Kľúčová pre ochranu zdravia v jesenných a zimných mesiacoch je silná imunita, teda schopnosť organizmu odolávať infekciám. Najmä pre ľudí, ktorí majú imunitu oslabenú a sú náchylnejší na ťažký priebeh ochorení, je veľmi nápomocné očkovanie proti chrípke aj očkovania proti ďalším respiračným chorobám.
Lekári aj epidemiológovia však každý rok upozorňujú , že na Slovensku tieto možnosti ochrany využíva veľmi málo ľudí. Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák uviedol, že momentálne zaočkovanosť proti chrípke dosahuje asi 4,8 percenta, pričom v krajinách západnej Európy je to u rizikovej skupiny 20 až 30 percent. Zdôraznil, že najlepšie je dať sa očkovať v októbri alebo novembri. Protilátky z vakcíny tak vydržia až do apríla, teda do konca chrípkovej sezóny.
„Očkovanie má určité načasovanie tak, aby sme boli chránení dostatočne včas a dostatočne dlho. Sme však technicky viazaní na dostupnosť vakcín. Na Slovensku s ňou boli problémy, mali sme na trhu jednu a teraz prichádzajú ďalšie dva druhy,“ povedal imunológ a alergológ. Pritom poznamenal: „U nás je to tak, že keď sú vakcíny, neočkuje sa, a keď nie sú, všetci sa chcú očkovať.“
Na tému sme sa pýtali aj ministerstva zdravotníctva, ktoré doplnilo: „Je pravdou, že v Slovenskej republike je záujem verejnosti o očkovanie proti chrípke výrazne nižší ako v iných krajinách. Tento trend je dlhodobý. Na druhej strane musíme uviesť, že zaočkovanosť proti chrípke u ľudí umiestnených v domovoch sociálnych služieb dosahuje veľmi vysokú úroveň, a preto táto najrizikovejšia skupina populácie je proti chrípke chránená.“
Pneumológ Štefan Laššán pre Zdravotnícky denník vysvetlil: „Na Slovensku je všeobecne nízka zaočkovanosť a nízky záujem o vakcíny. Ich výroba sa musí plánovať dlho dopredu a sú navezené podľa istého plánu, aby pokryli predpokladanú potrebu. Nikto sem nebude navážať vakcíny na to, aby ostali na skladoch a následne exspirovali. V ďalšej sezóne už sú nepoužiteľné.“ Problém teda spočíva v tom, že ľudia nemajú veľký záujem o vakcíny, preto sa ich navezie menej, a keď sú potom potrebné, nie je ich dosť.
Mohlo by vás zajímat
Laššán navyše podotkol, že na Slovensku sú prioritizované tri väčšie distribučné reťazce, od ktorých je väčší záujem o vakcíny. Rezort zdravotníctva uviedol, že z vyjadrení zástupcov držiteľov rozhodnutí o registrácii vakcín proti chrípke (záväzné rozhodnutie o registrácii v Európskej únii pre všetky členské štáty únie vydáva Európska Komisia, poznámka redakcie) vyplýva, že túto sezónu bolo zatiaľ na Slovensko dovezených 26 132 balení, teda 261 320 dávok vakcín, ktoré sa podávajú do svalu alebo hlboko pod kožu. Dovoz ďalších 5-tisíc balení – 50-tisíc dávok sa očakáva budúci týždeň. Podľa ministerstva minulý rok približne 50 tisíc vakcín nebolo podaných pacientom a následne ich zlikvidovali. Napriek tomu by sa ich malo tento rok doviezť približne o 7 percent viac.
Malo by byť distribuovaných aj 800 balení, teda 8000 dávok očkovacej látky proti chrípke vo forme aerodisperzie, čiže nosového spreja, ktorý je Európskou liekovou agentúrou odporúčaný na vakcináciu detí a adolescentov.
Rizikové skupiny
Pri chrípke je očkovanie univerzálne odporúčané pre ktorúkoľvek populáciu. Očkovanie proti pneumokokom je súčasťou Národného imunizačného programu a malé deti sa proti nim očkujú povinne. Je už k dispozícii nová pneumokoková vakcína, pri ktorej nie je potrebné preočkovanie. Dospelým ľuďom bez chronických ochorení sa očkovanie proti pneumokokom paušálne neodporúča.
