Zdravotníctvo nie je zadarmo. Na jeho financovaní sa podieľajú aj súkromné zdroje, ako sú napríklad doplatky za lieky a rôzne ďalšie poplatky. „Je to ale úplne neprehľadné. Platbám treba dať pravidlá a netváriť sa, že ich nemáme. Keď ich vieme merať, tak vieme platby aj kompenzovať tým najzraniteľnejším skupinám. Existuje limit spoluúčasti, ale týka sa len doplatkov za lieky. Netušíme nič o rôznych iných poplatkoch. Netransparentná bezplatnosť je sociálne škodlivejšia ako transparentné poplatky,“ povedal v predvolebnej debate pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka Tomáš Szalay, lekár Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a tieňový minister zdravotníctva politickej strany Sloboda a solidarita (SaS).
Reforma je podľa neho slovo, ktorá nie je veľmi obľúbené, pretože si množstvo ľudí myslí, že dostanú menej a zaplatia viac. Vždy sa spája s určitými obavami. „Nemusíme to nazývať reforma, ale zmeny urobiť treba. Keď spomenieme tzv. Zajacovu reformu, nikto ju za 20 rokov nezmenil,“ konštatoval Szalay. Ak by to chcel niekto urobiť, musel by si pripraviť nové zákony, nové paragrafy. Ale doteraz sa podľa neho nikto taký nenašiel.
Reforma nebola dokončená
Veľa ľudí Zajacovu reformu kritizuje, ale stále sa nenašiel nikto, kto by pripravil alternatívu. „Koniec koncov, veď Smer-SD bol pri moci 12 rokov a neurobil to. Dalo by sa povedať, že mu vyhovoval ten železobetónový skelet Zajacovej reformy. Len treba povedať, že táto reforma nebola dokončená a systém treba zveľaďovať a kultivovať. A toto štát 20 rokov nerobil,“ poznamenal lekár BSK.
Ako dodal, na Slovensku, a týka sa to aj zdravotníctva, chýba vízia a stratégia. „Nevieme, čo chceme a preto nič nedosahujeme. Máme zlé čísla, čo sa týka odvrátiteľných úmrtí, dlhé čakacie doby, ľudia sú nahnevaní na zdravotnícky systém, musia platiť u lekára rôzne poplatky,“ pripomenul Szalay.
Stále sa podľa neho čudujeme, čo to vlastne máme, ale nikdy nebolo vlastne povedané, čo zo zdravotníctva vlastne chceme mať. Upozorňuje, že jediný dokument, ktorý je strategického charakteru, a hovorí o štátnej zdravotnej politike, je dokument z roku 2014, ktorý vznikol preto, aby Slovensko mohlo čerpať eurofondy. Brusel to vyžadoval a Slovensko chcelo európske peniaze. „Od roku 2014 nevieme, ako sa plní tento dokument, či sú v ňom nejaké ciele kvantifikované a či sa k nim približujeme. Skrátka, nevieme, čo chceme, a úplne nultou úlohou by malo byť povedané, čo chceme od poisťovní, čo chceme od poskytovateľov, a za čo budú vlastne platení,“ uviedol Szalay.
Poplatky nebudú volebnou témou
Výsledná stratégia zdravotníctva po parlamentných voľbách bude podľa neho nevyhnutne výsledkom kompromisu. Minimálne tých strán, ktoré budú tvoriť vládnu koalíciu. „Prial by som si, aby výsledný konsenzus išiel nad rámec vládnych strán. Pretože, keď sa koalícia vymení za opozíciu, čo sa deje zhruba raz za štyri roky, aby sa nemuselo všetko otáčať o 180 stupňov. Inak to dopadne tak, ako je to dnes,“ povedal Szalay.
Tvrdí, že politické strany by mali sformulovať objednávku, ktorú spoločnosť má na zdravotníctvo. „Čo od zdravotníctva vlastne chceme a čo sme za to ochotní zaplatiť. To sme doteraz nikdy neurobili. Potreby zdravotníctva meriame napríklad počtom zamestnancov v zdravotníctve krát ich priemerná mzda. Ale ja sa pýtam, kde je zdravie? O koľko sa zmenšil počet odvrátiteľných úmrtí či predĺžil život? Myslím, že toto by mali byť parametre, ktoré treba hodnotiť,“ dodal lekár BSK. Konštatoval, že dnes ani nevieme, ktorí ľudia sa nedostali k zdravotnej starostlivosti, nekúpili si lieky či zomreli doma.
Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac pred 20 rokmi presadil, že sa platilo u lekára, bolo to 20 korún. Ako tvrdí Szalay, spôsobilo to obrovské zmeny v správaní celého sektoru. V správaní pacientov, ktorí pochopili, že majú zrazu niečo platiť, i v správaní lekárov. „Dokonca aj percepcia verejnej mienky, aj keď mnohí nemuseli nič platiť, keďže nechodili k lekárovi, sa zmenila. Zásadným spôsobom sa zmenilo vnímanie korupcie v zdravotníctve. Nehovorím, že zmizla, ale ľudia ju prestali vnímať ako prioritný problém,“ pripomenul.
