Slovenský rezort zdravotníctva chce odbremeniť detských lekárov. Otázne je, či len nepresúva problém
Poplatky na urgentných príjmoch a ambulantných pohotovostiach by sa mali zvýšiť a ordinačné hodiny pohotovostí skrátiť.
Ku konsenzu dospeli zástupcovia odborných lekárskych spoločností, ambulancií, nemocníc, Ministerstva zdravotníctva SR a samospráv. Pri okrúhlom stole na pôde rezortu zdravotníctva v utorok 8. augusta diskutovali o opatreniach vyše štyri hodiny. Tieto legislatívne úpravy sa ale nezaobídu bez odobrenia parlamentom. K zmenám teda dôjde najskôr na jeseň, po voľbách, keď bude parlament zasadať v novom zložení. Ešte predtým ich šéf rezortu zdravotníctva musí prerokovať s premiérom.
Podpora nových ambulancií aj reforma záchranky
Spoločnosťou už dlhšie rezonuje téma kolabujúcej ambulantnej starostlivosti, pričom aktuálne sú na tom zle najmä pediatrické ambulancie. Problém nie je len v nedostatku a vyššom veku primárnych pediatrov. V súčasnosti podľa lekárov 30 až 40 percent pacientov navštevuje Ambulantnú pohotovostnú službu (APS) s problémami, ktoré nie sú náhlym zhoršením zdravotného stavu a pokojne by mohli byť riešené nasledujúci deň. Platí to pre detských aj dospelých pacientov. Minister zdravotníctva Michal Palkovič objasnil, že rezort pripravuje tzv. balík záchrany pre pediatrov, ktorý bude musieť byť schválený vládou a parlamentom. „Zhodli sme sa na tom, že opatrenia na stabilizáciu sektora sú nevyhnutné. 20 rokov sa v tejto oblasti systematicky nekonalo,“ zdôraznil Palkovič.
Okrem presadzovania Konceptu stratégie všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030, ktorý sa venuje rôznym oblastiam, sa rezort zaoberá napríklad úpravou systému pevných bodov APS, aby boli bližšie k nemocniciam a vedeli zabezpečiť laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia. Na jednej APS by malo byť minimálne 15 lekárov. „Hovorili sme aj o navýšení paušálu úhrad za poskytovanie APS na jeden pevný bod o 35 percent. K finančnej stránke ešte bude ďalšia diskusia,“ vysvetľuje minister.
Odborníci sa podľa neho tiež zhodli, že treba pokračovať v reforme prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, teda záchrannej služby. Ako povedal prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, potreba reformy záchraniek sa ukazuje najmä v niektorých regiónoch, kde je zdravotná starostlivosť kvôli priestorovým a iným podmienkam horšie dostupná.
Rovnako treba podporovať zakladanie nových ambulancií, pričom podporný program bude podľa Palkoviča posilnený o nové finančné prostriedky. Založenie novej ambulancie by malo byť podporené sumou 80-tisíc eur. Asociácia nemocníc oceňuje aj obnovenie rezidentského programu pre pediatrov. Petko doplnil: „Zdravotné poisťovne by mali podporiť vyššou platbou lekárov v odľahlých regiónoch, ako je to napríklad v Českej republike.“
Mohlo by vás zajímat
Kratšie otvorené pohotovosti
Ministerstvo chce tiež dbať na napĺňanie normatívu ordinačných hodín ambulancií. Momentálne je to 35 hodín týždenne, teda 5 dní v týždni, 7 hodín denne. Zástupcovia ANS ale konštatujú, že v niektorých prípadoch normatív nie je napĺňaný, ambulancie nie sú otvorené a „pacient musí o jednej poobede utekať na pohotovosť“.
Ordinačné hodiny ambulantných pohotovostí by sa podľa návrhu, ktorý musí posúdiť parlament, mali od 1. januára 2024 skrátiť o dve hodiny. Doteraz boli otvorené do 22:00, avšak medzi 20:00 a 22:00 ošetrili podľa údajov z jednotlivých pohotovostí minimum pacientov.
Ďalšou súčasťou reformy je vzdelávanie. „Dôležité je zvyšovanie atraktivity všeobecného lekárstva a pediatrie aj zavádzaním inovácií. Od 1. októbra tohto roka bude obnovený rezidentský program pre pediatrov a záujemcovia sa doň môžu hlásiť. Ministerstvo pracuje aj na ďalších certifikačných činnostiach,“ hovorí šéf rezortu Palkovič.
Dôležitou súčasťou reformy primárnej starostlivosti je podľa neho debyrokratizácia. „Ambulancie v súčasnosti musia vykonávať až 450 administratívnych činností, ktoré sa budeme snažiť minimalizovať,“ konštatoval minister. Tiež podľa neho teba zrušiť preskripčné a indikačné obmedzenia a posilňovať kompetencie sestier. „Veľmi dôležitá je edukácia laickej verejnosti, rodičov, aby vedeli, kedy navštíviť ambulanciu, kedy pohotovosť a urgentný príjem,“ dodal.
