi drogami sa dostávajú najčastejšie v rizikovom veku medzi 13 a 17 rokmi.
Rodičia podľa terapeutky môžu veľmi výrazne ovplyvniť náchylnosť detí a tínedžerov zobrať drogu. Mali by im ukazovať vhodné modely správania, teda sami nefajčiť a neopíjať sa, s deťmi sa veľa rozprávať a nevyhýbať sa v rozhovoroch ani tejto problematike.
Príznakom toho, že mladý človek užíva drogy, môžu byť zmeny správania a záujmov, izolácia, prudké zmeny nálad, agresivita alebo nezvyčajná únava. Podozrivé sú aj neskoré príchody domov a klamstvá. Ivana Orlický priblížila, že pomoc poskytujú rôzne linky dôvery a linky podpory, zamerané na závislosti. Tiež detskí psychiatri, pričom však pretrváva vážny problém s ich nedostatkom. V prípade potreby možno navštíviť aj centrá pre liečbu drogových závislostí. Bratislavské centrum poskytuje aj informácie a preventívne programy pre deti a mladých ľudí. Počas uplynulého školského roka ho navštívilo vyše 800 žiakov a študentov.
Lucia Hakszer
