Alkohol, cigarety a cukor dusia Slovensko. Keď sa nezmení prístup Slovákov k týmto trom fenoménom, môže skolabovať zdravotný systém. Budú v ňom totiž chýbať peniaze na liečbu ochorení, ktorým je pritom možné sa vyhnúť zodpovedným prístupom k vlastnému zdraviu. Zdravotníctvo sa musí viac orientovať na prevenciu a zdravý životný štýl. A tam, kde sa pacienti nemôžu zbaviť svojej závislosti napríklad na cigaretách, im pomôcť modernými vedecky overenými metódami znižovania rizika. O tom, ako to urobiť, debatovali zdravotní experti politických strán v predvolebnom okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka.
Pri okrúhlom stole zaznelo aj to, že sa Slovensko potrebuje posunúť od nulovej tolerancie k realistickej politike znižovania negatívnych dopadov na zdravie. Ak efekt preukážu vedecké štúdie, mali by mať lekári možnosť predpisovať fajčiarom alternatívne produkty bezdymového tabaku. Cesta k takejto praxi ale bude ešte zdĺhavá, pretože vyžaduje zmenu filozofie prístupu k závislostiam a vytvorenie priestoru pre zdravotné poisťovne.
Najväčšiu váhu má naše správanie
Cieľom prevencie a osvety by mala byť zmena v myslení ľudí, tak, aby sa vyhli rizikovému správaniu, ktoré ohrozuje ich zdravie a zaťažuje systém verejného zdravotného poistenia zbytočnými nákladmi. Tam, kde nie je možné radikálne zmeniť životný štýl, je pre individuálne i verejné zdravie prínosné znižovať riziká, teda minimalizovať škody. V ktorých oblastiach sú riziká najväčšie?
„Alkohol, cigarety a cukor sú tri fenomény, s ktorými, keď sa dobre nevysporiadame, tak budeme mať neudržateľný zdravotný systém. Nebudeme schopní ho ufinancovať,“ upozornil predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR Marek Krajčí (OĽANO) s tím, že preto treba tieto oblasti dobre regulovať. Nadviazal tak na tieňového ministra zdravotníctva za SaS Tomáša Szalaya. Ten totiž pripomenul determinanty zdravia a ich váhu.
„Zdravotníctvo tam tvorí sotva 15-20 percent. Najväčšiu váhu má naše vlastne správanie. 7 miliárd verejných zdrojov, ktoré vkladáme do 20 percent zdravotnej starostlivosti, lebo si myslíme, že 35. statín v kategorizácii zachráni slovenské zdravotníctvo, miesto toho, aby sme sa venovali ovplyvňovaniu nášho zdravia. Hlavné faktory sú alkohol, cigarety a sladkosti,“ uvádza Szalay, ktorý si vie predstaviť hamburgerové dane a dane zo sladených nápojov. Zasadil by sa aj o reguláciu „dia kútikov“, ktoré dnes ponúkajú horšie či nebezpečnejšie potraviny ako tie, ktoré ako dia označené nie sú.
Hlavné ciele prevencie sú teda zrejmé, ale debata sa viedla o tom, ako ju robiť zmysluplne a citlivo s ohľadom na špecifiká jednotlivých skupín pacientov, najmä ak ide o fajčenie.
Pohľad do budúcnosti
Diskutujúci, až na jednu výnimku, sa prihlásili k princípu znižovania rizika (harm reduction), teda k tomu, že pre tých pacientov, ktorí sa nevedia vzdať fajčenia, by mal mať lekár možnosť ponúknuť menej škodlivú alternatívu. Tento princíp je jednoduchý – v klasických cigaretách dochádza k procesu spaľovania a ten je zodpovedný za veľmi negatívne dopady na zdravie, splodiny horenia napríklad vedú až k rakovine pľúc. Alternatívne produkty, ako sú elektronické cigarety či zahrievaný tabak, majú rizika drasticky nižšie. Zhoda bola ale aj v tom, že kvôli zlému stavu financovania slovenského zdravotníctva nie sú na zmenu prístupu k pomoci fajčiarom pripravené zdravotné poisťovne a tiež, že alternatívy klasických cigariet v žiadnom prípade nie sú určené deťom a mladistvým.
