Len na papieri. Kde presadzovanie prevencie krachuje?
Vhodná komunikácia voči verejnosti, medzirezortná spolupráca a dlhodobé koncepcie zamerané na prevenciu – to sú podľa odborníkov podmienky nevyhnutné na to, aby sa u nás darilo zlepšovať verejné zdravie. Žiaľ ale dnes ani samotná vláda, ktorá si dala do programového vyhlásenia prístup harm reduction, teda znižovania rizík, často nie je schopná jeho princípy napĺňať, ako bolo vidieť na prvom návrhu konsolidačného balíčka. Na rozpory medzi teóriou a praxou poukázali odborníci na III. ročníku medzinárodnej konferencie Zdravotnického deníku Ekonomika prevence, ktorý sa konal 4. septembra v Prahe.
„Prepojenie tém ekonomiky a prevencie je v súčasnosti aktuálne. Ľudia na ekonomické argumenty a peniaze reagujú dokonca ich niektorí považujú za viac ako hodnotu, ktorej hovoríme zdravie. To si uvedomia, až keď ochorejú, a potom pohľad na tieto dve veci prehodnocujú,“ konštatuje slovenský hlavný hygienik Ján Mikas.
Najväčší problém pritom podľa neho je, ako poznatky preniesť na ľudí, pre ktorých sú určené. V samotných plánoch a stratégiách podľa Mikasa zvyčajne nie je problém, sú spracované zodpovedajúcim spôsobom a len ich treba aktualizovať o nové trendy, ako sú napríklad elektronické cigarety. Potom je však dôležité, aby sa za tieto plány postavila vláda a na jednotlivé ciele aj vyčlenila finančné prostriedky.
„Jedna vec je finančná podpora aj v tom zmysle, aby sme personálne zvládli ciele dotiahnuť do konca. Druhá vec je nájsť v rámci medzirezortnej spolupráce s ministerstvom kultúry či školstva komunikačnú cestu, ako v spolupráci s tretím sektorom, jednotlivými aktérmi a známymi ľuďmi priblížiť ciele národných programov tým, ktorým sú určené,“ vysvetluje Mikas.
Vhodným prostredníkom, ktorého hlas počúva aj mladá generácia, sú pritom podľa neho i ďalších odborníkov známi športovci (viac sme písali tu). Na druhej strane je podľa brankára futbalovej reprezentácie ČR a amerického klubu New England Revolution Tomáša Vaclíka nutné vychovávať celú populáciu, pretože rodičia koniec-koncov prenášajú návyky na svoje deti. „Rodičia by mali byť motivovaní s deťmi niekam chodiť. Keď svojej dcére poviem, že nebude na tablete a pôjdeme von, tak pôjdeme von. Rodičia by tak mali byť pre deti vzorom a snažiť sa im prevenciu a radosť z pohybu vštepovať,“ myslí si Vaclík.
Zabrať potrebujeme v primárnej i sekundárnej prevencii
Dôležitosť toho, že na prevencii sa musí podieľať celé spektrum aktérov, podčiarkuje aj šéfka českého Státního zdravotního ústavu Barbora Macková. „Aj u nás už začíname chápať, že verejné zdravie nie je len problém zdravotníctva, ale všetkých rezortov, a je potrebné, aby sme sa doň zapojili všetci. Každopádne koordináciu aktivít by sme mali nechať na rezorte zdravotníctva,“ zdôrazňuje Macková.
Aj podľa nej je zásadná zdravotná gramotnosť českej populácie. Úloha Státního zdravotního ústavu by mala byť aj v tom, aby si populácia uvedomila, že to, že je človek zdravý, ešte neznamená, že sa o svoje zdravie nemusí starať.
„Starať sa o svoje zdravie vo chvíli, keď som chorý, je neskoro,“ dodáva Macková, podľa ktorej by mala byť rola SZÚ aj v šírení toho, že zdravý životný štýl je „sexy“. Naopak koordinácia mediálnych výstupov by mala ísť z úrovne vlády, napríklad z rady vlády pre verejné zdravie, ktorej vznik sa plánuje. SZÚ by potom mal mať v komunikácii a kampaniach naprieč rezortami úlohu odborného konzultanta, aby sa nestávalo, že ministerstvo poľnohospodárstva podporí kampane typu Žeru maso.
Mohlo by vás zajímat
Takáto koordinácia by rozhodne bola na mieste i podľa námestníka Všeobecné zdravotní pojišťovny pre služby klientom Ivana Duškova. Naplno sa to ukázalo pri predstavení prvej podoby úsporného balíčka.
