Srdcovo-cievne ochorenia sú podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí. Najviac ich spôsobujú ischemická choroba srdca, srdcový infarkt a cievna mozgová príhoda, označovaná aj ako mŕtvica. Mnohé zo zaznamenaných úmrtí sú pritom predčasné a dokonca aj odvrátiteľné. Netreba zabúdať na prevenciu, ktorá je mnohokrát veľmi jednoduchá, a existuje aj veľa možností modernej liečby.
Často sa vyskytujú problémy s chlopňami, ktoré oddeľujú srdcové predsiene a komory. Najčastejšie diagnostikovanou poruchou chlopní srdca je v súčasnosti takzvaná mitrálna regurgitácia, o ktorej mnohí pacienti ani nemusia vedieť, pričom ale zdravotné problémy v neskoršom štádiu výrazne ovplyvňujú kvalitu ich života. Medzi typické príznaky ochorenia chlopní podľa odborníkov patrí dýchavičnosť, únava, kašeľ, opuchy chodidiel a členkov. Dôležitá je nielen rýchla a správna diagnostika, ale predovšetkým moderná liečba a operatíva. Aj slovenskí lekári v súčasnosti dokážu srdcové chlopne opraviť alebo vymeniť a odborníci zdôrazňujú, že poruchy srdca sa dnes vďaka pokroku v medicíne dajú riešiť menej invazívnym zákrokom.
Chlopňa cez katéter
„Mitrálna regurgitácia je stav keď sa mitrálna chlopňa (oddeľuje ľavú predsieň od ľavej komory, poznámka redakcie) dostatočne neuzatvára a krv sa vracia naspäť z ľavej komory do ľavej predsiene v dôsledku poškodenia chlopne samotnej alebo pri poškodenej ľavej komore,“ vysvetlil na tlačovej konferencii primár Oddelenia akútnej kardiológie Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici Martin Hudec. Ide o jednu z najčastejších porúch srdcových chlopní a vyžaduje si operáciu. Vďaka nej však lekári dokážu pacientom s touto diagnózou výrazne skvalitniť život.
„Mitrálnu chlopňu vieme chirurgickým zákrokom opraviť, prípadne vymeniť. Hoci liečba je efektívna, je dôležité povedať, že ide o závažný zákrok, ktorý sa spája aj s rizikami. Najmä pre pacientov vo vyššom veku, s diagnózou zlyhávania srdca či inými vážnymi zdravotnými problémami nemusí byť vhodný. Títo pacienti však môžu byť vhodní kandidáti na menej invazívny zákrok ako je klasická chirurgická operácia na otvorenom srdci,“ spresňuje kardiochirurg Filip Pekar s tým, že ide o takzvanú transkatétrovú výmenu mitrálnej chlopne. Zákrok je unikátny v tom, že lekári na prístup k srdcu využívajú len malý rez na ľavej strane hrudníka. „Táto operácia je kratšia a umožňuje zavedenie náhradnej chlopne do srdca pomocou katétra bez potreby použitia mimotelového obehu a zástavy srdca. Vo vyššom veku, prípadne pri iných vážnejších zdravotných problémoch, je to pre pacienta veľkou výhodou,“ dopĺňa Pekar.
Srdce je po takomto zákroku menej zaťažené a zlepšuje sa jeho funkcia. Môže účinnejšie pumpovať krv do celého tela, pacientom sa potom výrazne zlepšuje ich fyzický aj psychický stav a kvalita života.
Soľ a sójovú omáčku dajte dolu zo stola
Odborníci odhadujú, že až 80 percentám kardiovaskulárnych ochorení je možné predísť zmenami životného štýlu. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) informuje, že najúčinnejšou prevenciou chorôb je redukcia rizikových faktorov, akými sú vysoký krvný tlak, nedostatok fyzickej aktivity, stres, fajčenie, vysoká hladina cholesterolu v krvi, nezdravé stravovanie, nadváha a obezita.
„Aj malé pozitívne zmeny v správaní dokážu významne redukovať, prípadne aspoň oddialiť, nástup ochorení obehového systému,“ konštatujú hygienici. Prínosné podľa nich môže byť pri varení obmedziť množstvo soli a korenín s vysokým obsahom sodíka, ako je sójová omáčka a bujón. Pomáha aj nemať na stole soľ a tieto omáčky, aby nenabádali k ich nadmernej konzumácii. V jedlách by vždy mala byť zahrnutá zelenina a je dobré jesť čerstvú, ktorá je práve v sezóne. To isté platí o ovocí. „Treba uprednostniť dusenie alebo varenie namiesto vyprážania a obmedziť konzumáciu nápojov s vysokým obsahom cukrov,“ upozorňuje ÚVZ. Riziko kardiovaskulárnych ochorení ďalej môže znížiť, ak človek nahradí maslo a bravčovú masť rastlinnými olejmi a konzumuje chudé mäso namiesto nadmerného množstva toho mastného a červeného. Ideálne je dvakrát týždenne jesť ryby.
Ďalšie rady zdravotníckeho úradu sa týkajú pravidelnej fyzickej aktivity, pomáha už každodenná svižná chôdza, používanie schodov namiesto výťahu a ak je to možné, využívanie bicykla namiesto auta. Ak človek športuje v skupine, pomáha mu to nestratiť motiváciu. V neposlednom rade môže byť užitočné si pravidelne merať krvný tlak. Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú do 120/80 mmHg, hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji znamenajú vysoký tlak. Netreba sa ale znepokojovať jednou nezvyčajne vyššou alebo nižšou nameranou hodnotou, skôr treba sledovať ich dlhodobý trend. Pre zvyšovanie povedomia o srdcovocievnych ochoreniach a bránenie predčasným úmrtiam Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová federácia srdca stanovili Svetový deň srdca, ktorý si každoročne pripomíname 29. septembra.
-luh-