Podľa Andrei Letanovskej, podpredsedníčky strany Demokrati, je pre ľudí ťažké úplne sa zbaviť zlozvykov, preto existujú projekty znižovania rizika, teda harm reduction. „Je to istým spôsobom prekrývanie zlozvyku iným. Avšak videla som štúdie, z ktorých vyplýva, že nielen nahradíte škodlivý návyk menej škodlivým, ale získate aj oveľa väčšiu kontrolu nad spotrebou nejakej škodlivej látky a nad spôsobom správania,“ hovorí s tým, že prínos takýchto projektov sa v našich podmienkach zatiaľ nedá zhodnotiť. „Zber dát o tom, ako sa ľudia správajú, je veľmi cenný na to, aby sme problémy vedeli riešiť cielene. Treba na to kvalitnú telemedicínu a spracovanie dát, aby sme videli, či to má efekt nielen na zdravie, ale aj na dlhodobé financovanie. Umelá inteligencia by vedela zhodnotiť zdravotné a ekonomické efekty, ale ešte tam nie sme, pretože to vyžaduje investície a ich osoh by bol viditeľný za veľmi dlhý čas,“ podotkla.
Na miere veľmi záleží
„Slováci najprv museli prejsť filozofiou tzv. nulovej tolerancie, ktorá sa u nás teraz tak trošku udomácňuje v zmysle všetko alebo nič,“ mieni Monika Kolejáková, členka predsedníctva KDH. Strany ktorej mottom programu je „dlhší zdravý život“. „Je to taká necitlivosť. Potrebovali by sme sa dostať z vulgárnej polohy všetko alebo nič, do pozície, že je pre každého určené niečo iné. Pokiaľ štúdie jasne ukazujú, že napríklad IQOS má benefit na ušetrenie výdavkoch verejného zdravotného poistenia človeka, keď predídeme rakovine alebo iným komplikáciám, tak má význam zaradiť ho do toho istého systému posudzovania ako u liekov. Zhodnotiť cost benefit nezávislou HTA agentúrou (HTA – Health Technology Assessment – hodnotenie zdravotníckych technológií – poznámka redakcie). Významným hráčom by mal byť ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, poznámka redakcie). Predpokladám, že dôkazy existujú a potom sa dá považovať aj takáto alternatíva za liečebnú metódu. Netýka sa to všetkých pacientov, ale len určitého percenta,“ vysvetľuje Kolejáková a súčasne navrhuje, aby táto problematika bola prediskutovaná s odbornou spoločnosťou a s poisťovňami. Problém však vidí v nedostatku peňazí v systéme, čo bude potrebné zmeniť tak, aby mali zdravotné poisťovne priestor dovoliť si preplácať aj takúto starostlivosť. „Filozofia by sa potrebovala zmeniť vo viacerých veciach. Vylepšený medicínsky postup si vyžaduje iný pohlaď aj iný presun peňazí. Nápady zo Západu prichádzajú z krajín, ktoré majú trojnásobný vklad na jedného poistenca a to je potom náročné ustáť,“ povedala .
„Na Slovensku je veľmi ťažké chcieť od ľudí prestať fajčiť ,“ nadviazala Andrea Letanovská. „Moja mama od 15 rokov fajčí, je ľahká astmatička, ale cvičí, je veľmi aktívna. Nebola schopná prestať fajčiť ale dnes je na troch polovičných IQOSoch a ja ju považujem za nefajčiarku. V 15 rokoch fajčila jednu, dve krabičky a celý život to postupne znižovala. Ona, keby som jej povedala, že nesmie, asi radšej bude chorá alebo zomrie. Takto sa udržuje, zvládne cvičiť, vôbec ju to nelimituje, nemá žiadne astmatické ťažkosti,“ popisuje rodinnú skúsenosť. „Je to komplexná téma a keď sa na ňu nepozrieme detailne a s porozumením celého kontextu, môžeme skôr uškodiť povrchnými rýchlymi opatreniami,“ pokračuje Letanovská a pridáva príklad ľudí, ktorí fajčia „normálne Marsky“, dve krabičky denne. „Sú to pacienti, ktorí touto závislosťou nahradili závislosť inú, napríklad pili a mali problémy so správaním, boli úplne vyradení zo života, nepracovali, žili v nefunkčnej rodine. Z protialkoholického liečenia mnohí odchádzajú s cigaretami – namiesto pitie fajčia. Áno, je to škodlivý spôsob, ale tých ľudí aspoň vracia do života. Na miere veľmi záleží,“ uzatvára Letanovská.
