Zanechanie fajčenia alebo prechodu na menej škodlivé alternatívy má efekt o niekoľko mesiacov, povedal Hajdúch
Politici často váhajú s presadzovaním primárnej prevencie, keďže sa traduje, že jej prínos možno vidieť až po mnohých rokoch – a teda po skončení ich volebného obdobia. V praxi ale lekári pozorujú niečo iné. Ako na konferencii Zdravotnického deníku s názvom Ekonomika prevence upozornil riaditeľ Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny (ÚMTM) Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci Marián Hajdúch, keď fajčiar klasických cigariet svoj zlozvyk zanechá alebo prejde na niektorú z menej škodlivých alternatív, riziko zdravotných komplikácií klesá veľmi rýchlo, po pár mesiacoch. Na dátach o výskyte rakoviny, spojenej s fajčením v Česku, tiež ukázal, že politika harm reduction alebo znižovania škôd jednoznačne funguje. Podporil preto i diferencované zdanenie nikotínových výrobkov podľa miery ich škodlivosti.
„Riziko zdravotných komplikácií občanov s kardiovaskulárnymi chorobami i nádormi klesá vo chvíli, keď prestanú fajčiť alebo prejdú na menej škodlivú alternatívu. Tie zmeny vidíme o niekoľko mesiacov,“ nechal sa počuť Hajdúch. „Prevencia sa preto oplatí, a to aj v horizonte mandátu jednej vlády,“ dodal. Konkrétne zmeny sú potom podľa neho preukázateľné v horizonte jedného až dvoch rokov a ako príklad uviedol výsledky komunitnej aktivity v americkom meste Milwaukee, kde sa v dôsledku zmeny správania obyvateľov, ktorí obmedzili fajčenie a viac športovali, predĺžil očakávaný čas dožitia o tri roky. „Pokiaľ sa neimplementujú opatrenia primárnej prevencie, dôjde k zásadnej zdravotnej kríze v horizonte 10 až 17 let. A pokiaľ jej chceme predísť, musíme s tým niečo urobiť už dnes,“ povedal dôrazne.
Nastavenie spotrebnej dane ako účinný nástroj prevencie
Fajčenie spôsobuje celý rad nádorových ochorení, pričom najviac zasahuje pľúca, v menšej miere ostatné časti tela, ako je močový mechúr, kolorektum, pankreas, obličky, pečeň, žalúdok, pažerák, ústa, nos a niekoľko ďalších. Nádory pritom nespôsobuje samotný nikotín, ale spaľovaný dym. Pri ňom uvoľnené chemické látky zabraňujú bunkám opravovať poškodenú DNA, pričom práve tieto poškodenia či lézie môžu spôsobiť rakovinu. Ide o dlhodobý proces, ktorý obyčajne trvá desať až pätnásť rokov. „To nám dáva veľa času na to, aby sme s tým niečo urobili,“ apeloval Hajdúch.
Záznam celej konferencie si môžete pozrieť tu:
Mohlo by vás zajímat
Hajdúch na konferencii predstavil aj novodobý vývoj fajčiarstva a spotreby tabakových výrobkov v Česku. „Počet denných aj príležitostných fajčiarov nám v priebehu rokov kontinuálne klesá a rastie proporcie alternatívnych nikotínových prípravkov,“ poukázal na pozitívny trend s tým, že približne jedna tretina fajčiarov v súčasnosti užíva menej škodlivé alternatívy ku klasickým cigaretám. „Je dobré, že tá časť (užívateľov alternatív) sa zväčšuje, ale je potrebné zabrániť predovšetkým tomu, aby si na nikotín zvykala mladá generácia. Na to by mala byť cielená intervencia,“ je presvedčený Hajdúch. „Fajčenie je vecou, ktorá už do dnešnej spoločnosti nepatrí,“ dodal.
Riaditeľ ÚMTM tiež poukázal na pokles výskytu rakoviny, spojenej s fajčením, po zavedení protitabakových politík (zákaz reklamy, zvýšenie spotrebnej dane apod.). „Zhruba v roku 2017, keď boli zavedené prvé alternatívne výrobky na český trh, sa tá krivka začína ohýbať ešte prudšie,“ popísal na grafe. Politika harm reduction alebo znižovania škôd tak podľa neho jednoznačne funguje. „V prípade kardiovaskulárnych či pľúcnych chorôb sa efekt dá vidieť v horizonte mesiacov, v prípade nádorových ochorení až v horizonte rokov. Je ale takmer isté, že ho uvidíme,“ dodal Hajdúch.