Mohlo by vás zajímat
Kým pred zavedením poplatkov, v roku 2002, ľudia vnímali zdravotníctvo ako skorumpované, po zavedení poplatkov tento problém spadol z prvého miesta na siedme. „Nie preto, že by korupcia prestala existovať, ale preto, že pacienti mali pocit, že už zaplatili. Síce málo, ale mentálne boli presvedčení, že tento typ transakcie už majú za sebou a lekár sa im má naplno venovať. Samozrejme, poplatky u lekára sú témou, ktorú si žiadna politická strana nedá na predvolebné billboardy,“ myslí si Szalay.
Dôležitá je komunikácia
Ako lekár BSK sa zúčastnil rokovania samospráv a ministerstva zdravotníctva. Témou boli ambulantné pohotovostné služby, ktoré dnes fungujú v dni pracovného pokoja od siedmej ráno do desiatej večer. Ministerstvo navrhuje sa, aby fungovali od ôsmej do ôsmej, teda 12 hodín namiesto 15. Musí to však schváliť parlament, pretože ide o zmenu v zákone. Priemerný vek pediatrov je takmer 60 rokov a polovica z nich je v dôchodkovom veku. Slovensko by ich malo mať 1 100 a je ich niečo vyše 900.
Z tých 900 podľa Szalaya asi polovica podpísala petíciu, v ktorej žiadajú skrátiť pracovnú dobu ambulantných pohotovostí, pretože jednoducho nevládzu, keďže na druhý deň musia byť v práci v ambulancii. „Po celom Slovensku sa spisovali petície za neskracovanie služieb, primátori miest sa ozývali, že sú proti obmedzeniu pohotovostí, v parlamente sa nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by navrhol skrátenie služieb. A prečo? Pretože sa blížia voľby. Akoby si všetci mysleli, že máme nadbytok lekárov. Pritom sa všetci boja, že im bude niekto vyčítať, že sú proti tomu, aby lekári ošetrili ich dieťa. Dostali sme sa do stavu, a posledné roky, keď bola pandémia, tomu prispeli, extrémnej bulvarizácie a populizmu v týchto citlivých témach,“ vyhlásil lekár BSK.
Zdravotníctvo je podľa neho aj o komunikácii. „Ale nenavrávajme si, že komunikáciou presvedčíme ľudí. To nie, ale musí to byť povinná jazda, musíme sa o to pokúšať. Je potrebné stakeholderom, občanom, politikom, samosprávam, komorám, proste každému, koho sa to dotýka, vysvetľovať, aká je naša vízia. Nie tak, že teraz zatvoríme pohotovosť o dve hodiny skôr a ľudia si povedia, a čo ak ich zavrú ešte skôr a potom ich úplne zrušia? Musíme vysvetľovať, prečo to robíme,“ poznamenal Szalay.
Potrebná je predvídateľnosť
V zdravotníctve je určitý objem financií, z ktorých sa nedá razom urobiť viac. „Bolo by to možné iba vtedy, keď sa zdravotníctvo stane premiérskou témou a aj minister financií bude naklonený pomáhať zdravotníctvu. Ale aj tak si nemyslím, že príde viac verejných zdrojov do verejného zdravotného poistenia. Odvody nezvýšime, pretože nechceme zvyšovať cenu práce a platba za poistencov štátu sa dostane na svoje rozpočtové limity. Máme tu aj iné sektory, ktoré chcú viac peňazí,“ povedal Szalay.
Na budúci rok bude platba zdravotného poistenia za poistencov štátu vo výške 4,5 percenta z vymeriavacieho základu. „Síce je to menej ako v Českej republike, ale je to asi o 100 percent viac, ako teraz. Nemyslím si však, že v sektore musí byť výrazne viac peňazí, musí tam byť predvídateľnosť. Aby poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli, aký objem financií bude k dispozícii v najbližších rokoch. A nie, aby sme ešte ani novembri nevedeli, koľko peňazí máme k dispozícii v práve končiacom roku! Dokonca to niekedy nevieme ani v januári, pretože ešte môžu prísť nejaké transfery, o ktorých výške nikto netuší. Takto sa nedá plánovať,“ hnevá sa Szalay. To podľa neho potom vedie manažérov poisťovní a nemocníc k tomu, že prijímajú len krátkodobé rozhodnutia.
Spomenul, že mu bol sympatický prístup exministra zdravotníctva Tomáša Druckera, ktorý pomenoval 26 dôležitých priorít v zdravotníctva a pri každej identifikoval, kto je pri nich zainteresovaný, či sú to poisťovne, lekári, úrady verejného zdravotníctva, pacienti a podobne. „Zobral ich čo najviac ku každému problému a vytvoril z nich projektový tím a žiadal riešenie. Na nikoho sa nezabudlo a zrazu sa všetci cítili dôležití,“ poznamenal Szalay. Je to podľa neho spôsob ako vtiahnuť všetkých zainteresovaných hráčov a všetci majú pocit, že sú spolutvorcami zmeny.
Jozef Brezovský