Na Slovensku je okrem toho možnosť zaočkovať sa adaptovanými vakcínami proti Covid-19, čo odborníci radia najmä rizikovej populácii – ľuďom so závažnými chronickými ochoreniami alebo tým s oslabenou imunitou, obéznym ľuďom, osobám nad 60 rokov a tehotným ženám. Tiež ľuďom žijúcim v zariadeniach sociálnej a dlhodobej starostlivosti, zdravotníckym, sociálnym a ostatným pracovníkom v prvej línii. Ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že na väčšine územia Slovenska sú kapacity očkovania proti Covid-19 dostatočné a termíny na očkovanie sú prideľované v nasledujúcich dňoch po registrácii. Vakcíny prichádzajú v pravidelných týždenných intervaloch. Koncom minulého roka navyše jeden z výrobcov vakcín oznámil, že začína klinické skúšanie kombinovanej vakcíny proti chrípke aj proti covidu. „Podľa dostupných informácií je táto vakcína zatiaľ v procese klinického skúšania, ktoré je časovo náročné. Výrobca k oficiálnej žiadosti musí predložiť komplexné údaje o bezpečnosti, účinnosti a kvalite skúšaného lieku,“ vysvetlili z ministerstva zdravotníctva.
Existuje aj možnosť očkovania proti RSV, čiže respiračným syncyciálnym vírusom. Ide o bežný a veľmi nákazlivý vírus, ktorý sa šíri kvapôčkovou infekciou pri kýchaní a kašľaní aj telesným kontaktom pri dotykoch, bozkávaní alebo podávaní rúk. Prejavuje sa ako mierna chrípka, ale v niektorých prípadoch – napríklad u predčasne narodených detí, detí s chronickým ochorením pľúc alebo detí s vrodenou srdcovou chybou – môže spôsobiť vážne ochorenia dýchacích orgánov. Očkovanie proti RSV u týchto rizikových detí vykonávajú pediatri. Lekári na tlačovej konferencii avizovali, že čoskoro by mali prísť aj nové možnosti tohto očkovania. Ministerstvo zdravotníctva spresnilo: „Podľa aktuálne dostupných sú registrované ďalšie dve očkovacie látky proti RSV vírusu pre ďalšiu rizikovú skupinu starších ľudí, avšak nedisponujeme presnými údajmi o ich dostupnosti v distribúcii, nakoľko tieto vakcíny zatiaľ nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov.“
Čím neskôr na jeseň sa dá človek proti chrípke zaočkovať, tým je väčšie riziko, že ho zaočkujú v inkubačnom štádiu, keď je už nakazený. Detský alergológ a imunológ Miloš Jeseňák zdôraznil, že pre pacientov s chronickými chorobami je dôležité očkovanie preto, lebo čím majú viac chronických ochorení, tým sú rizikovejší napríklad pre komplikovaný priebeh chrípky. „U klasických alergikov, ak majú bežnú alergickú nádchu, žiadne obmedzenia pri očkovaní nie sú. Ak majú napríklad prieduškovú astmu, nikdy neočkujeme počas akútneho zhoršenia stavu, treba počkať do štádia stabilizácie,“ vysvetlil. Doplnil, že alergici a astmatici majú väčšie riziko chrípky. Vakcíny neobsahujú zložky, na ktoré by mohli mať pacienti alergiu.
Nebezpečné vyhľadávanie nákaz
Vakcína proti chrípke je hradená zdravotnou poisťovňou. Niektorí ľudia ale tvrdia, že radšej ako nechať sa očkovať, nadobudnú imunitu tým, že sa ochorením nakazia a vyliečia sa z neho. Odborníci upozorňujú, že umelé vystavovanie sa nákazám môže byť veľmi nebezpečné, lebo sa nedá predpokladať, ako bude infekcia postupovať, najmä u malých detí s naivnou imunitou. V Poľsku podľa Miloša Jeseňáka malé dieťa dokonca zomrelo, pretože ho rodičia naschvál nechali nakaziť vírusom ovčích kiahní.
Po očkovaní sa síce môžu vyskytnúť vedľajšie účinky podobné prejavom ochorenia, ale sú miernejšie a trvajú kratšie. „Neexistuje žiadna medicínska intervencia, ktorá by potenciálne nemala vedľajšie účinky,“ hovorí pneumológ Štefan Laššán.