V súvislosti s urgentnými príjmami, teda ústavnou pohotovostnou službou, ministerstvo zdravotníctva už niekoľko týždňov rieši problém, že sú, rovnako ako ambulantné pohotovosti, preťažované pacientami, ktorí tam nepatria. „Urgentná starostlivosť je určená pre akútne prípady ohrozenia života. Pracujeme na stratégii urgentnej starostlivosti, lebo tejto oblasti doteraz nebola venovaná potrebná pozornosť,“ vysvetlil Palkovič.
Vyššie poplatky
Ako minulý týždeň navrhla Asociácia nemocníc Slovenska, mali by sa navýšiť poplatky za neodôvodnené využívanie APS a urgentu. Návrh ešte bude precizovaný, no odborníci presadzujú 2,5 násobok súčasných poplatkov. Tie sú na APS momentálne 2 eurá a na urgentnom príjme 10 eur. Po novom by teda ľudia platili 5 a 25 eur. Pacientom, ktorí budú musieť byť so svojím problémom hospitalizovaní, by bol poplatok následne vrátený.
Palkovič nevylúčil ani to, že rozmiestnenie pevných bodov APS sa ešte bude upravovať. „Máme na zreteli celú ambulantnú sféru, za chvíľu začne okrem pediatrickej kolabovať aj špecializovaná a všeobecná starostlivosť,“ podotkol minister.
Hlavný odborník pre nemocničnú pediatriu Peter Bánovčin priblížil, že spolu s primárnymi pediatrami hľadali konsenzus, aby si dokázali vyjsť v ústrety. Hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová doplnila: „Spoločne hovoríme, že pediatria je len jedna a nevieme bez seba existovať. V ambulanciách sa objavuje trochu iné spektrum diagnóz ako v nemocniciach a ohrozenie jednej alebo druhej starostlivosti by znamenalo pád pediatrie ako celku.“ Problémy APS, teda redukciu jej pevných bodov a skrátenie hodín, nemožno vytiahnuť z reformy celej primárnej pediatrie, pretože toto opatrenie odboru nijako nepomôže, iba prenesie problém na nemocničných pediatrov.
Ministerstvo, lekári a samosprávy navrhli opatrenia pre zachovanie starostlivosti o deti ako celku. Prezident ANS Marián Petko hovorí, že návrhy čerpajú zo skúseností zo zahraničia, kde podobné riešenia fungujú. Opakuje, že vyše 30 percent občanov ambulantné pohotovosti zneužíva. „Zaťažujú tým lekárov, sestry, a iní pacienti musia čakať. Takéto zneužívanie sa vo vyspelých štátoch nedovoľuje,“ poznamenal. Ak by poslanci rozhodli o zákonnom navýšení poplatkov, podľa Petka počet pacientov na pohotovostiach poklesne a od 2024 by sa mohol počet bodov APS redukovať tak, ako boli navrhované.
Niektorí pediatri v súčasnosti podali výpovede z ambulantných pohotovostných služieb, povinnosť slúžiť na pohotovosti však majú prikázanú zákonom. Dostanú tak za služby menej peňazí a bude im ich rozdeľovať vyšší územný celok (VÚC). Preto výpovede pediatrov z APS podľa Prokopovej nemožno vnímať ako vydierací manéver lekárov.
Informácie pre rodičov
„Ministerstvo spolu s hlavnou odborníčkou pre primárnu pediatriu pripravilo webstránky a v spolupráci s Národným ústavom detských chorôb vytvorili aplikáciu pre vyhodnotenie zdravotného stavu, do ktorej by mali čoskoro pribudnúť ďalšie funkcionality,“ priblížil Michal Palkovič. Hlavnou snahou je odbremenenie ambulantných poohotovostí a urgentných príjmov. Všeobecné rady rodičom, ako sa starať o zdravie detí, kedy navštíviť ambulanciu, APS, urgentný príjem a kedy volať sanitku, rodičia nájdu na portáli PediatriDetom.sk.
Jeho cieľom je zabrániť tomu, aby si ľudia nechávali na pohotovosť neakútne problémy a blokovali zdravotníka pre tých, ktorí ho potrebujú. „Obsah portálu vytvárajú opäť tí istí pediatri. Ja a moji kolegovia z výboru pediatrickej spoločnosti po nociach píšeme texty, aby tam ľudia našli o rôznych zdravotných problémoch všetky evidence-based informácie, ktoré potrebujú,“ priblížila hlavná pediatrička Prokopová. Portál sa momentálne prepája so stránkami VÚC, ktoré obsahujú informácie o ordinačných hodinách a dovolenkách konkrétnych pediatrov, o zastupovaní a najbližších bodoch APS.
Lucia Hakszer
Lucia Hakszer