„Hoci v programovom vyhlásení vlády bol explicitne uvedený princíp harm reduction, prvá verzia konsolidačného balíčka s ním bola v priamom rozpore. Keď samotná vláda vymyslí politiku, ktorá je v rozpore s jej programovým vyhlásením, tak si musíme priznať, že koordinácia je problematická. A keby vláda chcela, aby sa koordinovali aj nižšie samosprávne celky, organizácie a aktéri, je to veľká úloha,“ popisuje Ivan Duškov s odkazom na to, že v prvom návrhu balíčku sa výrazne zvyšovalo daňové zaťaženie menej škodlivých náhrad cigariet, ako sú napríklad elektronické cigarety. Nakoniec sa našťastie odborníkom podarilo rozpor vysvetliť a vyzerá to, že k neúmernému navýšeniu dane u menej škodlivých variantov nedôjde.
Každopádne by ale podľa Duškova malo presadzovanie prevencie spočívať v mixe opatrení. Samotné osvetové kampane (pokiaľ ich nerobia skúsení influenceri) sa totiž ukazujú ako jedny z najmenej efektívnych intervencií, naopak najväčší dopad z hľadiska ušetrených rokov života v chorobe má to, že si ľudia budú dávať polovičné porcie jedla.
„My ako zdravotné poisťovne sa snažíme ísť cestou pozitívnej motivácie a zapojiť sa v rámci súčasných zákonných mantinelov tým, že niektoré príspevky podmieňujeme žiadúcim správaním. Keď napríklad pacienti chodia na sekundárnu prevenciu, dostanú príspevok na rehabilitáciu,“ načrtáva Duškov.
Aj v sekundárnej prevencii však skutočne potrebujeme zabrať, pretože účasť na screeningových programoch nie je taká vysoká, ako by byť mala. „Je to podľa mňa dané kombináciou dvoch faktorov. Hádže sa to na nezodpovednosť, ale ja si myslím, že to plynie skôr z neinformovanosti. Preto treba situáciu zlepšiť na všetkých úrovniach. Cestou je tiež personalizovaný screening, pri ktorom by mal každý vedieť svoje riziko a podľa toho by sa mal správať. Dnes sú screeningové programy založené len na veku, ďalšie rizikové faktory tam chýbajú. Je tiež potrebné venovať sa hereditárne (z hľadiska dedičnosti) rizikovým pacientom, ktorých sme schopní identifikovať – a tu ešte máme veľký priestor,“ hovorí o sekundárnej prevencii prednosta onkologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe Luboš Petruželka. Zároveň ale podľa neho treba zariadiť, aby potom pacienti mali kam ísť a nečakali na ďalšie vyšetrenie mesiace.
Odmena za zdravý životný štýl
Dnes sú však fondy prevencie zdravotných poisťovní vzhľadom na ich výšku iba doplnkové a nedá sa na nich stavať ako na hlavnom pilieri prevencie v Česku. Napriek tomu ale umožňujú platcom zamerať sa na niektorú problematiku, ako je napríklad fajčenie. V tej chce VZP definovať program, ako motivovať fajčiarov, aby prestali fajčiť. Aj tento prístup ale má svoje úskalia.
„Problém je, že potom za mnou príde niekto, kto dýcha čerstvý horský vzduch, nefajčí, nepije a športuje, a povie mi, že investujeme verejné prostriedky do niekoho, kto si sám dobrovoľne ničí zdravie, ale jemu nič nedáme. S tým musíme ešte pracovať,“ podotýka Duškov.
Veľký problém námestník Duškov vidí aj v tom, že i medzi politikmi len málokto pozná a vníma rozdiel medzi jednotlivými druhmi prevencie (primordiálna, primárna, sekundárna a terciálna). Kľúčová je pritom primordiálna prevencia, u ktorej je nutná ukotvenosť vo vládných programoch a stratégiach a nevyhnutná je dlhodobosť bez ohľadu na momentálnu vládnu garnitúru.
„Na Novom Zélande začali s prvou antifajčiarskou politikou v roku 1983, teda pred 40 lety. Potom je uveriteľná Zero tabacco strategy, pretože ide o dlhodobý proces. U nás vždy vznikne nejaký dokument, ktorý je viac či menej implementovaný (zväčša skôr menej), a býva to problematické,“ dodáva Duškov.
Ďakujeme za podporu konferencie Všeobecné zdravotní pojišťovně, Národní sportovní agentuře, RBP, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Vojenské zdravotní pojišťovně, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
Foto: Radek Čepelák
Michaela Koubová
Lucia Hakszer