Myslí si, že v všeobecnosti pramenia výhrady Slovákov voči očkovaniu z nedôvery k štátu, jeho inštitúciám a zdravotnému systému ako takému. Jeseňák o porovnaní zaočkovanosti proti chrípke na Slovensku a v iných krajinách hovorí: „V západnej Európe je vysoká najmä v rizikovej skupine seniorov. Pred dvoma rokmi som sa stretol s kolegom, šéfom všeobecných lekárov vo Veľkej Británii a hovoril mi, že majú takú zlú sezónu, proti chrípke majú zaočkovaných len 60 percent tehotných. Ja som si vtedy pomyslel, že u nás je ich možno 60 kusov celkovo. Sme suverénne na chvoste Európy.“ Laššán dodáva: „Už samotná vysoká horúčka pri chrípke môže v určitej fáze tehotenstva viesť aj k poškodeniu dieťaťa.“
Okrem toho si počas tehotenstva imunitný systém matky musí zvykať na prítomnosť dieťaťa, čo môže podľa alergológa Jeseňáka viesť aj k zhoršeniu alergických prejavov a oslabuje sa vírusová obranyschopnosť. Lekári sa zhodujú, že pľúcne zdravie človeka začína už pred narodením. „Má vplyv, aké infekcie matka prekonala, ako sa stravovala, či fajčila alebo nie,“ tvrdí Laššán. „Mám vo svojej ambulancii niekoľko detí s ťažkou astmou, narodených matkám, ktoré počas tehotenstva pre komplikovanú chrípku skončili na umelej pľúcnej ventilácii,“ dodal Jeseňák. Tehotné a dojčiace ženy by podľa neho mali byť očkované aj pre ochranu svojho dieťaťa. Odborníci tiež zdôrazňujú, že v prípade chrípky aj covidu by sa mali ľudia očkovať aj zo solidarity so staršími alebo chorými blízkymi ľuďmi, aby ich nenakazili.
Posilňovanie imunity je dôležité, internetové liečenie nebezpečné
O imunitný systém sa treba podľa odborníkov starať celý rok a pred rizikovým jesenným obdobím prevenciu zintenzívniť. Vo všeobecnosti je dôležitá pestrá strava, pretože akákoľvek jednostranná strava o niečo ochudobňuje organizmus.
Chrípkový vírus aj koronavírus sa menia, mutujú, preto sa aj vakcíny musia každú sezónu adaptovať na tie vírusy, ktoré aktuálne cirkulujú v ľudskej populácii. Svetová zdravotnícka organizácia zvykne vydať informáciu o aktuálne cirkulujúcich typoch vírusu chrípky pol roka pred chrípkovou sezónou, aby výrobcovia mali dostatočný čas na výrobu takej očkovacej látky, ktorá bude chrániť pred aktuálne najčastejšie cirkulujúcimi vírusmi chrípky. Podobne premenlivý je aj koronavírus.
Väčšina respiračných infekcií je vírusových, preto na ne neúčinkujú antibiotiká. Chrípka aj covid-19 však môžu byť vstupom pre bakteriálnu infekciu, ktorá dokáže byť veľmi závažná. Ak sa u pacienta potvrdí, pomôžu aj antibiotiká. Čo sa týka preventívneho užívania výživových doplnkov na posilnenie imunity, potvrdená je účinnosť najmä u vitamínov C a D a zinku. Čo sa týka konzumácie bylinkových čajov, podľa odborníkov síce hydratujú organizmus a v chlade je pitie teplých nápojov príjemné, ale liečivé účinky sú otázne, keďže niektoré látky môžu byť varením znehodnotené. Alergici môžu navyše mať na niektoré bylinky alergickú reakciu, prípadne u chronicky chorých môže dôjsť k nežiaducim interakciám s niektorými liekmi.
Podľa alergológa Jeseňáka aj niektoré princípy prírodného ľudového liečiteľstva alebo „recepty starých mám“, napríklad prípravky na báze cesnaku alebo zázvoru, majú akútne liečivé účinky, ale nedajú sa použiť preventívne. Lekári taktiež varujú, že nie všetky „overené tipy, ako si posilniť imunitu“, ktoré možno nájsť na internete, sú spoľahlivé, účinné a bezpečné. Niektorí ľudia si aj pri chorobe vyhľadávajú, ako sa svojpomocne vyliečiť, často bez konzultácie s lekárom. „Pri vyhľadávaní informácií na internete je dôležité byť opatrný a spoliehať sa na relevantné a dôveryhodné zdroje. Nie vždy je účinnosť takýchto rád podložená a niektoré môžu byť pre zdravie dokonca škodlivé. Dôležité je obrátiť sa na svojho lekára a riadiť sa jeho odporúčaniami,“ uzavrel Jeseňák.
Lucia Hakszer