Upozornil pritom na pôvodný návrh z vládneho konsolidačného balíčka, ktorý uvaľoval vysokú spotřebnú daň aj na alternatívy k spaľovanému tabaku. „Pokiaľ budú tieto výrobky v Českej republike príliš drahé, zvýši sa dovoz zo zahraničia, čo povedie k tomu, že daň sa nebude vyberať a ľudia budú ďalej fajčiť. Takže problém neodstránime a prídeme tým o prostriedky, ktoré môžeme použiť na prevenciu týchto závislostí,“ upozornil Hajdúch na obmedzenia, ktoré má nastavenie spotrebnej dane. Vláda po vlne kritiky návrh na vysoké zdanenie nikotínových výrobkov bez ohľadu na ich škodlivosť zmiernila.
Príliš lacný krabičák
Druhou oblasťou, ktorej sa Hajdúch vo svojej prednáške na konferencii venoval, bolo pitie alkoholu. „Alkohol obyčajne nie je považovaný za látku, ktorá by spôsobovala rakovinu, ale v skutočnosti je druhým najvýznamnejším karcinogénom,“ uviedol. „Kade tečie, tade zvyšuje riziko nádorového ochorenia,“ zjednodušil predstavu o orgánoch, ktoré alkohol ohrozuje vznikom rakoviny. Konkrétne ide o kolorektum, ústa a oropharynx, larynx, pažerák, pečeň a u žien tiež o prsia. „U žien alkohol spôsobuje 15 percent nádorov prsníka,“ upresnil.
Alkohol prispieva k vzniku rakoviny tým, že potom, ako je metabolizovaný, premieňa sa v organizme na vysoko reaktívnu zlúčeninu acetaldehyd. Táto látka sa viaže na makromolekuly a zásadným spôsobom ich poškodzuje. „Acetaldehyd poškodzuje DNA a produkuje veľké množstvo prozápalových faktorov,“ vysvetlil ďalej Hajdúch.
Pripomenul tiež vysokú mieru spotreby a tolerancie alkoholu v tuzemskej spoločnosti. Česká republika sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach globálnych rebríčkov v spotrebe alkoholu, pričom dominuje najmä v pití piva. Šéf ÚMTM sa každopádne pozastavil i nad tím, že zdanené nie je tiché víno. „To je jeden z problémov, ktoré máme,“ povedal s tým, že zdraženie vín v dôsledku uvalenia spotrebnej dane na víno by českých vinárov nezruinovalo, ale pomohlo by znížiť spotrebu lacného krabicového vína, ktoré sa konzumuje vo veľkých objemoch.
Štátna dotácia proti princípom verejného zdravia?
Treťou oblasťou, ktorá sa spája so vznikom rakoviny, je podľa Hajdúcha pojedanie mäsa. Z hľadiska množstva karcinogénnych látok sú najrizikovejšie spracované mäsové výrobky, ako salámy, párky, klobásy, slanina a iné údeniny. „Sú na rovnakej úrovni ako tabakový dym,“ zdôraznil Hajdúch. O niečo menej rizikové je červené mäso, teda mäso bravčové, hovädzie a baranie. Hydinového mäsa a rýb sa to netýka.
Karcinogénnym elementom spomenutých mäsových výrobkov je pridávanie aditív, ako sú dusitany a dusičnany, ktoré zaisťujú, aby si mäso udržovalo ružovú farbu a nehnedlo. „Kvôli peknému vzhľadu pridávame do stravy celý rad faktorov, tie vedú k produkcii oxidu dusíku a ten je nesmierne reaktívny,“ vysvetlil Hajdúch. „Za bezpečnú hranicu konzumácie nespracovaného mäsa sa považuje približne 70 gramov na deň. Každých ďalších 50 gramov procesovaných mäsových výrobkov denne môže zvýšiť celoživotné riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka až o 18 percent,“ uviedol.
Ako príklad nesúladu aktérov uviedol fakt, že české ministerstvo poľnohospodárstva dotuje kampaň Agrárnej komory Žeru maso. „To je v úplnom nesúlade s princípmi ochrany verejného zdravia,“ rozčúlil sa nad kampaňou, ktorá podľa neho obsahuje veľa poloprávd.
Na záver svojho vystúpenia Hajdúch varoval pred hroziacim nárastom počtu prípadov rakoviny. S odkazom na údaje Svetovej zdravotníckej organizácie uviedol, že pokiaľ sa nič nezmení, počet úmrtí na rakovinu sa do roku 2040 takmer strojnásobí. „Dôjde k prekročeniu existujúcich kapacít starostlivosti, financovania a personálu o 150 percent,“ vypočítal s tým, že treba nielen zmeniť škodlivé návyky spoločnosti, ale zamerať sa aj na vzdelávanie novej generácie onkológov.
V tej súvislosti vyzdvihol aj rolu prevencie. „My máme obrovský balík peňazí, ktorý čaká na to, keď ochorieme. Primárna prevencia je pritom najlacnejší mechanizmus a najúčinnejšia cesta, ako zabrániť rozvoju ochorenia,“ uzavrel.
Filip Krumphanzl
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Národní sportovní agentuře, RBP, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Vojenské zdravotní pojišťovně, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
Lucia Hakszer