Nedymové formy len pre tých, čo ich potrebujú
Iný pohľad na znižovanie rizika ako ostatní účastníci okrúhleho stola mal poslanec a expert na zdravotníctvo strany SMER-SD Vladimír Baláž. „Máme dosť iných starostí,“ prehlásil.
Podľa Mareka Krajčího sú nedymové tabakové výrobky dvojsečná zbraň. „Na jednej strane je to výhodné pre tých, ktorí fajčia dymové varianty a majú možnosť prejsť na nedymové formy a teda tú závislosť na nikotíne ako keby presunúť do oveľa menej škodlivého variantu. Avšak problém je, že žiaľ súčasná mládež, keďže to nebolo regulované, masívne prechádza na alternatívne formy nikotínovej závislosti – žuvací tabak a iné výrobky. Preto aj Európska komisia navrhuje reguláciu a zákaz príchutí,“ pripomína Krajči. Aj v Národnej rade je teraz návrh poslankyne Zuzany Šebovej (Sme rodina) na reguláciu, ktorá zamedzí voľnému prístupu k nedymovým formám nikotínu, ktoré následne vyvolávajú závislosť. „Treba využiť nedymové formy na to, aby sme sa zbavovali dymových návykov a nie pestovali nové návyky na nikotín, ktoré nás posunú znova tam, kde sme nechceli,“ zdôrazňuje predseda zdravotného výboru.
Znižovaniu rizík hovorí áno aj Zuzana Dolinková, podpredsedníčka a expertka na zdravotníctvo strany HLAS – SD. „Tak ako to aj môj kolega Raši komentuje na konferenciách v zahraničí, nielen v Česku,“ upresňuje (názory Richarda Rašiho, bývaleho ministra zdravotníctva a súčasného podpredsedu strany Hlas na prevenciu napríklad tu). „Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, sú zodpovední, navštevujú pravidelne preventívne prehliadky, by mali byť nejakým spôsobom odmeňovaní, pretože tak znižujú do budúcna výdavky na zdravotnú starostlivosť za seba ako za osobu. Musíme k tomuto viesť deti od malička,“ doplňuje. Niektorí ľudia sa podľa Dolinkovej ale snažia oklamať sami seba aj systém, napríklad tým, že pred preventívnou lekárskou prehliadkou istý čas nefajčia alebo zdravšie jedia, aby ovplyvnili svoje výsledky, ale po návšteve lekára sa zase vracajú do starých koľají.
Tomáš Szalay nielen, že súhlasí s princípom harm reduction, ale uvažuje aj v širšom kontexte. Zaujala ho prax v Južnej Afrike, kde poisťovňa ponúka poistencom chytré hodinky za mesačné splátky. „Každú jednu splátku poistencovi odpustia v prípade, že hodinky zaznamenajú aktivitu, napríklad že človek cvičil 4 dni v týždni a odrobil si tak svoju splátku. Brutálnym spôsobom zvýšili zapojenie pacientov, ktorí, keď už majú hodinky, nechcú o ne prísť. Ľudia sa strašne neradi vzdávajú toho, čo už majú,“ usmieva sa Szalay.
K diskusii pri okrúhlom stole o prevencii sa ešte na stránkach ZD vrátime.
Tomáš Cikrt
Foto: Roman Skyba
