Slovensko má za sebou predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila strana Smer-SSD. Podľa predbežných predpokladov by mohla vytvoriť vládnu koalíciu so stranami Hlas-SD a SNS. Nech už však bude vládnuť ktokoľvek, kreslo ministra zdravotníctva zrejme nebude pre prípadné vládne strany až také lákavé. „Väčšinou platilo, že toto kreslo bolo pre stranu vždy skôr politický náklad, preto oň nepredpokladám veľkú bitku,“ uviedol v rozhovore pre Zdravotnícky denník analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.

Ako hodnotíte výsledok predčasných volieb?

Ako občan si nechám názor pre seba. Ako ekonóm pre oblasť zdravotníctva môžem konštatovať len to, čo zaznelo pri našom spoločnom analytickom hodnotení volebných programov. Znalosti a angažovanosť zdravotníckych expertov strán vo verejnej diskusii je našťastie lepšia a vyššia, ako vo viacerých iných sektoroch. No zásadné zmeny v zdravotníctve budú politicky mimoriadne nákladné. Strany sa ich báli už v programoch, preto predpokladám, že vzhľadom k roztrieštenosti síl sa do ničoho odvážnejšieho nepustí ani vláda. Pokiaľ nebude okolnosťami prinútená.

Kto bude podľa vás novým ministrom zdravotníctva?

V tejto otázke neviem viac, ako vie zvyšok Slovenska. Ale väčšinou platilo, že toto kreslo bolo pre stranu vždy skôr politický náklad, preto oň nepredpokladám veľkú bitku.

Mohlo by vás zajímat

Čo by ako úplne prvé mal urobiť nový minister zdravotníctva, keď si preberie rezort?

Podieľať sa na príprave realistického rozpočtu s výhľadom do ďalších rokov, prihlásiť sa k budovaniu nároku, čím myslím sieť nemocníc, ambulancií, čakacie doby, štandardy, a ďalej otvoriť diskusiu o spoluúčasti pacienta na úrovni vlády. V prípade veľkej odvahy otvoriť otázku rozdelenia a následnej privatizácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). 

Aké zmeny by mala urobiť nová vláda v oblasti zdravotníctva minimálne v nasledujúcich štyroch rokoch?

Akútne kroky som popísal v predošlej odpovedi. Komplexnejšia odpoveď si však vyžaduje veľký priestor. Zjednodušene, v zdravotníctve vo všetkých vyspelých štátoch sa prudko roztvárajú nožnice medzi dopytom pacientov a schopnosťou systému tento dopyt naplniť. Bude tomu treba čeliť viacerými krokmi, čiže jasne zadefinovaným nárokom, ktorý dopytu dá nejaký právny rámec, vyššími verejnými výdavkami, ale aj otvorením dverí súkromným výdavkom a investíciám a zároveň maximálnym zapojením inovácií nielen medicínskych, ale aj procesných a manažérskych.

Je niečo, čoho sa, podľa predpokladaného zloženia budúcej vládnej koalície, v rámci zdravotníctva obávate?

Bez ohľadu na meno budúceho ministra či ministerky sa obávam, že sa bude opakovať doterajší prístup. Hasenie problémov cez mikromanažment systému a súčasná ignorácia veľkých tém, ako je budúcnosť VšZP, množstvo zdrojov v systéme, poplatky, úloha súkromných investorov a podobne.

Hrozí napríklad stopnutie optimalizácie siete nemocníc?

Istou poistkou je to, že na optimalizáciu sú naviazané zdroje z plánu obnovy. No ak nie stopnutie, tak zmrzačenie bude možné. Bude závisieť, nakoľko tolerantná bude Európska únia k zmenám v pláne obnovy.

Strana Smer v programe naznačila, že bude chcieť udržať mladých lekárov na Slovensku aj kontroverznými opatreniami. V minulosti jej predstavitelia hovorili napríklad o tom, že tí, čo odídu, budú musieť zaplatiť za štúdium, ktoré dostali na Slovensku zadarmo. Ako hodnotíte takéto opatrenie?

Je to nesystémové opatrenie. Nie som proti poplatkom za štúdium na vysokej škole, pokojne nech sa táto debata otvorí, ale plošne pre celé školstvo. Ale je absurdné strieľať poplatky len tak odboku podľa toho, aká profesia je aktuálne politicky v kurze. Zajtra budú chýbať jadroví fyzici na obsluhu reaktorov, zavedú sa poplatky aj im? V súčasnej situácii by takýto krok ešte viac motivoval šikovných mladých ľudí ísť už rovno študovať do zahraničia. České lekárske fakulty sú hneď za rohom.   

Strany predpokladanej vládnej koalície v programoch sľubujú aj nové nemocnice. Je to možné splniť v horizonte štyroch rokov?

Dve nové nemocnice sú v pláne obnovy, tam nejaké šance sú. Veľmi teoretická šanca je na rozbehnutie Rázsoch, ku ktorým sa viac-menej hlásia všetky strany. To bude otázka financií, tie by museli prísť priamo z rozpočtu a vzhľadom k cenovke a stavu rozpočtu je to málo pravdepodobné. Čokoľvek ďalšie považujem za nereálne.

V programoch sa hovorí aj o zmene systému financovania zdravotníctva. Naozaj to Slovensko potrebuje? Ako by sa podľa vás mal zmeniť?

Programy neobsahovali žiadnu dramatickú zmenu v štýle nominálneho poistného na jednej strane, alebo NHS systému na druhej strane. Ako som ale spomínal, otázka financií bude kľúčovou. Na zmenu odvodov ktorýmkoľvek smerom nebude vôľa, bude sa teda pravdepodobne v lepšom prípad dolievať cez platby za poistencov štátu, v horšom prípade cez selektívne dofinancovávanie VšZP a ďalších štátnych subjektov, čo môže viesť ku kolapsu pluralitného poistného systému. Určite bude do systému prúdiť aj viac súkromných platieb. Buď sa tak bude diať cez zoficiálnenie poplatkov, alebo bude ďalej rásť paralelné hotovostné zdravotníctvo.

Strany v programoch hovoria aj o navýšení kapacity študentov medicíny. Je to naozaj potrebné, keďže odborníci hovoria, že počet študentov je dostatočný?

Navýšenie kapacity škôl sa ľahko robí na papieri, ale ťažko v realite. Nestačí, aby školy len prijali viac študentov, musí byť aj reálna kapacita na ich výučbu. Naviac mladých ľudí je obmedzený počet. V roku 2010 bolo zo všetkých absolventov vysokých škôl len 4,2 percenta absolventov zdravotníckych vied, v roku 2020 to bolo až 7,9 percenta. V prípade priamo lekárskych vied podiel absolventov narástol z 1,5 percenta na 2,7 percenta. Počet prihlášok na lekárske fakulty síce ešte ukazuje nejaký priestor, ale zvyšovaním počtu študentov základnú otázku nedostatku zdravotníkov nevyriešime.

Martin Vlachynský vyštudoval na Ekonomicko-správní fakulte Masarykovej univerzity v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. Zaoberá sa hospodárskou politikou, podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou, najmä v zdravotníctve a energetike. Medzi jeho pravidelné projekty patrí Byrokratický index a index Zdravie za peniaze. Do Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií po predchádzajúcej spolupráci nastúpil ako nový člen v roku 2012.

Miroslav Homola